EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ĽUDIA / Kyjev pod tlakom povstania sľubuje decentralizáciu a ruštinu

Kyjev pod tlakom povstania sľubuje decentralizáciu a ruštinu

oleksandr turčynov
Oleksandr Turčynov, dočasný ukrajinský prezident. PHOTO: Flickr.

KYJEV – Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov a premiér Arsenij Jaceňuk v piatok sľúbili decentralizáciu moci a zvláštne postavenie ruštiny v novej ústave. Tieto sľuby prozápadného režimu v Kyjeve majú oslabiť napätie na rusky hovoriacom východe krajiny, ktorý zachvátilo povstanie proruských separatistov.

Snahy o zachovanie ukrajinského štátu

“Ukrajinská vláda je pripravená vykonať ústavnú reformu, ktorá poskytne širšie právomoci regiónom. Súhlasíme s udelením zvláštneho postavenia ruštine a zaručujeme ochranu tohto jazyka,” povedal Jaceňuk, doprevádzaný Turčynovom.

“Chceme, aby na Ukrajine zavládla zhoda. Naša vláda je vládou Donecka, Ľvova, Luhanska aj Simferopolu. Sme schopní zachovať ukrajinský štát,” dodal.

Prísľub reformy

Prejav k národu nasledoval po štvrtkovej dohode zo ženevskej schôdze šéfov diplomacií Ukrajiny, Ruska, USA a Európskej únie o riešení ukrajinskej krízy.

Sľuby ústavnej a správnej reformy, smerujúce k decentralizácii a k súhlasu s používaním ruštiny, sa objavili aj na internetových stránkach ukrajinskej vlády a parlamentu.

Týmito sľubmi čelí kyjevský kabinet tlaku na federalizáciu, ktorú požadujú vodcovia proruských radikálov na východe krajiny s podporou Moskvy. Kyjev ale presadzuje koncepciu unitárneho štátu a federalizáciu spája s hrozbou rozdelenia krajiny.

Referendum o federalizácii

Separatisti z Doneckej oblasti, ktorú už takmer celú ovládajú proruské organizácie, majú v úmyslu vyhlásiť referendum o federalizácii či priamo o odtrhnutiu od zvyšku krajiny. Rovnaké plány majú aj proruskí radikáli v susednej Luhanskej oblasti.

Prozápadný režim v Kyjeve, nastolený po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča, vzápätí zrušil zákon umožňujúci v rusky hovoriacich regiónoch používať ruštinu v úradnom styku.

Nový prezident síce zakrátko tuto zmenu vetoval, ale medzitým už vypukli na juhu a východe krajiny nepokoje. Dianie poslúžilo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi k tomu, aby získal od ruských zákonodarcov súhlas s prípadným nasadením ruských vojsk na Ukrajine k ochrane rusky hovoriaceho obyvateľstva.

Separatisti sa nevzdajú

Vzbúrenci na východe krajiny odmietli výsledky ženevských rokovaní. “Lavrov nepodpísal nič pre nás. On to podpísal v mene Ruskej Federácie,” povedal Pušilin, ktorý stojí na čele samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

Pušilin uviedol, že jeho ľudia zvážia opustenie štátnych budov len v prípade, že “ilegálna” vláda v Kyjeve spraví to isté. Dodal tiež, že pokračuje v pripravovaní referenda o väčšej autonómii od Kyjeva, ktoré sa má konať 11. mája.

Kyjev spáchal vážny zločin

Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok vyjadril k situácii na Ukrajine v niekoľkohodinovej televíznej debate s občanmi. Nedávne vyslanie ukrajinskej armády na východ krajiny proti proruským separatistom označil za ďalší vážny zločin Kyjeva. Zároveň obvinil kyjevské úrady, že namiesto toho, aby začali s ľuďmi na východe krajiny jednať, zadržali ich zástupcu a poslali na nich tanky a letectvo. Preto sa, podľa neho, začalo miestne obyvateľstvo ozbrojovať.

Viac..  Podľa ministra pre brexit nemá Československo v súčasnosti vládu

Putin tiež spochybnil predčasné prezidentské voľby, ktoré sa majú na Ukrajine konať 25. mája. Zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča totiž šéf Kremľu naďalej považuje za hlavu štátu. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v reakcii na to obvinil Putina zo snahy sabotovať pripravované hlasovanie.

Násilie musí skončiť

Medzitým ministri zahraničných vecí Ruska, USA a Európskej únie, Sergej Lavrov, John Kerry a Catherine Ashtonová spravili krok k prípadnému riešeniu krízy. V spoločnom prehlásení po ženevskej konferencii sa zhodli, že násilie na Ukrajine musí skončiť a ozbrojenci z oboch táborov musia zložiť zbrane.

V prehlásení tiež vyzvali k celonárodnému dialógu o ústavných zmenách a k amnestovaní všetkých protestujúcich, pokiaľ sa nedopustili závažných zločinov.

Na východe Ukrajiny stále pokračujú strety medzi vládnymi silami a proruskými separatistami. V Mariupole si vyžiadali životy troch vzbúrencov. Ukrajinská prokuratúra vo štvrtok oznámila, že kvôli separatizmu začala 200 trestných stíhaní. Viac ako desiatke bánk podozrivých z podpory separatistov úrady zastavili finančnú činnosť.

Na východe Ukrajiny trvá napätie

Na východe krajiny doposiaľ nie je vidieť žiadne náznaky uvoľnenia. Proruskí radikáli už viac ako týždeň ovládajú administratívne objekty vo viac ako desiatich mestách. Napriek tomu, že záverečný dokument zo štvrtkovej konferencie o Ukrajine hovorí o nevyhnutnosti mierového riešenia krízy a opustenia okupovaných budov, skupiny ozbrojencov sa svojich pozícií nevzdávajú.

Relatívne pokojnú noc narušil ozbrojený incident neďaleko Kramatorska na severe Doneckej oblasti. Ukrajinské jednotky sa tam pokúsili zlikvidovať povstalcov, ktorí kontrolujú cesty, aby zaistili prejazd vojenskej techniky do neďalekého Slavjanska. Z miesta bojov sa mali ozývať výstrely a výbuchy granátov. Nad Kramatorskom krúžili bojové vrtuľníky. Incident si údajne vyžiadal jednu obeť.

V samotnom Slavjansku, ktorý je už týždeň pod kontrolou separatistov, rezignovala na funkciu starostky Nelja Štepová. Politička, ktorá sa v posledných dňoch niekoľkokrát vyjadrila za zachovanie územnej celistvosti krajiny, bez stopy zmizla a pokusy spojiť sa s ňou telefonicky sú neúspěšné. Štepová údajne opustila radnicu po rozhovore s Vjačeslavom Ponomarjovom, vodcom proruských separatistov, ktorý sa označuje za ľudového starostu Slavjanska.

Zákaz vstupu ruským mužom

Ukrajinské úrady oznámili, že od štvrtku do krajiny až na výnimky nepustia ruských mužov vo veku od 16 do 60 rokov. Kyjev uviedol, že sprísňuje kontroly na hraniciach v obave z možných provokácií či dokonca teroristických útokov. Moskva pohrozila odvetou.

O red

Odporúčame pozrieť

Korcok

Aké sú očakávania Washingtonu od slovenského predsedníctva v Rade EÚ?

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a splnomocnenec vlády SR pre slovenské predsedníctvo …