EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / EKONOMIKA / J&T banka analyzuje: toto je desať premien Slovenska po 10 rokoch v EÚ

J&T banka analyzuje: toto je desať premien Slovenska po 10 rokoch v EÚ

EU vlajka
PHOTO: Flickr.

Vo štvrtok 1. mája 2014 uplynie desiaty rok od vstupu Slovenska do Európskej únie. Desaťročie nášho členstva v EÚ prispelo k zvýšeniu ekonomického potenciálu krajiny, vďaka čomu veľkosť nášho hospodárstva vzrástla o polovicu a zvýšila sa aj životná úroveň. Pomohli k tomu najmä domáce reformy, nevyhnutné pre vstup, spolu s odstránením obchodných bariér a s voľným prístupom na spoločný, vyše 500-miliónový trh Únie. Pozitívnu rolu zohrali aj eurofondy, a to predovšetkým pri zlepšení infraštruktúry.

Premeny Slovenska za dekádu integrácie v EÚ dokumentuje nasledujúcich 10 štatistík*:
1. Ekonomický rast. Hospodárstvo sa zväčšilo o takmer 50 percent. V parite kúpnej sily vzrástlo HDP na obyvateľa o vyše 20 bázických bodov na viac ako 76 percent HDP priemeru Únie, čím sme dobehli niektorých pôvodných členov, ako sú Grécko alebo Portugalsko.

2. Príchod zahraničných investorov a ich know-how. Stav priamych zahraničných investícií vzrástol z necelých 3 200 dolárov na hlavu na vyše 7 600 dolárov v roku 2012. Pomohla k tomu aj privatizácia, reformy a politická stabilita s lepšou predpovedateľnosťou vývoja.

3. Posilnenie priemyslu. Priemyselná produkcia vzrástla o vyše 80 percent. Podiel odvetvia na HDP sa zvýšil z 19 na takmer 26 percent a je dominantnou zložkou tvorby HDP. Výrazne k tomu prispel boom automobilového priemyslu a s ním viazaných odvetví.

4. Rast exportnej výkonnosti. Podiel exportu na HDP sa zvýšil z približne 72 percent HDP na vyše 100 percent. Oproti roku 2003 sa vývoz viac ako zdvojnásobil a obchodná bilancia sa zo schodku takmer 780 miliónov eur prehupla na prebytok 4,3 miliardy.

5. Zlepšenie trhu práce. Ekonomický rozvoj umožnil pokles nezamestnanosti z takmer 18 percent na necelých deväť percent pred krízou koncom roka 2008. Aktuálne je síce vyše 14-percentná, v dekádnej bilancii však ide o zlepšenie. Liberálnejšie pracovné právo a zlepšenie podnikateľského prostredia by pomohli toto číslo ešte zlepšiť.

Viac..  Rada EÚ schválila rozšírenie Európskeho fondu pre strategické investície

6. Rast produktivity práce. Technologický pokrok, ktorý priniesli aj zahraničné investície, stál za dekádnym rastom produktivity práce o vyše štvrtinu. Určitým rizikom však je, že napriek tomu z pohľadu odvetví, kde ide najmä o lacnú pracovnú silu, sa nám znižuje relatívna konkurencieschopnosť. Mzdy totiž rástli ešte rýchlejším tempom. Výsledkom bolo zvýšenie jednotkových nákladov práce o pätinu.

7. Rast reálnych miezd. Priemerná mesačná nominálna mzda sa zvýšila o vyše 70 percent z 477 eur na 824 eur. Reálne mzda pre cenovú konvergenciu stúpla približne o štvrtinu, čo hovorí o zvýšení životnej úrovne.

8. Rast cien. Spotrebiteľské ceny za dekádu vzrástli o takmer 40 percent. Najviac, t. j. o 160 percent, rástli ceny vzdelávania. Najväčší vplyv na peňaženky však malo zvýšenie nákladov na energie o 80 percent. Naopak, ceny odevov a obuvi len stagnovali a ceny nábytku dokonca klesli.

9. Rast zadlženosti. Verejný dlh sa posunul z 42 percent výkonu ekonomiky na vyše 55 percent. Inak povedané, z 19 miliárd eur na vyše 40 mld. eur, hoci v prvej polovici dekády klesal k 27 percentám. Mínusom je, že vlády nedokázali ani v hojných predkrízových časoch hospodáriť aspoň vyrovnane.

10. Rast kredibility. Rating, ako ukazovateľ úverovej dôveryhodnosti, sa zvýšil o štyri stupne z BBB na A+ u Fitch Ratings, o tri stupne z BBB na A u Standard & Poor´s a o jeden stupeň z A3 na A2 u Moody´s.

* Porovnanie roku 2003 oproti roku 2013, ak nie je uvedené inak.

O ram

Odporúčame pozrieť

Spotreba energií budov členských štátov má byť efektívnejšia, EÚ navrhuje zmeny aktuálnej smernice

Únia chce šetriť energiu v budovách členských štátov. Do roku 2050 sa má ich infraštruktúra …