EuropskeNoviny.sk
Ako by ste zhodnotili svoje päťročné pôsobenie na pôde Európskeho parlamentu? Ktoré témy by ste vyzdvihli?
Pôsobil som predovšetkým v oblasti zahraničnej politiky. Musím povedať, že Európskej únii sa podarilo vytvoriť novú orgánovú inštitúciu – Európska služba vonkajšej činnosti. Nazývame to jednoducho európskou diplomaciou. V praxi to znamená, že Európska únia má v 135 štátoch sveta svoje delegácie, ktoré môžeme nazývať veľvyslanectvami. Bol som pri zrode, bol som členom dvanásť člennej pracovnej skupiny, ktorá pomáhala vytvoriť štatút tejto organizácie a radila Catherine Ashtonovej, ktorá ako najvyššia predstaviteľka bola šéfkou tejto služby. Európska únia získala kvalitnejšie informačné zdroje pre prijímanie rozhodnutí v rôznych medzinárodných otázkach. Vytvorenie týchto delegácii je aj služba občanom a na tom nám veľmi záležalo. Slovensko má omnoho menej veľvyslanectiev. Dnes máme aj na Slovensku turistov, ktorí chodia po celom svete. Ak sa dostanú do problémov, môžu prísť na zastupiteľstvá Európskej únie a tie sú povinné im pomôcť.
Bol som spravodajcom k správam o situácii s dodržiavaním ľudských práv na svete a k postojom Európskej únie k tejto otázke. Stále je veľmi aktuálna a ešte dlho bude, lebo ľudské práva sa nedodržujú. Majú ich mať všetci občania rovnaké, len majú smolu, v ktorej krajine sa narodili. Bohužiaľ autoritatívnych režimov je vo svete mnoho, a práve tam dochádza k ich porušovaniu. Zmyslom tejto správy bola nielen inventarizácia toho, ako to vyzerá vo svete, ale aké konkrétne opatrenia by mala Európska únia prijímať v oblasti obchodnej a ekonomickej spolupráce. Najťažšie je však tieto princípy uplatniť v praxi.
Druhá správa, o ktorej sa rokovalo veľmi intenzívne až dva roky, bol finančný nástroj 15 mld. eur pre susedskú politiku. Triangel vrcholných inštitúcii, Európska komisia, Európska rada a Európsky parlament, s ktorých každá má svoje záujmy, nebolo jednoduché zladiť, ale nakoniec sa to podarilo. Európska únia má šestnásť susedských štátov a je dôležité, aby bola u nich stabilná situácia. Aby režim v týchto krajinách bol podľa možnosti čo najdemokratickejší alebo aby fungovanie spoločnosti bolo podobné ako u nás. Z tohto finančného nástroja sa majú financovať rôzne projekty na podporu mimovládnych a občianskych organizácii. Ich záujmom je, aby spoločnosť v týchto krajinách fungovala demokraticky. Finančná podpora má plynúť aj pre vlády, ktoré by chceli týmto spôsobom vyvíjať svoju politiku.
Musím však spomenúť svoju účasť, všetkých trinástich slovenských europoslancov. Keď ide o Slovensko, fungujeme ako jeden tím v rovnakých dresoch. Keď sa rokovalo o finančnej podpore pre Slovensko, na odstávku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, podarilo sa nám zabezpečiť rádovo dvojnásobne vyššiu pomoc, s ktorou rátal rozpočet Európskej únie.
K ostatným témam by som spomenul, keď som bol predsedom Európskeho parlamentu pre vzťahy a spoluprácu so Srbskom, Čiernou Horou, Bosnou a Hercegovinou, Albánskom a Kosovom. Táto funkcia patrila k náročným. Všetky tieto štáty sa chcú raz stať členmi Európskej únie a naša delegácia sa s nim často stretávala, rokovala a hodnotila ich plnenia. Pomáhala v otázkach reforiem, ktoré by mali robiť, aby na ceste k Európskej únii kráčali rýchlejšie. V niektorých z týchto krajín ma dnes poznajú lepšie ako doma na Slovensku, pretože sme boli častými hosťami, pretože majú záujem o vstup do Únie a poctivo sa pripravujú. Európska komisia každý rok pripravuje správy o pokroku, o ktorých sa následne rokuje v Európskom parlamente. Ide tu o otázku ďalšieho rozširovania Európskej únie. Nie každý je za to, aby sa rozširovala a niektorí hovoria „en l’élargissement fatigue“ – o únave z rozširovania. Ja vychádzam z toho, že Európa bude naozaj jednotná, keď v nej bude aj Balkán, veď to je jeden región Európy, ktorý do nej jasne geograficky patrí. Tento región – Balkán už ukázal, čo sa môže stať, keď mu nevenujeme dostatočnú pozornosť. Keď si spomenieme na vojny pri kolapse Juhoslávie a diali sa tam možno horšie veci než počas 2. svetovej vojny. Ak chceme hovoriť o jednotnej Európe, tak potom bude naozaj celkovo jednotná, keď bude do nej začlenený aj tento región. Môžeme povedať, že ide o päť štátov a päť opatrení. Nesmieme potom zabúdať, je tu ešte Macedónsko. Z týchto piatich alebo šiestych štátov (pozn. red. Slovensko neuznáva kosovskú nezávislosť.) do Európskeho parlamentu chodia novinári, predstavitelia mimovládnych organizácií, rôzne odborové zväzy a podobne. Všetkých som chcel prijať, pretože som chcel mať čo najpresnejšie, čo najobjektívnejšie informácie, aby som mal pravdivý obraz. Môžem povedať, že v otázkach rozširovania bola táto delegácia veľmi dôležitá s ohľadom na Slovensko, že je považované za experta na Balkán. Mali sme tam pána Lajčáka (pozn. red. V roku 2001 a 2005 bol veľvyslancom v Srbsku, Albánsku, Macedónsku a od roku 2003 aj v Čiernej Hore.), ja som tam kedysi pôsobil ako generálny tajomník OSN. Túto pozíciu sme si v Európskom parlamente vybudovali, ku ktorej som pri všetkej skromnosti prispel, pretože keď sa prijímali rozhodnutia o rozširovaní Únie, vždy sa čakalo na vyjadrenie Komisie.
Posledné plenárne zasadnutie v Štrasburgu máme za sebou. Akej práci sa budete ešte venovať v rámci Európskeho parlamentu alebo Vás čaká už iba predvolebná kampaň?
Nevzbudzujme nostalgiu. Náš rozhovor je jedným z posledných, ktoré tu máme. Keby ste išli do našich kancelárii, tak už tam máme pripravené škatule, do ktorých si musíme všetko zabaliť a nechať tu. Tí, čo nebudú zvolení, tým sa veci pošlú do Bruselu a tí, ktorých občania opäť zvolia, budú mať svoje veci tu. Povedal by som, že oficiálne od nedele 20. apríla sa budovy Európskeho parlamentu pre europoslancov zamykajú. Všetci sa budeme venovať kampani.
Mesiac pred voľbami od toho 20. apríla do 24. mája, kedy budú u nás voľby, nebudeme ani v Bruseli, ani v Štrasburgu. Budeme brázdiť územie Slovenska, aby sme získali čo najviac hlasov pre seba, ale aj, aby sme sa konečne odlepili z toho posledného miesta v účasti z pomedzi všetkých dvadsaťosem členských štátov. Dva razy po sebe sme mali suverénne najnižšiu účasť. Buďme realisti, ani dnes som nevidel, žeby sa občania tešili, že pôjdu voliť do Európskeho parlamentu. Skôr možno očakávať, že účasť bude opäť nízka. Toto si tiež berieme za svoju úlohu, aby sme aj my túto účasť zvýšili. Samozrejme je to na občanoch.
Takže mesiac pred voľbami sa budeme vyslovene, aj na základe dohody, ktorá bola v Európskom parlamente, venovať iba otázkam predvolebnej kampani. Budem občanom vysvetľovať, čo je Európsky parlament a prečo ísť voliť.
Otázka eurovolieb je veľmi aktuálna. Akým témam by ste sa venovali po úspechu v nich? Bola by to susedská politika, rozširovanie Európskej únie, prípadne ďalšie?
Mám veľmi jasnú predstavu, sú tu aj ďalšie témy. Ak by som od občanov získal dôveru, tak prirodzene, že budem pokračovať vo svojich zahranično-politických otázkach. Venujem sa im celý svoj profesionálny život. Pri všetkej skromnosti, som tu doma, poznajú ma a rešpektujú ma.
V kampani chcem hovoriť aj o ďalšej téme, seniori na Slovensku a kvalita potravín, pretože to súvisí s dvoma vecami. Prvá s tým, že keď dovŕšite päťdesiatku, tak ste určitým spôsobom skončili. Prepustia vás zo zamestnania, pretože zamestnávatelia majú záujem o mladších ľudí, dynamickejších, o ľudí, ktorí sa lepšie vyznajú v technike. Ľudia po päťdesiatke si ťažko zháňajú zamestnanie. Do penzie majú ďaleko a žijú vo frustrácii. Keď sme začali hovoriť o vstupe do Európskej únie, boli to mladí ľudia, vrhli sa do toho, venovali tomu všetko a teraz si podľa mňa nezaslúžia takýto osud. Viem, že tu v Európskom parlamente alebo Európskej únii sú určité možnosti, podmienky a nástroje, s ktorých sa dá týmto ľudom, konkrétnej kategórii ľudí, pomôcť.
Druhá téma, ktorej by som chcel venovať pozornosť, sa dotýka priamo našich občanov. Vidím, že naši občania sa cítia ako občania druhej kategórie. Jednoducho, že sú druhá liga. Vedia, že v Európskej únii sú možnosti, ale nevyužívajú ich tak naplno. Napríklad keď si kúpite čokoládu rovnakej značky v Rakúsku a u nás, tak u nás je horšia. Veľa príkladov by sme našli. Naši občania sú pracovitý, vedia robiť a už to aj dokázali a nezaslúžia si, aby mali pocit, že sú občanmi druhej kategórie.
Ak by Vám občania vyslovili v nadchádzajúcich eurovoľbách nedôveru, zamýšľali ste sa nad tým, čomu by ste sa venovali naďalej?
Úprimne som nad tým ešte nepremýšľal. Keď idete do boja, chcete vyhrať a byť úspešný. Teraz sa chcem sústrediť plne na kampaň, bude to veľmi ťažké. Diplomaticky môžem povedať, že moja strana SDKÚ-DS nie je v najlepšej kondícii. Aj z druhého miesta, ktoré sa môže zdať výhodné, nemusíte uspieť. Budem robiť všetko pre to, aby som získal čo najväčší počet preferenčných hlasov. Naši ľudia by mali vedieť, že každý môže zakrúžkovať dvoch, ktorí sa mu najviac páčia. V minulosti viaceré politické strany mali takú skúsenosť, že kandidáti z nižších miesť sa prekrúžkovali hore. Pre mňa to znamená len jeden stupienok, ale pokúsim sa.
Chcel by som postúpiť, je tu veľmi veľa práce, rozrobených vecí. Napríklad aj v téme Balkánu treba pokračovať. Bude to ešte chvíľu trvať, kým sa tieto štáty dostanú do Európskej únie. Viem si živo predstaviť, čo by som tu robil.
Vždy som mal však predstavu, že raz, niekedy nakoniec, by som rád prednášal na vysokej škole a tie skúsenosti, ktoré mám by som rád odovzdal študentom. Možno týmto smerom sa bude potom uberať moje premýšľanie.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Eduard Kukan.
