EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / KOMENTÁRE A ANALÝZY / ECB velí do útoku

ECB velí do útoku

ecb
Európska centrálna banka. PHOTO: Flickr.

Väčšina oslovených analytikov si myslí, že ECB príde s nejakým plánom na zvýšenie inflácie najneskôr do júna. Cieľom ECB je zabezpečiť 2 % infláciu, čo sa jej už určitú dobu nedarí. Analytici preto očakávajú buď ďalšie zníženie už tak nízkych úrokových sadzieb, priame nákupy dlhopisov po vzore USA, či novú formu úverov, podobne ako to urobila ECB pred dvoma rokmi cez program LTRO. Podľa „inside“ informácií sa odhaduje, že tak 1 bilión euro by stačilo. V akej podobe však opatrenia prídu nie je vôbec isté a v princípe sa spomínajú všetky možnosti.

Táto politika nahráva niektorým krajinám, ktoré sú v problémoch. Primárne ide o krajiny európskej periférie, ktoré si užívajú nevídané nízke úrokové miery na ich dlhopisoch. Španielske dlhopisy sa pohybujú na úrovni okolo 3,1 %. Grécko dokonca umiestnilo dlhopisy na trh v hodnote 3 mld. euro s úrokovou mierou 4,95 %. Áno to isté Grécko, ktorému odsúhlasili pred dvoma týždňami zástupcovia európskych daňových poplatníkov pôžičku vo výške 8 mld. euro. Grécko i Španielsko sú zároveň krajiny s oficiálnou nezamestnanosťou viac ako 25 %, pričom sú lídrami v nezamestnanosti mladých (viac ako 60 %); obom sa nedarí realizovať dôležité reformy v oblasti trhu práce, či rozbujnenom verejnom sektore. Grécko má navyše dlh vo výške 175 % jeho HDP. Sú teda nízke úrokové miery ekonomickým zázrakom? Nie. Má to železnú logiku. Investori rátajú s tým, že ak by sa ich peniazom malo niečo stať, buď ich vyplatia daňoví poplatníci alebo ich zachráni ECB. Už si len treba vybrať, čo je väčšia ekonomická zvrhlosť.

O Ukrajine budeme ešte určite počuť. Nateraz sa však Rusi pripravujú na sankcie západu voči nim. Jedným z protiopatrení má byť stiahnutie niektorých obchodovaných ruských firiem na západných burzách (New York, Londýn) späť na moskovskú burzu. Profitovať však z toho môžu aj ázijské burzy v Hong Kongu či Singapure, ktoré svojimi nižšími regulačnými pravidlami už dlhšie lákajú nielen investorov ale i firmy na umiestnenie svojich akcií. Už z toho je vidno, že vzájomná nevraživosť a konflikty neprospievajú ani jednej zo strán. A ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.

Čínske dáta neboli ideálne. V krajine klesol export i import tovarov a služieb. Dalo sa očakávať, že vedenie krajiny zareaguje vyhlásením o podpore ekonomiky. No nestalo sa tak, čínsky premiér len vyhlásil, že nebudú reagovať na krátkodobé trhové výkyvy a radšej sa zamerajú na podporu ekonomiky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. A zamyslieť sa nad Čínou stále oplatí. Už sme si totižto pomaly zvykli na správy o krachoch spoločností, resp. investičných fondov. Tento týždeň nebol výnimkou. Ďalším v rade, ktorý vyhlásil technický krach bol Xuzhou Zhongsen výrobca polymérov, ktorá nie je schopná plniť si svoje záväzky vyplývajúce z emisie dlhopisov. Dlhopisy spoločnosti boli pri ich vydaní v júni 2012 hodnotené relatívne vysokým ratingom. Každopádne bude z toho zatiaľ len technický krach, pretože sa za záväzky spoločnosti zatiaľ rozhodol zaplatiť garant, firma z podobného segmentu. Čínsky predstavitelia komentovali udalosť ako ojedinelú a prisudzujú jej izolované riziko. Avšak podľa agentúry Reuters bude čeliť podobným problémov tento rok viac ako 2600 spoločností. O ktorých sa samozrejme vieme. Mnohé spoločnosti si totižto v Číne požičiavali financie zo systému tzv. tieňového bankovníctva.

Viac..  Krátke obhliadnutie za uplynulým eurotýždňom Dušana Chreneka

A aj v USA sa dejú veci. Zlepšujú sa im verejné financie. V marci dosiahol deficit verejných financií len 37 mld. USD, pričom rok predtým bol deficit za rovnaké obdobie 107 mld. USD. A aj keď je to zásluhou nižších výdavkov, tak primárne stoja za lepším číslom vyššie príjmy z daní a odvodov. Na tento rok plánuje administratíva deficit len vo výške 649 mld. USD oproti 680 mld. USD za minulý rok. A áno, znamená to, že USA si musia na svoje fungovanie požičiavať každý rok 650 mld. USD, resp. že k ich 17 biliónovému dlhu každý rok pribudne 650 mld. USD nového dlhu. A kongres netrápia len verejné financie. Politikov trápi i inflácia. Predsa len s jej započítaním aj oni môžu rozdeľovať omnoho menej reálnych statkov. Minulý týždeň na to upozornili celkom vtipným spôsobom pri návrhu zákona, ktorý mal zamedziť automatickému navyšovaniu neviazaných výdavkov o infláciu. A použili na to Big Mac, ktorý v roku 2004 stál 2,71 USD a v roku 2014 stojí už 4,62 USD.

Dokonca sa tento týždeň na pôde kongresu hovorilo i o uvedení prvého zákona, ktorý mal regulovať bitcoin. Zákon je navrhovaný republikánskym kongresmanom Stevom Stockmanom, ktorý ako prvý akceptuje príspevky na politickú činnosť v bitcoinoch. Z toho by sa dal očakávať návrh, ktorý nie je k bitcoinu veľmi negatívny. Avšak bohužiaľ kongresman bitcoinu moc nerozumie, pretože navrhuje zdaňovať každý zisk pri každom predaji bitcoinu za fiat menu. To by bolo asi značne administratívne náročné, pokiaľ niekto s BTC obchoduje. Ideálnejšie by bolo, keby sa hodnotilo napr. ročné obdobie pri predaji a kúpe BTC. Tak uvidíme ako návrh dopadne.

Komentár pripravil Matúš Pošvanc, Nadácia F.A.Hayeka.

O red

Odporúčame pozrieť

Grecko

Audítori EÚ: Programy makroekonomických úprav pomohli presadiť reformu a predísť bankrotu Grécka

Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov programy makroekonomických úprav schválené pre Grécko po vypuknutí finančnej …