EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ĽUDIA / Nový prieskum v EÚ odhaľuje zhoršenie stavu a veľké rozdiely v spokojnosti pracovníkov

Nový prieskum v EÚ odhaľuje zhoršenie stavu a veľké rozdiely v spokojnosti pracovníkov

kancelária
PHOTO: Ilustračné Flickr.

Zatiaľ čo vyše polovica európskych pracovníkov vníma pracovné podmienky vo svojej krajine ako dobré (53 %), väčšina (57 %) si myslí, že ich pracovné podmienky sa za posledných päť rokov zhoršili. Tieto údaje vyplynuli z prieskumu Eurobarometer, ktorý zisťoval, ako kríza zasiahla kvalitu práce. Výsledky prieskumu boli publikované dnes. Hoci väčšina pracovníkov je so svojimi pracovnými podmienkami spokojná (v celoeurópskom priemere 77 %), medzi členskými štátmi existujú veľmi veľké rozdiely, od 94 % v Dánsku až po 38 % v Grécku. Vo všeobecnosti vyjadrila väčšina pracovníkov vysokú úroveň spokojnosti so svojím pracovným časom (80 %) a s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (85 %).

„Tým, že ochraňujeme a podporujeme pracovné podmienky v EÚ, sa zároveň staráme o náš ľudský kapitál. Disponujeme pozoruhodným dedičstvom právnych predpisov a politík na zabezpečenie dobrých pracovných podmienok, ktoré umožňujú vysokú úroveň spokojnosti európskych pracovníkov. Existuje však obava, ako aj reálna hrozba, že pracovné podmienky sa v dôsledku hospodárskej krízy zhoršia. Je potrebné, aby sme spolu s členskými štátmi a zamestnaneckými a zamestnávateľskými organizáciami obnovili naše úsilie o zachovanie a zlepšenie pracovných podmienok,“ uviedol komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor.

Z prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v 28 členských štátoch, vyplynuli nasledujúce skutočnosti:

Vyše 80 % respondentov v Dánsku, Luxembursku, vo Fínsku a v Holandsku považuje pracovné podmienky vo svojej krajine za dobré. Na úrovni individuálnych pracovníkov vedie tiež Dánsko, kde je so svojimi vlastnými pracovnými podmienkami spokojných 94 % pracovníkov – na druhom mieste sú Rakúsko a Belgicko, kde je spokojných deväť z desiatich pracovníkov, a hneď za nimi nasledujú Fínsko (89 %), Spojené kráľovstvo a Estónsko (po 88 %).

Naopak, najnižšiu úroveň spokojnosti zo všetkých krajín má Grécko (16 %), ktoré je zároveň jedinou krajinou, kde je so svojimi súčasnými podmienkami spokojná menej ako polovica respondentov (38 %).

Viac..  EÚ je odhodlaná aj naďalej bojovať proti diskriminácii Rómov

Úroveň spokojnosti je, hoci v menej výraznej miere, nízka aj v Chorvátsku (18 %), Španielsku (20 %), Taliansku (25 %), Bulharsku (31 %), Slovinsku, Portugalsku a Rumunsku (po 32 %), ale aj na Slovensku (36 %) a v Poľsku (38 %).

Tieto rozdiely v úrovni spokojnosti je možné vysvetliť na základe rozličných faktorov: sociálny a ekonomický kontext ovplyvnený krízou, ale aj štrukturálne znaky v zmysle sociálneho dialógu, sociálnej politiky a pracovného práva, ktoré môžu byť silnejšie alebo slabšie v závislosti od situácie v jednotlivých štátoch EÚ.

Ďalšie kľúčové zistenia prieskumu naznačujú, že existuje priestor na zlepšenie, a to najmä v týchto oblastiach:

Viaceré zistenia potvrdzujú, že došlo k zvýšeniu pracovnej intenzity. Stres sa jasne preukázal ako najdôležitejšie vnímané riziko v práci (pre 53 % pracujúcich respondentov). Okrem toho sa zistilo, že nespokojnosť s pracovným zaťažením, pracovným tempom a dlhými pracovnými dňami (vyše 13 hodín) sa vyskytuje častejšie než iné problémy, ako napríklad nezáujem o pracovné úlohy alebo nedostatok odpočinku cez týždeň alebo počas roka;

Pokiaľ ide o organizáciu práce a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, 40 % respondentov tvrdí, že nemajú možnosť využívať pružný pracovný čas;

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, menej ako jedna tretina pracovníkov vyhlásila, že na ich pracoviskách sú zavedené opatrenia na riešenie hroziaceho nebezpečenstva (spôsobeného napríklad nanotechnológiami alebo biotechnológiou) alebo opatrenia zamerané na starších a chronicky chorých pracovníkov. Za jedno z najväčších rizík pri práci sa popri strese považujú aj neergonomické pracoviská. Až 28 % respondentov označilo za hlavné riziko pre zdravie a bezpečnosť na svojom pracovisku opakované pohyby a unavujúce alebo bolestivé polohy, 24 % uviedlo ako hlavné riziko každodenné zdvíhanie, prenášanie alebo premiestňovanie nákladov.

O red

Odporúčame pozrieť

benová

Monika Beňová: Opätovné spriemyselňovanie Európy musí znamenať aj lepšiu ochranu pracovníkov

Poslanci Európskeho parlamentu (EP)  budú dnes popoludní hlasovať o návrhu uznesenia podporujúceho urýchlenie opätovného spriemyselňovania Európy. …