EuropskeNoviny.sk
Cez víkend Európania rozhodovali o budúcnosti únie voľbami do Európskeho parlamentu. Slovensko sa s účasťou 13,05 percenta stalo doslova čiernou dierou Európy.
Predseda strany Smer-SD a predseda vlády Robert Fico ďakuje trinástim percentám občanov Slovenska, ktorí sa zúčastnili v sobotu na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) a víta výsledok lídra kandidátky Smeru Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie.
Podľa Fica „extrémne nízka účasť voličov na Slovensku neumožňuje žiadne politologické závery z výsledkov jednotlivých politických strán“. Premiér a líder Smeru súčasne plne rešpektuje rozhodnutie 87 percent občanov Slovenska nevoliť.
„Postoj voličov na Slovensku je dôkazom, že problematika EP nie je v našej krajine v centre voličskej pozornosti,“ uvádza sa vo vyhlásení premiéra, ktoré agentúre SITA poskytol Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Spoločné stretnutia europoslancov
SDKÚ-DS chce iniciovať spoločné stretnutie trinástich slovenských europoslancov. Ako povedal europoslanec Eduard Kukan, cieľom iniciatívy je spoločná obhajoba slovenských záujmov v Európskej únii.
Podľa neho by slovenskí poslanci mali pôsobiť pri záujmoch SR ako jeden celok, aj keď sú zaradení v rôznych frakciách. „Chceme, aby sa naša nová európska trinástka zišla a pokúsila sa koordinovať zaradenie do výborov a efektívnejšie obhajovanie záujmov SR,“ povedal Kukan.
Eurovoľby podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša ukázali, že na Slovensku klesá dôvera v Smer a narastá dôvera v stredopravé strany. Podobný trend je podľa neho aj v Európe, kde pravicové strany získali viac mandátov ako ľavica. Strana obhájila v Európskom parlamente dva posty. „Náš sen sa stal realitou,“ povedal Frešo s tým, že k obhajobe postov prispela kandidátka SDKÚ-DS, ktorú nazval kandidátkou zdravého rozumu.
Podpredseda strany a novozvolený europoslanec Ivan Štefanec si dôveru voličov veľmi váži. Sám chce v EP pokračovať v predkladaní návrhov, ktoré pomôžu tvoriť nové pracovné miesta. „Budem brániť, aby nevznikali nové dane, aby sme si zachovali daňovú suverenitu,“ povedal. Pri rozpočte únie bude presadzovať viac prostriedkov na vzdelanie. Neposlednou jeho prioritou je presadzovanie znižovania administratívy.
Kukan chce pokračovať v angažovaní sa v zahraničnom výbore a ako vedúci delegácie EP pre Balkán. Chce sa však angažovať aj v starostlivosti o seniorov, o päťdesiatnikov, ktorí prišli o prácu, o kvalitu potravín či životného prostredia.
Ľavica posilnila
Socialisti eurovoľby v Európskej únii podľa predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer-SD) síce tesne prehrali, ale keďže narástla radikálna ľavica aj zelení, ľavica v Európskom parlamente posilnila.
Ako povedal Blaha, aj liberáli sú v Európe skôr doľava. „Takže tlak na vládnucu pravicu bude silný,“ uviedol s tým, že ho teší úspech švédskej a talianskej ľavice a je rád, že v Grécku porazila pravičiarov silne ľavicová Syriza.
Blaha upozornil, že napriek veľkému prepadu vyhrali voľby ľudovci, teda kresťanskodemokratická pravica. „Svoje víťazstvo však opiera o kontroverzného Viktora Orbána či Silvia Berlusconiho, čo ju bude strápňovať a prenasledovať celých päť rokov,“ vyhlásil.
Ak sa podľa neho šéfom Európskej komisie stane kandidát EPP Jean-Claude Juncker, naďalej sa bude škrtať, EÚ bude najmä o biznise. „Navyše, Juncker je ešte nudnejší typ politika ako súčasný predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, takže EÚ bude pre väčšinu populácie naďalej symbolom technokratickej odtrhnutosti od reálneho života,“ uviedol Blaha.
Lipšic: s NOVA treba počítať
Voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých koalícia NOVA, ODS a KDS získala jeden poslanecký mandát, podľa lídra strany Daniela Lipšica ukázali, že so stranou NOVA treba počítať.
„Sme prvou stranou, ktorá uspela v eurovoľbách predtým, ako prešla parlamentnými voľbami,“ povedal Lipšic. Výsledky eurovolieb považuje pre NOVU za úspech, aj keď pôvodným cieľom bol zisk dvoch poslaneckých mandátov.
Nízka volebná účasť podľa Lipšica nahráva zavedeným politickým stranám so stabilným voličským elektorátom, kde NOVA zatiaľ nie je, aj preto si úspech v eurovoľbách cení o to viac.
Podľa Lipšica z výsledkov eurovolieb nie je možné robiť veľké analýzy pre pravicové spektrum. „Ale je to druhá veľká prehra Smeru po prezidentských voľbách, pomer poslancov ľavice a pravice je štyri ku deväť,“ konštatoval líder NOVA. „Pre nás je to dobrý štart. Bude závisieť od nás aj iných strán, ako to budeme vedieť zrealizovať,“ dodal.
Jana Žitňanská sa v europarlamente chce naďalej venovať témam, ktoré presadzuje aj na Slovensku, teda pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím a oblasti školstva. Chce zostať aj v kontakte so slovenskou politikou. „Odkazujem ministrom, že si odo mňa neoddýchnu,“ poznamenala. Aj Lipšic si myslí, že Žitňanská bude vykonávať mandát europoslanca tak, aby bol viditeľný aj na Slovensku.
Výsledok pre KDH povzbudivý
Výsledok eurovolieb je podľa predsedu KDH Jána Figeľa pre hnutie povzbudivý. KDH získalo v sobotnom hlasovaní 13,2 percenta. Ako povedal Figeľ na tlačovej besede, Európska ľudová strana, ktorej je KDH súčasťou, zvíťazila vo všetkých členských krajinách únie.
„Je to štvrté víťazstvo ľudovcov a kresťanských demokratov,“ povedal s tým, že výsledky volieb na Slovensku hovoria, že stredopravé strany majú navrch.
Slovenský paradox je však podľa Figeľa účasť na voľbách. „Je to výkričník pre nás všetkých. Demokracia potrebuje demokratov. KDH je sklamané z nízkej účasti, ktorá je európskym rekordom,“ zdôraznil predseda hnutia.
Upozornil, že európska agenda je domácou, nie zahraničnou. „Európska politika je súčasťou slovenskej politiky,“ dodal. Podľa neho sa treba zamyslieť, ako zdvihnúť volebnú účasť. „Stojí za zamyslenie, či nespojiť voľby do EP s inými voľbami,“ konštatoval.
Nízka účasť je problém
Problém účasti na voľbách do EP vnímajú aj zvolení europoslanci za KDH. „Musíme porozmýšľať, ako osloviť občanov, aby politiku únie zobrali ako svoju vec, ktorá sa ich dotýka,“ povedala Anna Záborská. Podľa Miroslava Mikolášika je jediným riešením priamy kontakt s občanmi.
Záborská tiež upozornila, že KDH stratilo najmenej hlasov spomedzi slovenských politických strán. „KDH jednoznačne vyhralo v pravicovom spektre voľby do EP,“ dodala.
Nové členské krajiny EÚ zo strednej a východnej Európy, vrátane Česka a Slovenska, sú európskymi rekordmanmi v neúčasti vo voľbách. Podľa pozorovateľov považujú obyvatelia regiónu eurovoľby za druhoradé.
„Vždy volím v iných voľbách, ale nevidím žiadny zmysel hlasovať v tých európskych,“ uviedla agentúre AFP Bratislavčanka.
„Väčšina obyvateľov si myslí, že Slovenko má výhody zo vstupu do EÚ najmä v slobode pohybu a spoločnej mene. Ale nie je nutné tieto výhody znova potvrdzovať hlasovaním,“ uviedol analytik z agentúry FOCUS Martin Slosiarik.
Podľa AFP rovnaký názor zaznieva vo všetkých desiatich krajinách strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004. Zastupuje ich 199 poslancov z celkového počtu 751.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
