EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Prvý novinár SR v europarlamente Robert Hajšel: Ostatné štáty z nás mali obavy
Robert Hajšel
Robert Hajšel PHOTO: Informačná kancelária EP v SR.

Prvý novinár SR v europarlamente Robert Hajšel: Ostatné štáty z nás mali obavy

Robert Hajšel
Robert Hajšel. PHOTO: Informačná kancelária EP v SR.

Dva roky pred vstupom SR do EÚ – v máji 2002 otvoril vtedajší predseda Európskeho parlamentu (EP) Pat Cox Informačnú kanceláriu (IK) na Slovensku. Jej riaditeľom sa v roku 2005 stal Robert Hajšel.

Boli ste medzi prvými, kto pri EP zo Slovenska pôsobil. V ktorých rokoch a čo bolo vašou úlohou?

– Pri EP som pôsobil už od roku 1993, keď som ako prvý spravodajca slovenských médií v Bruseli získal aj akreditáciu v EP a ďalších inštitúciách EÚ. Až do roku 2005 som na Slovensko prinášal pravidelné správy, či už najprv prostredníctvom tlačovej agentúry TASR alebo neskôr prostredníctvom vĺn Slovenského rozhlasu. Slovenské médiá a celú slovenskú verejnosť v období môjho novinárskeho pôsobenia najviac zaujímali všetky aspekty prístupového procesu Slovenska do EÚ a preto je logické, že najviac času a energie som venoval práve tomu, ako sa Slovensko z pozície outsidera dostalo do vedúcej skupiny kandidátov na členstvo v tomto elitnom klube.

Váš pracovný deň bol určite dlhý…

– Pracovný deň novinára bol od rána do noci a najmä pri práci pre Slovenský rozhlas som nemal voľné ani víkendy. Zháňal som informácie, či už na oficiálnych zasadnutiach Európskej rady, tzv. summitoch EÚ, na ktorých sme často ako novinári trávili celé noci, na zasadnutiach Európskeho parlamentu, na  brífingoch Európskej komisie. Oveľa väčšiu cenu mali však vždy exkluzívne informácie, ktoré novinár mohol získať iba vďaka dobrým kontaktom  v rozhovoroch s rôznymi funkcionármi, diplomatmi a kolegami novinármi z  rôznych európskych médií.  Presuny medzi štrasburským sídlom EP, bruselským zasadnutím Rady EÚ a holandským Haagom, kde sa Medzinárodný súdny dvor zaoberal sporom Slovenska a Maďarska neboli neobvyklým scenárom pracovného týždňa.

Napísali ste knihu: “Slovensko a Európska únia”. Čo bolo jej hlavnou témou?

– Publikáciu som napísal na objednávku vtedajšej Delegácie Európskej komisie na Slovensku a mala za cieľ čo najzrozumiteľnejšou formou priblížiť našim občanom, čo je Európska únia, ako vznikla, ako  funguje, čím sa zaoberá, ako sa v nej rozhoduje, čo musí naša krajina pre členstvo  v EÚ urobiť a akú novú perspektívu a nové možnosti nielen štátu, ale aj jeho občanom, podnikateľom, študentom naše členstvo v EÚ prinesie. Veľmi ma neskôr potešilo, keď viacerí súčasní funkcionári európskych inštitúcií mi v rozhovore priznali, že táto jednoduchá publikácia bola pre nich prvým materiálom, po ktorom siahali pri príprave na výberové konania.

Cez aké média v tom čase komunikoval EP s verejnosťou?

– V čase mojich novinárskych počiatkov v Bruseli EP s verejnosťou komunikoval najmä prostredníctvom novinárov a to organizovaním rôznych tlačových konferencií, zasielaním informácií faxom, až neskôr aj cez mail a internetovými médiami.

Aká nálady a reakcie vyvolal vstup SR do EÚ?

Viac..  EÚ je odhodlaná aj naďalej bojovať proti diskriminácii Rómov

– Spolu s nami vtedy  vstúpilo do EÚ ďalších 9 štátov, z ktorých sedem malo podobnú minulosť, pretože dlhé desaťročia patrili do bývalého východného bloku a tak ich občania boli od diania v EÚ do veľkej miery izolovaní. Občania EÚ sa na vstup týchto štátov nepozerali iba s nadšením zo znovu-zjednotenia starého kontinentu, ale vyskytovali sa aj obavy zo zaplavenia trhu práce pracovníkmi z týchto chudobnejších štátov, čo sa ale nakoniec nepotvrdilo.

…bolo toto obdobie v EP v niečom náročnejšie, alebo iné?

– Pred desiatimi rokmi mal Európsky parlament menej právomocí ako teraz. Dnes už platí Lisabonská  zmluva, ktorá priniesla EP silnejšie právomoci v oblasti prijímania európskej legislatívy, schvaľovania rozpočtu EÚ, schvaľovania medzinárodných zmlúv a menovania exekutívy EÚ, ktorou je Európska komisia. Európsky parlament je dnes iný, je silnejší a aj nadchádzajúce voľby do EP sú iné, pretože si na Slovensku budeme voliť 13 členov inštitúcie, ktorá rozhoduje o podobe väčšiny európskej legislatívy a celého rozpočtu EÚ a volí predsedu Európskej komisie.

Vaša kancelária spolu s MZV a inými organizuje rôzne aktivity súvisiace s oslavami vstupu SR do Únie…

– Pri príležitosti 10.výročia vstupu Slovenska do EÚ organizuje naša kancelária celý rad rôznych diskusií, seminárov, ale aj rôznych osláv na rôznych miestach Slovenska. Spolu s našimi partnermi zo Zastúpenia Európskej komisie a najmä slovenskej vlády a Ministerstva zahraničných vecí spoluorganizuje celodenné oslavy 10.výročia členstva v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach, pričom ide o vhodný mix informácií, zábavy, hudby a kvízov, máme pripravený koncert vážnej hudby v Bratislave, ale aj množstvo menších diskusných, zábavných a súťažných podujatí, spojených aj s informáciou o voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 24.mája.

Určite máte zmapované najčastejšie otázky s ktorými sa na vašu IK ľudia obracajú. Čo ľudí, alebo spoločnosť zaujíma najviac?

– Starších ľudí, ako aj aktívnu populáciu najviac zaujíma to, kedy sa dôchodky a mzdy dostanú na Slovensku na úroveň priemeru EÚ, v čom však naša kancelária a vôbec inštitúcie EÚ pomôcť nemôžu. Nastavenie platov je vecou dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a nastavenie úrovne dôchodkov patrí do kompetencie štátu a odvíja sa  od jeho rozpočtových a najmä príjmových možností. Mladých ľudí zaujíma ako sa môžu dostať na kvalitné univerzity v iných štátoch EÚ a ako môže Únia pomôcť ich štúdium na týchto prestížnych univerzitách financovať. Všetkých ľudí zaujíma aj to, čo EÚ a konkrétne EP robí pre to, aby sa vytvárali nové pracovné miesta a aby mohla poklesnúť rekordne vysoká miera nezamestnanosti mladých vo veku do 30 rokov.

Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal riaditeľ Informačnej kancelárie EP v SR Robert Hajšel.

O tkl

Odporúčame pozrieť

utecenecka kriza, migranti

Europoslanci: Ak podporíme rozvoj v Afrike, spomalí to migračné toky do Európy

Odvtedy, ako k nám začali prúdiť toky utečencov a ekonomických migrantov, sa začali štáty EÚ viac zaujímať …