EuropskeNoviny.sk
Ako by ste zhodnotili Vaše druhé päť ročné pôsobenie na pôde Európskeho parlamentu?
– Ústrednou témou tohto volebného obdobia bola finančná a ekonomická kríza. Tá sa začala len rok po minulých voľbách a do veľkej miery určovala politickú agendu nielen na úrovni EÚ, ale rovnako aj v jednotlivých členských štátoch. Bola to zaťažkávacia skúška pre európsku menu, celý bankový systém, no predovšetkým pre vzájomnú solidaritu. Videli sme, ako sa na Slovensku pod týmto tlakom rozpadla vláda Ivety Radičovej vďaka nezodpovednému postoju strany SaS, ktorá princíp európskej solidarity odmietla.
V takto zadefinovanom politickom priestore som sa snažila presadzovať pôvodné kresťanské hodnoty, na ktorých vznikla Únia ako spoločenstvo európskych národov, v konkrétnych legislatívnych návrhoch prerokovávaných na pôde Európskeho parlamentu. V hodnotovej rovine to bola ochrana ľudského života a dôstojnosti pri prerokovávaní ľudských práv, náboženskej slobody a slobody svedomia, ochrana rodiny a manželstva, upozorňovanie na vysoké riziko chudoby, ktorému čelia rodiny s malými deťmi a osamelé matky. Opakovane som upozorňovala na vysokú hodnotu neplatenej prácu matiek a požadovala som, aby bola ocenená a vyčíslená. Venovala som sa tiež boju proti extrémnej chudobe a sociálnemu vylúčeniu, medzigeneračnej solidarite a boju proti začleňovaniu rodovej ideológie do európskej legislatívy. Podporovala som tiež politiky smerujúce k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov a rozvoju vidieka, pretože ich považujem za veľmi prínosné pre Slovensko.
V inštitucionálnej rovine som presadzovala rešpektovanie národných právomocí v oblastiach, ktoré určujú zmluvy a opakovane som upozorňovala na niektoré snahy časti poslancov a Komisie neoprávnene zasahovať do právomocí členských štátov. Napríklad ako jedno z riešení krízy navrhovali ďalšiu centralizáciu Európskej únie s cieľom predísť ďalším krízam. Komisia tiež často využíva tzv. nové ľudské práva a následne navrhuje celoeurópske opatrenia proti diskriminácii pri ich uplatňovaní. Práve týmito dverami vchádza ideológia rodovej rovnosti a následné spochybňovanie manželstva a prirodzenej rodiny. Pritom Európska únia nemá kompetenciu riešiť otázky rodinného práva.
Zúčastnila ste sa nedávno poslednej plenárnej schôdze. Vaša práca sa tým pádom skončila a venujete sa už iba predvolebnej kampani?
– Práca v tomto volebnom období je uzavretá. Posledné rokovania a hlasovania prebehli na aprílovom pléne. Predvolebnú kampaň chápem ako príležitosť informovať o vykonanej práci a skladať z nej mojim voličom účty. Keď sa pozriem do svojho kalendára, vidím, že počas voľných dní a víkendov som len za posledný rok absolvovala viac ako 200 stretnutí s občanmi Slovenska. Keď to vynásobíme piatimi, je to pomaly tisícka, možno i viac. Spätnú väzbu od občanov som vždy považovala za prvoradú pre prácu poslanca Európskeho parlamentu. Snažím sa počúvať názory, ale aj kritiku tých, ktorých sa politika bezprostredne dotýka, aby moja práca ako poslankyne mala zmysel.
Ako líderka na kandidátke KDH vstupujete do volieb s možnosťou získať dôveru do tretieho funkčného obdobia. Ktorým témam sa budete venovať, ak ju získate?
– Určite sú to témy, ktoré som načrtla, pretože tie budú rezonovať aj v nasledujúcom volebnom období. Som hrdá na to, že niektoré z nich sa podarilo otvoriť na pôde Európskeho parlamentu aj vďaka mojej práci. Jednou z nich je solidarita medzi generáciami. Pred desiatimi rokmi to bola téma, o ktorej sa len začínalo hovoriť. Urobiť z nej politickú tému sa nám podarilo vďaka spolupráci s komisárom pre zamestnanosť a sociálne veci pánom Špidlom počas môjho prvého volebného obdobia. Tento komisár, hoci pochádzal z ľavicového prostredia, mal veľké pochopenie práve pre solidaritu medzi generáciami a demografickú situáciu v Európe.
Chcela by som ďalej rozvíjať aj tému zosúladenia rodinného a pracovného života. Dnes myslíme len na tú pracovnú časť života ženy. Snažíme sa, aby mala prístup k zamestnaniu, na trh práce, aby mala skrátený pracovný čas, aby mala prístup k riadiacim postom. Veľa hovoríme o karére ženy, no takmer nič o rodine. Navonok presadzujeme, aby sa každá žena mohla slobodne rozhodovať, ja si však myslím, že vo väčšine prípadov je realita celkom opačná. Napríklad ak jej rodina žije v chudobe, ak plat jej manžela nepostačuje na to, aby zabezpečil rodine istú životnú úroveň, tak už nejde o slobodné rozhodnutie. V takejto situácii žena jednoducho musí hľadať zamestnanie vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu. Práve kvôli týmto ženám budem aj naďalej presadzovať, aby boli vo svojom rozhodovaní slobodné. A to budú len vtedy, ak spoločnosť aj finančne ohodnotí prácu ženy, ktorá sa stará o deti, domácnosť a najbližších členov rodiny. OECD, ale aj niektoré súkromné poisťovne už potvrdili, že táto práca má hodnotu, ktorá je merateľná a vyčísliteľná v peniazoch.
Taktiež by som chcela pracovať na rozvoji vidieka, hlavne v nových členských krajinách. V dôsledku odchodu ľudí do miest za prácou sa vidiek stáva zanedbaným. Strácame množstvo pracovných miest, vhodných najmä pre ľudí s nižším vzdelaním a kvalifikáciou. Je dôležité, aby sme vidieku vrátili život. To znamená predovšetkým vytvoriť podmienky pre vznik udržateľných pracovných miest pre ľudí so stredoškolským alebo základným vzdelaným. Následne môžeme hovoriť o rozvoji cestovného ruchu, pretože tieto lokality majú potenciál stať sa atraktívnymi pre voľnočasové aktivity ľudí z miest.
Tém, ktoré považujem za dôležité ja a moji voliči na Slovensku, je určite viac. Určite k nim patrí napríklad bezpečnosť potravín a označovanie ich pôvodu. Týmto témam sa chcem venovať aj naďalej.
Každé voľby majú dve strany. Zamýšľali ste sa nad možnosťou čo po voľbách, ak by ste od občanov nezískali opätovnú dôveru?
– Našťastie, nikdy som nepatrila k tým, ktorí robia politiku len v budovách inštitúcií. Ľudia ma poznajú, za tých desať rokov sa mi podarilo vytvoriť veľmi dobrú spoluprácu s občianskou spoločnosťou, mimovládnymi organizáciami nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie. Na Slovensku ako dobrovoľníčka pôsobím vo viacerých organizáciách, či už ako predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre rodinu, vo vedení Fóra života, v neziskovej organizácii Áno pre život a Paneurópskej únii. V týchto aktivitách budem pokračovať bez ohľadu na výsledok volieb. Pevne však verím, že mi občania dajú dôveru a umožnia mi tak dokončiť začatú prácu. Som presvedčená, že v niektorých otázkach, najmä hodnotových, bude nasledujúcich päť rokov zlomových.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.
