EuropskeNoviny.sk
9. mája 1950 predstavil francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman svoj návrh na vytvorenie európskeho úradu pre uhlie a oceľ, ktorý by dohliadal hlavne na francúzsku a nemeckú produkciu týchto strategických surovín, čo by viedlo k zabezpečeniu trvalého mieru v Európe. To, čo navrhoval, bolo vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie priemyslu uhlia a ocele, teda odvetví, ktoré v tom čase boli základom celej vojenskej moci. Krajiny, na ktoré sa obracal, sa takmer zničili v strašnom konflikte, ktorý po sebe zanechal pocit materiálnej a morálnej skazy. Cieľ týchto aktivít bol zakotvený aj v samotnej deklarácii a to, aby sa akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom stala, nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou.
Tento návrh, známy ako „Schumanova deklarácia“, je považovaný za začiatok budovania Európskej únie.
V súčasnosti sa 9. máj stal európskym symbolom (Dňom Európy), ktorý spoločne s vlajkou, hymnou, mottom a jednotnou menou (eurom) označuje politický subjekt – Európsku úniu. Deň Európy je príležitosťou pre aktivity, ktoré približujú Európu k občanom a vzájomne zbližujú národy Únie.
Každá krajina, ktorá sa demokraticky rozhodne pristúpiť k Európskej únii, podporuje jej základné hodnoty mieru a solidarity. Tieto hodnoty nachádzajú svoje vyjadrenie v ekonomickom a sociálnom vývoji, ktorý zohľadňuje environmentálny a regionálny rozmer, čo je záruka slušnej životnej úrovne všetkých jej občanov. Hoci Európa ako taká existovala po stáročia, jej spojivá v minulosti, pri neexistovaní pravidiel a inštitúcií, nestačili zabrániť tým najhorším tragédiám.
Zjednotenie Európy sa nedá uskutočniť za jeden deň, ba dokonca ani za pár desaťročí. Ako povedal sám Schuman:
„Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu.“
Projekt, ktorý sa začal bezprostredne po druhej svetovej vojne, je ešte stále mladý. V minulosti boli snahy o zjednotenie Európy založené na nadvláde jedných nad druhými. Tieto pokusy nemohli pretrvať, pretože tí, ktorí boli podrobení, mali len jeden cieľ: znovu získať svoju slobodu.
Európska integrácia sa teda od 9.mája 1950 sústavne vyvíjala až vyústila do dnešnej podoby Európskej únie, ktorú tvorí 28 členských štátov od Atlantického oceánu až po Čierne more. Oblasti pôsobenia Európskej únie a jej inštitúcii sa taktiež rozšírili. EÚ sa vždy snažila rozšíriť práva svojich občanov. Viaceré opatrenia prispeli k skvalitneniu života Európanov. Právo na voľný pohyb a pobyt v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ prispieva k mobilite občanov, väčšej kooperácii a vzájomnému vymieňaniu si poznatkov i skúseností v rôznych oblastiach života. Taktiež zavedenie občianstva EÚ, ktoré už 20 rokov umožňuje občanom využívať pravá a ochranu nielen svojho vlastného štátu, ale aj EÚ ako celku. Najvýraznejšie je to možné pozorovať hlavne pri cestovaní do tretích krajín, kde sa môžu občania EÚ v prípade problémov obrátiť na zastupiteľský úrad akejkoľvek členskej krajiny EÚ, ak tam ich vlastná nie je zastúpená. Do tretice, môžeme spomenúť vysokoškolský program Erazmus, ktorý sa v súčasnosti teší obrovskej obľube u študentov naprieč celou EÚ. Tí prostredníctvom štúdia na univerzite v inom členskom štáte získavajú nové vedomosti a skúsenosti, ale hlavne si budujú kontakty a vytvárajú tak skutočnú komunitu Európanov, ktorí sú kľúčoví pre budúcnosť EÚ a jej prosperitu.
Európska únia slúži občanom. Zachovávajúc si svoje vlastné hodnoty, zvyky a jazyk, jej cieľom je, aby sa európski občania v „európskom dome“ cítili dobre.
Motto:
Zjednotení v rozmanitosti.
Motto znamená, že prostredníctvom EÚ sú Európania zjednotení v spoločnom úsilí o mier a prosperitu, a že množstvo rozdielnych kultúr, tradícií a jazykov v Európe je pozitívnym prínosom pre kontinent.
Európska vlajka:
Nie je len symbolom Európskej únie, ale je aj symbolom európskej jednoty a identity v širšom zmysle slova. Kruh zlatých hviezd predstavuje solidaritu a harmóniu medzi občanmi Európy.
Počet hviezd nezodpovedá počtu členských krajín. Podľa viacerých tradícií predstavuje číslo dvanásť dokonalosť, celistvosť a jednotu. Symbolizuje tiež počet mesiacov v roku a počet hodín na ciferníku, pričom vlajka sa pri rozširovaní EÚ nemení.
História vlajky sa datuje od roku 1955. V tom čase bola Európska únia iba Spoločenstvom pre uhlie a oceľ a mala iba šesť členov. Samostatný orgán Rada Európy, ktorý bol založený niekoľko rokov skôr, mal početnejšie členstvo a zaoberal sa ochranou ľudských práv a podporovaním európskej kultúry. Rada Európy zvažovala, ktorý symbol by mala prijať. Po dlhej diskusii sa zhodla na súčasnom znaku – dvanásť zlatých hviezd na modrom pozadí.. Takto sa zrodila európska vlajka, ktorá predstavuje ideál jednoty európskych občanov.
Rada Európy navrhla aj ostatným európskym inštitúciám, aby prevzali tú istú vlajku, v roku 1983 Európsky parlament tento návrh prijal. Nakoniec bola vlajka schválená v roku 1985 všetkými hlavami štátov a vlád za oficiálny znak Európskej únie, ktorá sa v tom čase volala Európske spoločenstvá. Všetky európske inštitúcie začali tento znak používať od roku 1986.
Európska hymna:
Melódia symbolizujúca EÚ pochádza z 9. symfónie d moll, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad pre verše Schillerovej „Ódy na radosť“ (Ode „An die Freude“) z roku 1785.
Hymna nesymbolizuje len Európsku úniu, ale takisto Európu v širšom zmysle. Báseň Óda na radosť vyjadruje Schillerovu idealistickú víziu, ktorú zdieľal aj Beethoven, že všetci ľudia sa stanú bratmi.
V roku 1972 si Rada Európy vybrala Beethovenovu „Ódu na radosť“ za svoju hymnu. V roku 1985 predsedovia vlád a hlavy členských štátov EÚ schválili prijatie skladby za oficiálnu hymnu Európskej únie. Táto hymna vyjadruje bez slov, v univerzálnom jazyku hudby ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré sú spoločné pre celú Európu. Európska hymna v žiadnom prípade nenahrádza národné hymny členských štátov EÚ, skôr velebí ich spoločné hodnoty.
