Grécku sa darí – aspoň čiastočne

Asi hlavnou úlohou Mária Dragiho je, aby si dával pozor na to, čo presne hovorí. Už sme si zvykli, že investori veľmi radi interpretujú priam „akékoľvek“ mihnutie brvou centrálnych bankárov. Rovnako tomu bolo i na nedávnej tlačovej konferencii, keď sa Draghi dva krát vyhol explicitnému slovu „deflácia,“ ktoré nahradil termínom „nízka inflácia“. To súvisí s tým, čo plánuje ECB v najbližšom období.

O nejakých zásadnejších krokoch v podobe negatívnych úrokových mier, či nákupu dlhopisov sa hovorí čoraz častejšie. A pravdepodobne sa čoraz častejšie aj hovoriť bude. Infláciu nad 1 % má len 5 štátov EU a 8 z nich zažíva defláciu, medzi nimi i Slovensko. Po agresívnejšej monetárnej politike pokukujú teda nielen v Eurozóne ale i vo Švédsku, kde uvažujú o negatívnej základnej úrokovej miere na úrovni mínus 0,25 %. Na defláciu v eurozóne upozorňuje i MMF, ktorý predpovedá riziko deflácie na úrovni 20 %, resp. hovorí o dlhodobom období tzv. „lowflácie“ (nízkej inflácie). Všetky tieto ukazovatele pomaly naznačujú, že centrálne banky pristúpia v najbližšom období k nejakým významnejším krokom v monetárnej politike.

Grécko dosiahlo za minulý rok prebytok na tzv. primárny prebytok rozpočtu (bez započítania platenia dlhov) vo výške 3,8 mld. euro, čo bola i podmienka pre vyplatenie ďalšej tranže pomoci voči Grékom. Avšak grécky dlh ako percento HDP opätovne stúpol, vzhľadom na nízky rast HDP zo 172 % HPD v treťom kvartáli 2013 na 175 % HDP ku koncu roka. Inými slovami žiadna sláva, ak k tomu pripočítame 25 % nezamestnanosť v krajine a viac ako 60 % nezamestnanosť mladých. Čo sa týka dlhov, tak v Európe sa s nimi najviac popasovali Luxembursko, Belgicko, Malta a Rakúsko a svoje dlhy zvýšili primárne Slovinsko, Chorvátsko a Grécko. A ako boli na tom najväčšie ekonomiky EU? Nemecko – mierny pokles o 0,1% a Francúzsko, či Španielsko mierny nárast o 0,1 %. Celkovo je eurozóna zadlžená na úrovni 92,6 %, čo bolo o 1,9 % viac ako minulý rok.

Určitý optimizmus priniesli očakávané dáta z Nemecka, kde sa tamojšia dôvera podnikateľov mierne zvýšila, čo naznačujú pocitové indikátory priemyselnej produkcie. To by zatiaľ znamenalo, dobré správy i pre Slovensko.

Riziko pre globálnu ekonomiku nehrozí len z Číny, kde je tamojší trh s nehnuteľnosťami považovaný za jednu veľkú pyramídovú hru, ktorá sa pravdepodobne pomaly končí, vzhľadom na prísnejšiu politiku poskytovania nových úverov bankami. To začína vytvárať situáciu, kedy treťo a štvrto – triedne mestá stoja na pokraji prasknutia bubliny na trhu s nehnuteľnosťami, čo sa môže následne presunúť do ďalších vyššie hodnotených miest. Ázia však má i ďalšie ohnivko potenciálnych problémov. A tým je Japonsko, kde hrá životný gambit tamojšia centrálna banka. Tej sa podarilo pred týždňom vysať z trhu všetku likviditu na 10 ročných dlhopisoch, ktoré sa deň neobchodovali, čo sa stalo prvý krát za ostatných 13 rokov.

Boj za ostatný rok nakúpila vládne dlhopisy za skoro 1 bilión USD a na svojej súvahe má vládne dlhopisy za 1,96 bilióna USD (200 biliónov jenov). Síce sa jej podarilo v mesiaci apríl zvýšiť infláciu nad svoj cieľ na 2,9 %, avšak štrukturálne zmeny v ekonomike nenastali. K nelichotivej situácii neprispieva ani starnutie obyvateľstva, keď počet neaktívnych obyvateľov dosiahol 25,1 % celkovej populácie.

Ak aj Japonsko prežije krátkodobú hru centrálnej banky, s narastajúcim počtom starnúceho obyvateľstva s vyššími nárokmi na sociálny systém a nižšou mierou produktívneho obyvateľstva, svoje dlhy nemá ako splatiť. Ak Japonsko svoju politiku nezamení, raz tejto krajine investori veriť prestanú.

Komentár pripravil Matúš Pošvanc, Nadácia F.A.Hayeka.