EuropskeNoviny.sk
Parlament v utorok schválil trojicu opatrení, ktoré prenášajú riziko úpadku a prípadnej záchrany z pliec daňových poplatníkov na samotné banky. Dve z opatrení sa týkajú reštrukturalizácie a likvidácie problémových bánk, cieľom tretieho je zaistiť, aby v prípadne hromadného výberu garantovali vklady do 100.000 eur samotné banky, a nie daňoví poplatníci. Tieto opatrenia dopĺňajú už existujúci systém jednotného dohľadu a posúvajú EÚ bližšie k bankovej únii.
Parlamentu sa podarilo počas rokovaní primäť ministrov financií k značným ústupkom, a to najmä v súvislosti s pravidlami jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií bánk (jednotného rezolučného mechanizmu) a s ním spojeného bankami financovaného fondu v hodnote 55 miliárd eur. Nové opatrenia, rokovania o ktorých viedla za Parlament poslankyňa Elisa Ferreira (S&D, PT), významne zužujú priestor pre silovú politiku, ktorá by mohla zablokovať nevyhnutné opatrenia voči bankám, a zaisťujú rýchlejšie ustanovenie fondu a jeho spravodlivejšie využívanie.
„Nový systém ochrany vkladov podporujem preto, že stanovuje pravidlá, ktoré v prípade zlyhania ktorejkoľvek banky v členskom štáte EÚ zaistia, že vklady do 100 000 eur budú chránené samotnými bankami pričom bremeno nepadne na daňových poplatníkov,“ uviedla poslankyňa Katarína Neveďalová (S&D, SK).
Parlament v rámci smernice o ozdravení bánk, rokovania o ktorej viedol poslanec Gunnar Hökmark (EPP, SE), presadil, aby akékoľvek využitie verejných prostriedkov podliehalo veľmi prísnym postupom.
Revidované pravidlá ochrany vkladov, ktorých spravodajcom bol poslanec Peter Simon (S&D, DE), zabezpečia, že vkladatelia sa v prípade úpadku banky dostanú k svojim peniazom omnoho rýchlejšie. Nová legislatíva tiež ukladá bankám povinnosť vložiť do systému ochrany vkladov skutočné finančné prostriedky, a nie len záväzky.
Povinnosť bánk podieľať sa na stratách a obnove
Počas hospodárskej krízy boli straty mnohých bánk prenesené na daňových poplatníkov, hodnota samotných bánk pritom ostala prakticky nedotknutá. Princíp bail-in, ktorý je zakotvený v dvoch právnych normách týkajúcich sa riešenia krízových situácií, predstavuje záchranu bánk využitím ich vnútorných zdrojov. Znamená to, že vlastníci banky (akcionári), ako aj jej veritelia (najmä vlastníci dlhopisov), sa budú ako prví podieľať na prípadných stratách banky pred mobilizáciou akýchkoľvek vonkajších zdrojov.
„Výsledkom je skutočné víťazstvo európskych sporiteľov a daňových poplatníkov. Ich peniaze už nebudú prvé v ohrození, ak sa nejaká banka ocitne v ťažkostiach,“ hovorí europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.
Dvojica legislatívnych textov ukladá tiež bankám povinnosť financovať rezervné fondy, ktoré by pokryli ďalšie straty po vyčerpaní vnútorných zdrojov banky. Členovia bankovej únie (členské štáty eurozóny a prípadne ďalšie krajiny, ktoré sa rozhodnú pridať), budú zdieľať bankami financovaný jednotný fond na riešenie krízových situácií (jednotný rezolučný fond) v hodnote 55 miliárd eur, ktorý sa bude napĺňať postupne – počas nasledujúcich ôsmich rokov. Krajiny mimo bankovej únie zriadia v priebehu desiatich rokov svoje vlastné vnútroštátne fondy, opäť financované bankami, vo výške jedného percenta objemu krytých vkladov.
Znižovanie nákladov obmedzením politického zasahovania
Poslanci dlhodobo presadzovali myšlienku, že rozhodnutie o ďalšom postupe v prípade, keď sa banka dostane do problémov, musí byť prijaté na pevnom technickom (nepolitickom) základe. Niektoré členské štáty si naopak priali, aby kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o spôsobe riešenia jednotlivých prípadov spadajúcich pod jednotný rezolučný mechanizmus zohrávali ministri financií. Výsledný kompromis však výrazne obmedzuje ich vplyv a politické tlaky a umožňuje spravodlivejšie, rýchlejšie a lacnejšie riešenie situácie problematických bánk.
Lepšia ochrana vkladateľov
Revízia systému ochrany vkladov zaviaže členské štáty k ustanoveniu bankami financovaných vnútroštátnych mechanizmov, ktoré odškodnia vkladateľov až do výšky 100.000 eur v prípade, že ich banka nebude schopná vyplatiť sama. Za vklady tak nebudú musieť prebrať záruku daňoví poplatníci.
Poslancom sa tiež podarilo presadiť, aby sa vkladatelia dostali k svojim peniazom rýchlejšie. Ich vklad v plnej výške (prípadne časť vkladu, na ktorú sa vzťahuje záruka) by mal byť k dispozícii do siedmich pracovných dní, v prípade naliehavej potreby by čiastka na úhradu nákladov na živobytie, o výške ktorej rozhoduje každý členský štát samostatne, mala byť k dispozícii v priebehu piatich dní. Poslanci tiež do textu vložili klauzulu, ktorá zabezpečuje ochranu aj pre prechodne vysoké vklady. Ak suma na účte dočasne prekročí 100.000 eur, napríklad v dôsledku predaja nehnuteľnosti, celá táto čiastka nad hornou hranicou ochrany, alebo aspoň jej časť, bude chránená po dobu minimálne troch mesiacov.
Viac sa dozviete v priloženom videu:
