Ako zlepšiť podnikateľské prostredie? Budúci europoslanci zoči-voči podnikateľom

sefcovic
Maroš Šefčovič, Smer-SD, sa zúčastnil otvorenej diskusie s podnikateľmi. PHOTO: Flickr.

Šiesti kandidáti na poslancov do Európskeho parlamentu zo všetkých parlamentných strán sa 12. mája stretli s podnikateľmi, aby v otvorenej diskusii hovorili najmä o možnostiach zlepšenia podnikateľského prostredia.

Otvorenú diskusiu, na ktorej sa s jednou výnimkou zúčastnili lídri kandidátok všetkých šiestich politických strán Národnej rady SR, iniciovali Podnikateľská aliancia Slovenska, Nadácia F. A. Hayeka, Center for European Affairs a EurActiv.sk. Hlavným cieľom bolo prispieť k väčšej informovanosti voličov pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu, a tým pádom prispieť k zvýšeniu celkovej volebnej účasti na Slovensku.

Zástupcovia podnikateľského sektora dostali možnosť diskutovať s perspektívnymi adeptmi na poslancov o volebných programoch, plánoch a predsavzatiach týkajúcich sa podnikania a podnikateľského prostredia. Podľa očakávaní budú totiž v nadchádzajúcom legislatívnom období Európskeho parlamentu ekonomické témy rezonovať oveľa výraznejšie ako doteraz.

Na podujatí sa zúčastnili Ján Hudacký (KDH), Ján Oravec (SaS), Zsolt Simon (Most-Híd), Maroš Šefčovič (Smer-SD), Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) a Jozef Viskupič (OĽaNO). Jedinečné podujatie, ktoré moderovali Renáta Goldírová a Zuzana Gabrižová, s presahom naplnilo ambíciu zistiť, s akým programom sa kandidáti s reálnymi šancami na zvolenie uchádzajú o kreslo poslanca Európskeho parlamentu, čomu sa chcú v politickej agende venovať a ktorý z cieľov považujú za podstatný. Z vyjadrení účastníkov možno usudzovať, že zároveň odštartovalo dialóg, ktorý bude medzi europoslancami a podnikateľmi pokračovať počas celého volebného obdobia.

Všetky štyri organizácie, ktoré stoja v pozadí diskusného stretnutia, sa spojili preto, lebo poznajú slabiny európskej ekonomiky a jej spoločného riadenia a uvedomujú si potrebu neustáleho skvalitňovania podnikateľského prostredia, ktoré je jedným zo základných impulzov ďalšieho rastu. Slovensko má v tomto smere veľký potenciál, pričom jeho využitie závisí aj od intenzity, hĺbky a otvorenosti vzájomnej komunikácie medzi politikmi a podnikateľmi a faktu, či sa na významné pozície v európskej politike dostanú kvalitní kandidáti,“ povedal Patrik Zoltvány, senior partner zo spoločnosti Fipra, ktorá podujatie zorganizovala.

Pokiaľ ide o jednotlivé témy, ktoré rezonovali v diskusii, úvod patril snahe Európskej komisie počas nasledujúcich piatich rokov zvýšiť podiel priemyslu na európskom HDP o päť percent. Maroš Šefčovič (Smer-SD) ako prvý v debate návrat k tzv. renesancii európskeho priemyslu ocenil. Ak sa pozrieme na top 10 ekonomík na svete, uvidíme, že ide o krajiny, ktoré dokázali skĺbiť vedu a výskum s priemyslom – to by mohlo byť náznakom, kadiaľ sa treba uberať. Na technologický pokrok Únie je v rámci programu Horizont 2020 vyčlenených 80 miliárd eur, pričom je dôležité dosiahnuť, aby sa uľahčil a urýchlil prechod týchto peňazí od bánk smerom do praxe. Aj pre Slovensko je v tomto smere jednou z priorít, aby sa veľký priemysel i malé a stredné podniky vedeli úspešne uchádzať o podporu z európskych fondov a aby sme čerpali viac finančných prostriedkov, než do systému vkladáme,“ doplnil M. Šefčovič.

K úsiliu vytvoriť podmienky na to, aby sa Európa stala domov pre najinovatívnejšie spoločnosti, sa vyjadril aj Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), keď povedal, že prvým krokom je odstránenie hlavných rozdielov medzi ekonomikou EÚ a USA – najmä v oblasti priameho daňového zaťaženia a vo výdavkoch na vedu, výskum a vzdelávanie.

Viac..  Plenárne zasadnutie sa začalo debatou o protestoch proti rasizmu a policajnému násiliu

Ďalšie odpovede treba hľadať predovšetkým v podpore inovatívnych myšlienok, ktoré vznikajú na európskej pôde, avšak tu nie sú úspešné. Inováciám a novým aktivitám je potrebné vytvoriť primeraný priestor, aby sa ujali, pričom okrem nepriamych nástrojov treba z hľadiska financovania európske fondy rozšíriť o financie zo súkromných zdrojov, ktoré sú v Európe slabšie ako v ázijských krajinách alebo Spojených štátoch,“ uviedol I. Štefanec. Ján Hudacký (KDH) k otázke týkajúcej sa inovácií povedal, že na Slovensku máme dosť nositeľov inovatívnych myšlienok, avšak nevedia sa pohnúť z miesta.

Je nevyhnutné vytvárať funkčné mechanizmy pre rizikový kapitálpretože životnosť inovatívnej myšlienky je krátka ako ihla. Žiaduca je väčšia flexibilita a operatívnosť. Treba vytvoriť verejno-súkromné vedecko-výskumné centrá a pri nich fungujúce fondy rizikového kapitálu. Toto je jediná cesta ako urýchliť rozvoj inovatívnych myšlienok. Inak budeme stáť na jednom mieste,“ konštatoval J. Hudacký.

Z mnohých tém, ktoré panelisti a hostia v diskusii rozvinuli, sú pre podnikateľov zaujímavé otázky daní, ľudských zdrojov či vzdelávania pre potreby pracovného trhu – ako odznelo v diskusii, podnikatelia volajú po zručnostiach známych pod skratkou STEM (science, technology, engineering a mathematics) a po duálnom vzdelávaní, ktoré kombinuje teóriu v škole a prax v podniku.

Ján Oravec (SaS) ďalej hovoril aj o potrebe intenzívnejšieho dialógu medzi zástupcami štátnej správy a podnikateľmi najmä pri pripomienkovaní novej legislatívy, aby úradnícky svet nefungoval sám pre seba, ale otvoril sa predovšetkým smerom k súkromnému sektoru, teda k tým, koho sa pripravované nariadenia týkajú.Pokiaľ ide o toľko diskutované regulácie, aktuálnu situáciu možno demonštrovať na grafe, ktorý poukazuje na minimálne desiatky iniciatív Európskej komisie zameraných na zníženie regulácií, pričom v skutočnosti počet regulácií v posledných rokoch rýchlym tempom narastá,“ uviedol J. Oravec.

Jozef Viskupič (OĽaNO) v tejto súvislosti zdôraznil, že pre nasledujúce päťročné obdobie je pre každého, kto sa uchádza o mandát poslanca Európskeho parlamentu, najväčšou výzvou prepojenie európskej úrovne s úrovňou národného štátu. V opačnom prípade sa Európa a spolu s ňou Slovensko nepohnú ďalej, nevyužijú všetky ponúkané šance a slovo Európa sa bude používať len ako výhovorka,“ zdôraznil J. Viskupič.

K otázke zníženia európskej administratívy sa vyjadril aj Zsolt Simon (Most-Híd), ktorý povedal, že Európska únia sa v členských krajinách vrátane Slovenska stala akoby zaklínadlom. Úloha poslanca Európskeho parlamentu by v európskych štruktúrach mala spočívať aj v tom, aby poukázal na to, v ktorých prípadoch idú členské krajiny nad rámec európskej iniciatívy. Má to vplyv na celkovú konkurencieschopnosť a práve pri nesprávnej implementácii európskych pravidiel dochádza často k skrivodlivosti, na ktorú doplácajú mnohí slovenskí podnikatelia,“ uviedol Z. Simon.

Komentár pripravila Nadácia F.A. Hayeka.

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

Sermek

Novým vedúcim Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku sa stal Robert Sermek

Od 1.júla má Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku nového vedúceho. Stal sa ním dlhoročný zamestnanec …