EuropskeNoviny.sk
V poslednom období sa v súvislosti s nízkou mierou cenovej inflácie v eurozóne (0,5% marec 2014) množia varovné vyhlásenia tak zo strany medzinárodných inštitúcií (MMF, ECB), ako aj viacerých ekonómov-vyznávačov keynesovej ekonomickej teórie upozorňujúcich na riziko deflácie, kde vraj hrozí vznik deflačnej špirály majúcej také ekonomické následky, aké má priblíženie sa našej planéty k čiernej diere vo vesmíre. Skôr než sa budeme bližšie venovať tejto fóbii, tak si v krátkosti ozrejmime podstatu vzniku deflácie či inflácie.
Podstatou inflácie a deflácie je zmena pomeru množstva statkov a množstva peňazí v ekonomike. Ak množstvo peňazí rastie rýchlejšie ako množstvo statkov hovoríme o inflácii, v dôsledku čoho dochádza k zvyšovaniu cien. Na druhej strane ak rastie rýchlejšie množstvo statkov ako množstvo peňazí, tak hovoríme o deflácii v dôsledku čoho dochádza k znižovaniu cien.
K inflácii dochádza vďaka „tlačeniu“ peňazí zo strany centrálnej banky, ako aj frakčnému bankovníctvu, keď banky prostredníctvom multiplikátora ponuky peňazí dokážu vygenerovať násobky žiadnymi statkami nekrytých peňazí v porovnaní s množstvom, ktoré si u nich uložili klienti. Pri inflácii dochádza k znehodnocovaniu úspor. Je to skrytá forma zdaňovania. Pri inflácii profitujú okrem dlžníkov aj tie subjekty, ktoré sa dostanú k novým peniazom ako prvé (vlády, banky, finanční investori, veľkí investori naviazaní na vlády).
Na druhej strane strácajú všetci ostatní (stredná vrstva a chudobní). V tej súvislosti sme vo svete v ostatnom období svedkami narastaniu rozdielov v bohatstve medzi malou skupinou bohatých a zvyškom obyvateľstva. Za tento vývoj môžeme poďakovať práve aktivitám centrálnych bánk a frakčnému bankovníctvu.
K deflácii dochádza z viacerých dôvodov. Prirodzeným dôvodom je rast produktivity práce, predovšetkým na základe inovácií. Keďže inovácie majú dosah prakticky na všetky ľudské aktivity, pri stabilnom množstve peňazí by sme mali byť svedkami sústavného zvyšovania kúpnej sily tj. zlacňovania tovarov a služieb. Z tohto aspektu je cieľ väčšiny centrálnych bánk, v podobe zabezpečenia stabilnej cenovej hladiny, zameraný proti tomu, aby si ľudia mohli dovoliť za svoje príjmy kúpiť viac statkov.
Ďalšie dôvody deflácie sú na strane peňazí, keď dochádza k redukcii ich množstva. Jednou z možností redukcie množstva peňazí v obehu je, že ľudia zväčšia objem hotovosti, ktorý budú držať u seba doma. Takéto správanie povedie k zmene štruktúry cien na trhu, ktoré zodpovedá aktuálnym preferenciám ľudí. Treba poznamenať, že ľudia zvyknú hromadiť doma peniaze v hotovosti najmä z dôvodu neistôt ( zvyčajne vyvolaných vládami).
Ďalšou možnosťou je pokles bankových úverov a to najmä v krízových obdobiach. Banky sú vtedy konfrontované s nesplácaním úverov a tiež vyberaním peňazí z bánk klientmi, ktorí sa obávajú o svoje úspory. Banky sú tak nútené mať k dispozícii väčšiu likviditu, aby dodržali svoje záväzky voči klientom.
Pri vyššom riziku nesplácania úverov sú banky nútené si tiež vytvárať na strane pasív väčšie rezervy a tým pádom sa tiež zmenšuje objem peňazí v obehu. Takýto vývoj je však prirodzenou rekciou a nápravou situácie, ktorú banky vyvolali predchádzajúcou vlnou úverovej expanzie spojenej s infláciou. Jedná sa o ozdravný proces a akékoľvek reakcie zo strany centrálnych bánk alebo vlád situáciu nezlepšia, ale naopak len zhoršia.
Vyššie uvedené formy deflácie na strane peňazí vo svojej podstate reagovali na vývoj ekonomiky s snahou o ozdravnú korekciu opatrení vyvolaných intervenciami centrálnych bánk a vlád.
Existuje však aj ďalšia forma deflácie, ktorá je vyvolaná štátom. Ide o defláciu na základe konfiškácie vkladov. Čerstvým príkladom je Cyprus. Cyperské banky mali nakúpené grécke dlhopisy, ktoré boli znehodnotené odpísaním významnej časti dlhu (až 70%) na konto veriteľov. Tým pádom došlo k výraznému zníženiu aktív bánk, ktoré sa nedali vykryť majetkom a ani vkladom akcionárov. Vlády preto, v záujme zachovania bánk, riešili vyrovnanie aktív s pasívami konfiškáciou časti vkladov sporiteľov.
Teraz v stručnosti ku konštrukcii deflačnej špirály. V dôsledku znižovania cien spotrebitelia odkladajú nákupy v očakávaní ich ďalšieho poklesu. Dochádza k redukcii ekonomických aktivít a tým aj k nevyužitiu existujúcich investícii. Dôsledkom toho pri nepružných mzdách dochádza k zvyšovaniu nezamestnanosti a redukcii nových investícií.
V konečnom dôsledku klesá agregátny dopyt s tým, že nová rovnováha je možná pri nižších cenách zo strany agregátnej ponuky. Tým sa ekonomika dostáva, do začarovaného kruhu-špirály, ktorá končí úplným rozvratom celej ekonomiky. Deflačná špirála je teoretická konštrukcia, ktorá nemá nič spoločné s reálnym ľudským konaním.
Uvažuje len s budúcimi očakávaniami na strane spotrebiteľov, ale neberie do úvahy očakávania vlastníkov aktív ako aj producentov. Pri deflácii sú v skutočnosti postihnuté len vybrané odvetvia a podniky (nie celá ekonomika) a to tie, ktoré si zabezpečovali svoju existenciu priživovaním sa na náklady ostatných odvetví a podnikov.
Ako príklad negatívnych dôsledkov deflácie sa uvádza Japonsko, ktorého ekonomika dlhé roky stagnuje (v zmysle vývoja HDP). V Japonsku je po roku 2000 priemerná ročná cenová deflácia na úrovni -0,3%. To znamená, že ak si chce niekto kúpiť napr. auto za 10000 euro, tak pri ročnom odklade svojho nákupu môže ušetriť až neuveriteľných 30 euro.
Samozrejme očakávať takéto správanie je nezmysel. V tejto súvislosti je Japonsko dobrým príkladom toho, že hovoriť o ekonomickom raste na základe vývoja HDP je vyložene zavádzajúce. HDP je primárne monetárny ukazovateľ, ktorý môže , ale aj nemusí mať nič spoločné so zvyšovaním bohatstva spoločnosti v podobe vytvorených statkov.
Tí, ktorí mali možnosť navštíviť Japonsko za ostatné desaťročie, sú konfrontovaní s reálnou prosperitou a to napriek stagnujúcemu vývoju HDP. Taktiež história USA dokladá, že deflácia (najmä dve dlhé obdobia v 19.storočí) je spojená s prosperitou. Výnimku tvorí krátke obdobie počas Veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929 až 1934, kde deflácia bola spojená s depresiou a to najmä vďaka odborom, ktoré nedovolili znížiť mzdy.
Na záver sa natíska otázka, že prečo sa v súčasnosti zo strany mienkotvorných médií a medzinárodných inštitúcií toľko straší defláciou. Odpoveď vyplýva z podstaty deflácie v podmienkach, keď vlády, podnikateľské subjekty a domácnosti sú vysoko zadlžené, pričom dlh sústavne rastie. Takýto vývoj ohrozuje celý bankový sektor.
Vlády nevytvárajú podmienky na podporu produkcie a v dôsledku toho hrozí riziko prehĺbenia hospodárskej krízy, z ktorej sa Európa po roku 2008 ešte nedostala. Spása sa vidí v nalievaní nových peňazí do ekonomík zo strany ECB. Tým sa však problém nevyrieši, ale len posunie na vyššiu (nebezpečnejšiu) úroveň.
Komentár pripravil Rudolf Požgay, Nadácia F.A. Hayeka.
