EuropskeNoviny.sk
Slovensko onedlho oslávi svoju prvú desaťročnicu ako členská krajina Európskej únie. Dňa 1. mája 2014 totiž uplynie presne 10 rokov od vstupu Slovenska do EÚ. Naše členstvo v európskych štruktúrach prinieslo svoje výhody aj nevýhody a podpísalo sa pod ďalší vývoj našej ekonomiky. Ako sa teda za posledné desaťročie zmenila slovenská ekonomika? Máme sa lepšie alebo horšie ako pred 10 rokmi?
V porovnaní s obdobím spred desiatich rokov máme na Slovensku nižšiu nezamestnanosť, vyššie mzdy, ale aj vyššie ceny. Tak aj takto by mohla vyzerať stručná charakteristika toho, ako sa zmenila slovenská ekonomika za posledné desaťročie.
Medziročný rast slovenskej ekonomiky dosiahol vlani úroveň 0,9 % a bol tak najpomalší od krízového roku 2009. Desať rokov dozadu, teda v roku 2003, rástla naša ekonomika rýchlejším tempom a to o 4,8 %. Počas uplynulého desaťročia prešla naša ekonomika rôznymi obdobiami, rýchle rasty striedali prudké pády. Zatiaľ čo v roku 2007 sa Slovensko mohlo pochváliť až dvojciferným tempom rastu HDP, v krízovom roku 2009 upadlo do recesie. Napriek tomu bola však slovenská ekonomika vlani o zhruba polovicu výkonnejšia ako v roku 2003. Vďačiť za to môže predovšetkým zahraničnému dopytu a s ním súvisiacemu exportu slovenských výrobkov [najmä automobilov] za hranice.
Ceny tovarov a služieb sa vlani medziročne zvýšili o 1,4 %, čo je druhý najpomalší rast za ostatné desaťročie. V roku 2003 sa pritom inflácia na Slovensku vyšplhala až na úroveň 8,5 %. Postupne však cenový rast z roka na rok spomaľoval. Výraznou mierou k tomu prispela aj hospodárska kríza, ktorá viedla k opatrnému správaniu slovenských spotrebiteľov pri nakupovaní. Aj tak ale boli ceny tovarov a služieb vlani o takmer 40 % vyššie ako v roku 2003. Faktom teda je, že je u nás drahšie ako pred 10 rokmi. Neznamená to však, že si musíme uťahovať opasky. Za posledné desaťročie rástli totiž nielen ceny, ale aj naše mzdy.
Priemerná mesačná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve bola vlani o 72 % vyššia ako pred desiatimi rokmi“, hovorí Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Zatiaľ čo v roku 2003 si priemerný Slovák našiel na výplatnej páske sumu zodpovedajúcu 477 EUR, vlani to bolo už 824 EUR. Cenová hladina na Slovensku vzrástla za uplynulé desaťročie o dve pätiny, priemerné nominálne platy sa však zvýšili o takmer tri štvrtiny. Z tejto jednoduchej rovnice vyplýva, že priemerný Slovák si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 10 rokmi.
Medzi najdôležitejšie výdavky slovenských domácností patria výdavky na potraviny, ktoré im každý mesiac ukrajujú až štvrtinu z ich rodinných rozpočtov. Ceny potravín sa za uplynulé desaťročie zvýšili, na ich kúpu však v súčasnosti musíme odpracovať kratší čas ako pred vstupom do EÚ. Napríklad, ak sme si vlani pri bežnom nákupe v potravinách do košíka vložili 1 chlieb, 1 kurča, 20 dkg šunkovej salámy, 1 liter polotučného mlieka, 20 dkg syra Eidam, 1 maslo, 0,5 kg jabĺk a 2 pivá, pri pokladni sme zaplatili 10 EUR a museli sme na tento nákup odpracovať 1 hodinu a 57 minút. V roku 2003 sme za rovnaký nákup zaplatili 7,80 EUR, ale odpracovať sme museli až 2 hodiny a 37 minút, teda o rovných 40 minút viac ako vlani.
Miera nezamestnanosti bola vlani približne o – 3 p. b. nižšia ako pred 10 rokmi a počet Slovákov bez práce klesol z takmer 460 tisíc v roku 2003 na 386 tisíc v roku 2013. Nezamestnaných na našom trhu práce od začiatku milénia ubúdalo a miera nezamestnanosti dosiahla svoje dno v roku 2008. Následne však mnohých Slovákov pripravila o prácu hospodárska kríza. Odvtedy sa miera nezamestnanosti v našej krajine pohybuje okolo úrovne 14 %.
Zadlženosť nášho štátu sa za uplynulé desaťročie zvýšila. Deficit verejných financií za vlaňajšok síce dosiahol rovnakú úroveň [– 2,8 % HDP] ako pred 10 rokmi, verejný dlh ale vzrástol z úrovne 42,4 % HDP v roku 2003 na úroveň 55,4 % HDP v roku 2013. Významnou mierou sa pod to podpísala hlavne hospodárska kríza, ktorá zhoršila výkon slovenskej ekonomiky a vytvorila tlak na verejné financie.
