EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KULTÚRA / Monika Flašíková Beňová: Prezentácia Slovenska cez bryndzové halušky a fujary je pasé
harmónia
Europoslanci diskutujúci so študentmi v Modre-Harmónii. PHOTO: redakcia/red.

Monika Flašíková Beňová: Prezentácia Slovenska cez bryndzové halušky a fujary je pasé

harmónia
Europoslanci diskutujúci so študentmi v Trnave. PHOTO: redakcia/tib.

V rámci predvolebnej kampane k blížiacim sa voľbám do Európskeho parlamentu sa europoslanci dostávajú aj k otázke hodnotenia identity Slovenska v rámci Európy.

Existujú mnohé názory, že Slovensko stratilo v rámci Európy svoju identitu a pociťujú to najmä mladí Slováci, ktorí cestujú po Európe. Je to hlavne preto, že iné národy nevedia, kde sa ako krajina nachádzame, mýlia si nás so Slovinskom alebo si myslia, že sme ešte stále súčasťou Československa. Europoslanci tento názor jednoznačne popierajú.

Podľa slov Kataríny Neveďalovej „Slovensko nestratilo svoju identitu. Je to o každom jednom z nás, za čo sa považujeme a európska identita je iba pridanou identitou k našej vlastnej identite. Nestretla som sa s tým, žeby niekto odišiel do zahraničia a cítil sa menej Slovák.“

Keď sa medzi Slovákmi konal prieskum verejnej mienky s otázkou, s čím sa najviac ako národ identifikujú, odpoveď znela bryndzové halušky. Je pravda, že pre mnoho ľudí, bez ohľadu na národnosť, sa hodnoty a charakteristiky ich vlastného národa odzrkadľujú práve v tradíciách, ľudových zvyklostiach alebo národnej kuchyni.

Flašíková Beňová sa však s takýmto výsledkom výskumu absolútne nestotožňuje: „Ja si teda nemyslím, že halušky sú najcharakteristickejšou črtou Slovenska. Treba sa pozerať v prvom rade na to, čo sme my sami ochotní pre našu identitu urobiť a nie na to, čo urobil niekto iný pred nami. Poukazuje na to, že halušky sa dlhé roky považujú za symbol Slovenska, pre ňu to však predstavuje už akýsi prežitok a Slováci by dnes mali svoje charakteristiky vidieť v iných hodnotách, nielen v národnom jedle.

Viac..  Filmovú cenu LUX získal tento rok film Sámska krv

Ona sama je však hrdá na to, že je Slovenka a že v pléne Európskeho parlamentu hovorí po slovensky, pretože jazyk a kultúra, to je podľa nej naša identita, ktorou sa musíme nejakým spôsobom prezentovať. Ďalej dodala: „Myslím si, že pre nás Slovákov je najcharakteristickejšie to, že sme moderná spoločnosť. Predsa dúfať, že sa budeme stále prezentovať cez bryndzové halušky, kroje a fujary, to už je podľa mňa pasé.“

Podľa eurokomisára Maroša Šefčoviča vraj dnes už nie je problém niekomu vysvetliť, ak pochádzame so Slovenska. To bolo nemožné iba počas čias Československa. Slovákov zo straty identity neviní, pretože si uvedomuje, ako sme všetci hrdí na svoju vlajku, znak, ako budeme vždy držať palce našim hokejistom a aký máme pocit, keď počujeme našu hymnu. Národnú hrdosť nám nikdy nikto nemôže zobrať a vstupom do EÚ sme sa vybavili ďalším, európskym občianstvom, čo podľa neho predstavuje iba pozitívum.

Jediný odlišný postoj vyjadril iba kandidát na europoslanca Jozef Viskupič, ktorý poukázal na 400-tisícovú nezamestnanosť a s tým spojený odchod mladých ľudí zo Slovenska. To, že aj kvôli tomuto strácajú svoju identitu, nepovažuje za dobré a ďalej uvádza, že „úplne najhorším javom, čo sa nám môže stať, je to, že veľa ľudí ani nemá príčinu sa vracať na Slovensko, pretože tu nemajú šancu sa uplatniť a tak vlastne ani ambíciu sa vrátiť.“

O tib

Odporúčame pozrieť

cista mobilita

EÚ chce urýchliť prechod na vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami

Komisia urobila rozhodujúci krok vpred pri vykonávaní záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody v úsilí o …