EuropskeNoviny.sk
Najnižšia garantovaná mzda, o ktorej zavedení v nedeľu rozhodovali Švajčiari, existuje vo všetkých krajinách Európskej únie. Niekde jej výšku určujú vlády, inde vyplýva z vyjednávaní medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi. Naprieč Úniou sa jej výška ale líši až jedenásťnásobne. Európska únia presadzuje minimálnu úroveň platu od roku 2012 ako poistku proti faktickej chudobe ľudí, ktorí sú síce zamestnaní, ale majú veľmi nízke príjmy.
Minimálna mzda
Podľa Jonathana Todda, hovorcu eurokomisára pre sociálnu problematiku Lászlóa Andora, všeobecne platí, že minimálna mzda by mala byť dostatočne vysoká, aby ľuďom v danej krajine zabezpečila odpovedajúci príjem. Zároveň sa ale nemá priblížiť priemernej mzde, pretože v takom prípade by sa najhoršie platení zamestnanci mohli stať pre zamestnávateľa „príliš drahým“.
„Tá výška by mala byť nastavená po konzultáciách s odbormi a zamestnávateľmi a mal by sa brať ohľad na špecifické podmienky jednotlivých členských krajín,“ poznamenal hovorca.
21 štátov
Z 28 členských krajín má zákonom danú minimálnu mzdu 21 štátov. Priamo stanovená nie je vo Švédsku, Fínsku, Dánsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku a na Cypre.
Napríklad v škandinávskych krajinách síce nie je stanovená zákonom, ale tradičná sila odborov v týchto krajinách zaisťuje zodpovedajúcu výšku platu kolektívnymi zmluvami. Inde sú mzdy definované pre jednotlivé odvetvia rôzne.
11-násobný rozdiel
Po rozšírení smerom na východ má ale teraz Únia minimálnu úroveň platu danú rozhodnutím úradov. Veľké rozdiely, ktoré medzi členskými krajinami panujú vo výške minimálnej mzdy, sú dané nielen rôznymi ekonomickými výkonmi krajín, ale často aj politikou.
Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat bola v januári v Európskej únii najnižšia minimálna mzda v prepočte na spoločnú unijnú menu 174 eur v Bulharsku a najvyššia 1921 eur v Luxembursku.
V porovnaní s kúpnou silou sa síce tento jedenásťnásobný rozdiel znížil, ale napriek tomu si príjemca minimálnej mzdy v Luxembursku mohol kúpiť päťkrát viac, ako človek s najnižším garantovaným platom v Rumunsku.
Referendum vo Švajčiarsku
Švajčiari by sa, pokiaľ referendom potvrdia predložený návrh, rozhodli pre minimálnu mzdu, ktorá prevyšuje aj tú luxemburskú. Mesačne by mala v prípade úspešného referenda činiť najnižšia mzda 4000 švajčiarskych frankov (3276 eur).
Veľká debata o minimálnej mzde sa nedávno odohrala v najvýznamnejšej európskej ekonomike, teda v Nemecku. Tam sa doposiaľ najnižšia úroveň platu stanovovala na základe dohody odborov s veľkými zamestnávateľmi. Boli v nej rozdiely podľa odvetví a spolkových krajín.
8,50 eur na hodinu
Začiatkom apríla ale vláda kancelárky Angely Merkelovej schválila zavedenie plošnej minimálnej mzdy vo výške 8,50 eura za hodinu, ktorá bude platiť od budúceho roku pre všetkých plnoletých zamestnancov. Výnimkou budú len učni, ktorí absolvujú prípravu v rámci prípravy na zamestnanie, a študenti.
Kabinet schválil zavedenie minimálnej mzdy, hoci niektorí zamestnávatelia mali obavy, že takéto opatrenia môžu Nemecku ohroziť pracovné miesta v málo platených odvetviach.
„Veľká Británia zaviedla prvýkrát minimálnu mzdu v roku 1999 a obišlo sa to bez negatívneho vplyvu na zamestnanosť,“ odmieta podobné obavy hovorca komisie. Pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, predovšetkým medzi mladými, je pritom vecou, ktorá stále komplikuje pomalé znovunaštartovanie európskej ekonomiky po niekoľkých rokoch krízy.
Prehľad minimálnych miezd k krajinách Európskej únie
| do 500 eur | 500 – 1000 eur | nad 1000 eur |
|---|---|---|
| Bulharsko | Portugalsko | Veľká Británia |
| Rumunsko | Grécko | Francúzsko |
| Litva | Malta | Írsko |
| Lotyšsko | Španielsko | Holandsko |
| Česká republika | Slovinsko | Belgicko |
| Slovensko | Luxembursko | |
| Estónsko | ||
| Maďarsko | ||
| Poľsko | ||
| Chorvátsko |
zdroj: Eurostat
Rozdiely naprieč Európskou úniou panujú aj pri porovnaní minimálnej a priemernej mzdy. Úroveň najnižšieho zaručeného platu sa v roku 2012 podľa európskych štatistík pohybovala medzi 30 percentami a polovicou priemernej mzdy pracovníkov v priemysle, stavebníctve či službách. Na polovici boli Gréci a Slovinci, vo Francúzsku a Luxembursku činil tento priemer 47 percent. Menej než 35 percent to bolo v Českej republike, Estónsku, Rumunsku a Španielsku.
Fico sľúbil zvýšenie
Premiér Robert Fico sľúbil odborárom na prvomájových oslavách v Žiline každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy. Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenska Jozefa Kollára je totiž Slovensko jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá má minimálnu mzdu nižšiu ako je hranica chudoby stanovená Eurostatom.
„Budeme každoročne pristupovať k rastu minimálnej mzdy. Minulý rok sa zvyšovala o viac ako štyri percentá, čo je najvyššie zvýšenie v rámci celej Európskej únie,“ povedal premiér Robert Fico.
„Aj tento rok odborári prídu s nejakou predstavou. Predpokladám, že zamestnávatelia budú chcieť nulu alebo dokonca znižovanie minimálnej mzdy a budeme musieť nájsť v rámci sociálneho dialógu nejaké riešenia. Ale garantujem zvyšovanie minimálnej mzdy aj v roku 2014,“ dodal.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
