EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Kozlík na sklonku funkčného obdobia: Ani zástupcovia našich ministerstiev nám často nevedeli povedať ako máme hlasovať
kozlík
Sergej Kozlík, europoslanec. PHOTO: redakcia/dub.

Kozlík na sklonku funkčného obdobia: Ani zástupcovia našich ministerstiev nám často nevedeli povedať ako máme hlasovať

kozlík
Sergej Kozlík, europoslanec. PHOTO: redakcia/dub.

Napriek tomu, že v Európskom parlamente ste pôsobili už tretie funkčné obdobie, ako by ste zhodnotili posledných päť rokov, ktoré boli poznačené krízou?

– Treba povedať, že všetko je otvorené. Nič neskončilo, veľa vecí sa začalo. Keď porovnám toto päť ročné obdobie s tým predchádzajúcim, vnímanie sa vo veľa veciach prehĺbilo. Nielen v Európskom parlamente, ale v celej komunite Európskej únie. Dotýka sa to najmä regulačných opatrení v oblasti bankovníctva, oblasti finančných trhov. V predchádzajúcom období to bolo nemysliteľné, keď najmä pravica zahlasovala proti akejkoľvek regulácii na finančných trhoch. Kríza ukázala, že to je slabé miesto, že jednoducho treba zaviesť opatrenia. Rozbehlo sa to v tomto období, a to pokladám za najsilnejšie. Našla sa spoločná reč, čo podľa mňa je veľmi dobré v rámci celej Európskej únie. V týchto kľúčových otázkach prekonania krízy a istých regulačných opatreniach, najmä finančných trhov a bankovníctva, na úrovni Rady Európy a Európskeho parlamentu dokázali medzi sebou komunikovať. Pravica, ľavica, neexistovalo politické delenie, dokázali spoločne prijímať závery. Na sedeniach, kde sedeli premiéri alebo ministri za pravicové, stredové, liberálne, ľavicové strany. Taktiež parlament dokázal absolútnou väčšinou prijímať spolu s Radou rozhodnutia bez ohľadu na farbu politického trička. Banková únia bola síce schválená, ale to sú len zámery, ktoré budú ďalej doťahovať inštitúcie, ktoré majú niesť dohľad a predchádzať vzniku kríz. Stále nie sú pravidlá pre podporu bánk, sú to témy, ktoré trvajú nejedno funkčné obdobie. Obdobie kedy sa opatrenia, ktoré sa na úrovni Európskeho parlamentu, alebo ďalších inštitúcií únie, prijímali pod tlakom krízy pokladám za prelomovú dobu.

Práca poslanca v Európskom parlamente sa už skončila. Do volieb vstupujete s novou stranou – SDS (Stranu Demokratického Slovenska). Aká bude kampaň, aby ste oboznámili občanov s Vašou prácou a novou stranou?

– Treba povedať, je to len jedna časť aktivít. Každé voľby treba využiť, sme nová strana. Je to jeden s parciálnych cieľov našej strany. Ako číslo 1 na kandidátke za našu stranu vstupuje do volieb Irena Belohorská, ktorá bola v minulom funkčnom období europoslankyňou a má značné skúsenosti. Ja kandidujem ako dvojka. Ďalej svoj cieľ zameriavame do komunálnych volieb a v roku 2016 kľúčovým cieľom budú parlamentné voľby na Slovensku. Je to dobrá príležitosť pre prezentáciu strany, máme komplexný program. Keďže sme nová strana musí to byť naliehavejšie, musíme predložiť definície pre domácu politiku, samozrejme zároveň pre Európsku politiku, o to je to náročnejšie. Už sme sa ako nová strana prihlásili do Európskej Demokratickej Strany, kde bolo predtým HZDS členom. Máme teda silnú pozíciu a predpokladáme, že čoskoro sa staneme členskou stranou Európskych demokratov. Budeme tak pokračovať v zahraničnopolitickom a medzinárodnopolitickom začlenení našej strany. Bude to aktívne obdobie. Zároveň vytvárame politické štruktúry, pokrývame už približne 80 % regiónov Slovenska v rámci štruktúry. Nie sme „výťahová“ strana, máme už niekoľko stoviek členov. Nechceme byť „štátostrana“, chceme byť strana, ktorá má skutočné zázemie v regiónoch a nemá 20 členov, ktorí sedia v jednej kancelárii.

Pozrime sa na voľby. Ak Vám občania vložia opäť do rúk mandát, ktorým témam by ste sa chceli venovať v ďalších piatich rokoch?

– Môže sa stať, ak sa nám voľby vydaria, že budem predseda strany a zároveň europoslancom v Európskom parlamente. Je to úplne normálna súčasť politickej práce. Parlamenty, či národné, či európske, sú plné predsedov politických strán. Patrí to k ambíciám každej politickej strany, byť v parlamente. Takisto predseda strany môže byť v parlamente, nevidím v tom žiadnu disproporciu. Pokiaľ by som osobne pôsobil ďalších päť rokov v Európskom parlamente, tak určite v oblasti ekonomiky. Ekonómov je nás tu málo, boli sme tu len dvaja, pán Maňka a ja. Európska únia je pritom prioritne ekonomický útvar. Pokrýval som šesť alebo sedem výborov, mimo rozpočtového, aby sme boli v obraze a tak trošku zachytávali aj poľnohospodárstvo, zahraničný a domáci obchod, jednotný trh, otázky energetiky a iné. Tento záber ostáva, čo považujem za výzvu. Sebakriticky, ale možno aj vládokriticky musím povedať, že sa nám stále nedarí dostatočne previazať domácu politiku, štruktúru ministerstiev a štátnych orgánov na Európsky parlament. Komunikácia je veľmi nízka, nedarí sa nám to otočiť, aby sme mali silnejšie väzby. Musíme si uvedomiť, že až 80 % legislatívy, ktorú dnes schvaľuje Národná rada SR pochádza z Európskeho parlamentu, a tá ani nevie, čo sa tu včera, dnes schválilo. O rok to však majú na stole v slovenskom parlamente. Proti Nemcom, Britom, Talianom, zabehnutým členským krajinám, sme absolútne v plienkach. Netýka sa to len Slovenska, príznačné to je pre nové členské krajiny. Zdá sa mi, že 10 rokov by mohlo byť dosť na to, aby sme mali užšie väzby. Je to otvorený problém, prepojenosť národného a európskeho parlamentu, či inštitúcií vlády chýba. Chýbajú podrobné podklady, aby rozhodovanie pri hlasovaní bolo jednoduchšie a nie z vlastného poznania. Musíme to naďalej usilovne prekonávať. Väzby nefungujú ani vo vzťahu k ministerstvám. Stretli sme sa s prípadmi, keď ani zástupcovia ministerstiev nám nevedeli povedať ako máme hlasovať, keď videli 5 000, 7 000 pozmeňujúcich návrhov. Vedeli, aká tu je norma, ale nevedeli čo s pripomienkami. V tomto ja vidím absolútnu výzvu mimo odborných tém. Súvisí to s odbornosťou a nemôžeme prijímať 50 smerníc a nariadení. Bolo by to smiešne. Niektorí kolegovia sa možno tak tvária, ale aj to poviem úprimne. Musí to byť napojené na odborníkov, desiatky až stovky, ktorí pracujú na ministerstvách. Ktorí s tým pracujú denne, aby sme mali spätnú väzbu.

Viac..  Jana Žitňanská: Lepšia ochrana osôb pred dlhmi je na dosah

Ak by ste od občanov nedostali dôveru, trocha ste to už aj načrtli, venovali by ste všetku svoju energiu novej vznikajúcej strane?

– Samozrejme, pokiaľ by sa hocikto zo strany dostal do Európskeho parlamentu vytváralo by to zameranie na európsku politiku. Pokiaľ by sme neuspeli a nedostali by sme sa do Európskeho parlamentu neznamená to, že končíme. Ideme ďalej. Máme pomerne veľa starostov, ktorí sa k nám hlásia. Rad členov bývalého HZDS k nám prešiel, potvrdili svoj záujem pracovať v novej strane. Takisto rad starostov, ktorí sa v minulosti stali nezávislými, sa v čase vzniku novej strany k nám vrátili. Strana je otvorená, hlásia sa k nám ľudia, ktorí neboli nikdy organizovaní v žiadnej strane. Regionálne voľby nám dávajú možnosť, aby sme obsiahli regióny. Pre nové strany je to ideálne, pretože do veľkých médií a do veľkej politiky sa dá dostať postupne. Dobré je začať od regiónov. Máme necelé dva roky na prípravu do parlamentných volieb na Slovensku a ambíciou v priebehu ešte tohto roku vytvoriť tieňový kabinet. Sme opozičná strana, nie sme súčasťou Vlády. Musíme sa postupne odprezentovať, na odborných bázach, nie na žiadnych filozofiách nových politických prístupov. Netreba nič vymýšľať, treba len riešiť, problémov je nesmierne veľa. Pragmaticky, vecne, nie s frázami, treba ísť po jednotlivých okruhoch, zdravotníctvo, školstvo, sociálny systém a iné. Toto je kľúčový zámer bez ohľadu na výsledok volieb do Európskeho parlamentu.

Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Sergej Kozlík.

O dub

Odporúčame pozrieť

volby

Voľby do europarlamentu sa nezlúčia s jedným kolom prezidentských volieb

BRATISLAVA – Umožniť konanie prvého kola alebo druhého kola volieb prezidenta Slovenskej republiky s voľbami …