Zbankrotované štáty predali nový dlh. V prípade problémov budeme platiť všetci!

Posledné mesiace sú v znamení návra­tu zbankrotovaných štátov na trhy. Ír­sko, Portugalsko, a dokonca aj Grécko s beznádejným 175 % štátnym dlhom a päťročnou recesiou, predali bláznom nový dlh. Len otázne je, či tými bláznami sú kupujúci investori, alebo my všetci, ktorí sme prisľúbili ten nový dlh v prípade problémov cez ECB odkúpiť.

Najnovšie sa do tejto skupiny pridal aj relatívne nedávno zbankrotovaný Cyprus. Ten predal šesťročné dlhopisy v hodnote 100 miliónov eur s úrokom 6,5 %. Portugalsko plánuje už opustiť záchranný program a to dokonca bez pomocnej úverovej linky, ktorá by bola „poruke“ v prípade problé­mov. Podľa ministra financií má krajina zásobu financií na jeden rok.

Nemýľte si to s dobrými správami. Tieto informácie vravia len o tom, že investori sa dostatočne presvedčili, že občania EÚ potiahnu ktorýkoľvek štát v prípade problémov. Španielsky deficit v budúcom roku podľa odhadov EÚ po poklese opäť vzrastie až na 6,1 % HDP. Anemické Francúzsko má podľa EÚ rásť v roku 2015 o 1,5 % a odhady priznávajú, že očakávajú nesplnenie cieľovaného limitu deficitu.

Grécko na obdobie 2015/2016 hlási vo financovaní dieru vo výške 1,9 miliardy eur.

Grécki štatistici za február síce hlásia medziročný pokles nezamestnanosti o dve desatinky percenta na 26,5 %, aj to je však chiméra. Pri pohľade na lokálne štatistiky vidíme, že Grékom poklesol počet nezamestnaných, ale aj zamestnaných. Miznúci nezamestnaní tak väčšinou vypadávajú z trhu práce, než si nachádzajú zamestnanie.

Grécko na obdobie 2015/2016 hlási vo financovaní dieru (finančné potreby na chod štátu nevykryté daňami, ani pôžičkami) vo výške 1,9 miliardy eur. Vláda však sľubuje, že nájde spôsob, ako ju zavrieť. Ale niečo za niečo. Minister financií oficiálne pred kolegami z ostatných členských štátov vytiahol tému ďalšieho čiastočného defaultu Grécka, slušnejšie tiež nazývaného ako „zjemnenie podmienok“.

Mohla by to byť kombinácia predĺženia splatností až na 50 rokov a zníženie, či zafixovanie úrokov. Napríklad úroková miera na bilaterálnych pôžičkách (prvé kolo pôžičiek z roku 2010, ktorého sa Slovensko nezúčastnilo) je fantastických 0,83 % (sadzba Euribor plus 0,5 %). Ak vravíte, že predĺženie splatnosti či zníženie úrokov nie je žiaden náklad, popro­sím vás zaslať mi vašu ročnú výplatu (číslo účtu cez email). Splatím vám ju o 50 rokov, čestné pionierske!

Samozrejme, dlh je vždy istina aj s úrokmi. Ak by prišlo k spomínanému „zjemneniu“, Gréci by mohli ušetriť až 6 miliárd ročne. Naopak, napríklad nemeckých daňovníkov by táto pomoc stála podľa analýzy DZ Bank asi 22 miliárd eur počas existencie pôžičky.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.