Energetická bezpečnosť je ohrozená! Čo navrhuje Európska komisia?

Aktuálne udalosti vyvolali v celej EÚ obavy o bezpečnosť nepretržitého toku energie, ako aj o stabilné ceny energie. Komisia sa na zasadnutí Európskej rady v marci 2014 zaviazala vykonať hĺbkovú štúdiu európskej energetickej bezpečnosti a predstaviť komplexný plán zníženia energetickej závislosti EÚ. Zistenia a návrhy budú predmetom diskusie na zasadnutí Európskej rady 26. a 27. júna.

Na jednej strane celosvetový dopyt po energii rastie a očakáva sa, že do roku 2030 stúpne o 27 %. Na druhej strane domáca produkcia energie v EÚ v rozmedzí rokov 1995 a 2012 klesla takmer o pätinu. V súčasnosti vyše 50 % potreby energie v EÚ pokrývajú externí dodávatelia: v roku 2012 takmer 90 % ropy, 66 % zemného plynu a 42 % tuhého paliva spotrebovaných v EÚ pochádzalo z dovozu, čo predstavuje výdavky vo výške vyše 1 miliardy EUR denne.

Európska komisia reaguje na aktuálne geopolitické dianie a závislosť EÚ od dovozu energie a zasadzuje sa za novú Európsku stratégiu energetickej bezpečnosti. Medzi jej hlavnými bodmi figuruje diverzifikácia externých zdrojov energie, modernizácia energetickej infraštruktúry, dovŕšenie vnútorného trhu s energiou a úspory energie.

Stratégia kladie dôraz aj na potrebu koordinovať vnútroštátne energeticko-politické rozhodnutia a dôležitosť jednotného postupu pri rokovaní s externými partnermi. Vychádza z pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť od plynovej krízy v roku 2009. Návrhy Komisie vrátane opatrení na zabezpečenie nepretržitých dodávok počas nastávajúcej zimy budú predmetom rokovaní čelných predstaviteľov štátov EÚ na zasadnutí Európskej rady 26. a 27. júna.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vyhlásil: „EÚ po plynovej kríze v roku 2009 vykonala veľký kus práce s cieľom zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť. Napriek tomu je v tejto oblasti naďalej zraniteľná, čo sme si jasne uvedomili v súvislosti s napätou situáciou na Ukrajine. Keďže sme od dovozu závislí do takej miery, že dovážame vyše 50 % energie, musíme podniknúť ďalšie kroky. Komisia dnes predložila komplexnú stratégiu, ktorou sa lídri EÚ budú zaoberať na zasadaní v júni. Počítam s ich neochvejnou podporou, pretože zvýšenie našej energetickej bezpečnosti je v záujme nás všetkých. Pri otázke energetickej bezpečnosti musí EÚ vystupovať a konať jednotne.“

Komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger dodal: „Želáme si silné a stabilné partnerstvá s dôležitými dodávateľmi, ale nesmieme sa stať obeťou politického a obchodného vydierania. EÚ a jej členské štáty majú dlhý zoznam úloh, do ktorých sa musia pustiť: spoločne musíme posilniť našu solidaritu so zraniteľnejšími členskými štátmi. Takisto musíme dokončiť vnútorný trh s energiou, zlepšiť našu infraštruktúru, dosiahnuť väčšiu vlastnú energetickú efektívnosť a lepšie využívať svoje vlastné zdroje energie. Navyše musíme urýchliť proces diverzifikácie externých dodávok energie, predovšetkým plynu. Pomôžu nám jedine konkrétne opatrenia.“

Komisia s cieľom zabezpečiť nepretržité dodávky počas nastávajúcej zimy navrhuje komplexné posúdenie rizika (záťažový test). Tieto testy by sa vykonali na regionálnej úrovni alebo na úrovni EÚ v podobe simulácie prerušenia dodávok plynu.

Zámerom je preskúmať, ako by sa energetický systém vyrovnal s ohrozením bezpečnosti dodávok a na základe získaných poznatkov vypracovať núdzové plány a vytvoriť záložné mechanizmy. Takéto mechanizmy by mohli zahŕňať navýšenie zásob plynu, prechod na iný typ paliva (predovšetkým na vykurovanie) a z neho vyplývajúce zníženie dopytu po plyne, vyvinutie núdzovej infraštruktúry, napríklad možností spätného toku a spájania častí bezpečnostných zásob energie.

Komisia ako riešenie strednodobých a dlhodobých problémov pri bezpečnosti dodávok navrhuje opatrenia vo viacerých kľúčových oblastiach:

• Dovŕšenie vnútorného trhu s energiou a vytvorenie doposiaľ chýbajúcich infraštruktúrnych prepojení sú nevyhnutnými predpokladmi na to, aby bolo možné rýchlo nasmerovať toky energie na celom území EÚ tam, kde sú potrebné. Komisia identifikovala 33 infraštruktúrnych projektov, ktoré majú kľúčový význam pre energetickú bezpečnosť EÚ. Navyše Komisia navrhuje rozšíriť cieľ pri prepojení zariadení s inštalovanou kapacitou výroby elektriny na 15 % do roku 2030, pričom je potrebné zohľadniť cenové aspekty a potenciál obchodných výmen v dotknutých regiónoch. (Členské štáty sa už zaviazali zabezpečiť 10 % prepojenosť do roku 2020.)
• Diverzifikácia dodávateľských krajín a trás. V roku 2013 pochádzalo 39 % dovozu plynu do EÚ z Ruska, 33 % z Nórska a 22 % z krajín severnej Afriky (Alžírsko, Líbya). EÚ plánuje udržať partnerské vzťahy so spoľahlivými partnermi, zároveň však bude hľadať nových partnerov a dodávateľské trasy – napríklad plánuje rozšíriť južný koridor zemného plynu v oblasti Kaspickej panvy, rozvinúť stredozemský plynárenský uzol a zvýšiť dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG).
• Posilnenie núdzových mechanizmov a mechanizmov solidarity a ochrana kriticky dôležitej infraštruktúry. Komisia v tejto súvislosti napríklad preskúma ustanovenia a vykonávanie nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu.
• Zvýšenie produkcie energie z vlastných zdrojov: táto oblasť zahŕňa ďalšie zavádzanie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a udržateľné získavanie fosílnych palív.
• Zlepšenie koordinácie národných energetických politík a spoločný postup v externej energetickej politike. Komisia si určila cieľ zapojiť sa už v počiatočnej fáze do plánovaných medzivládnych dohôd s tretími krajinami, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť dodávok. Navyše zaistí, aby všetky takéto dohody a všetky infraštruktúrne projekty na území EÚ boli v úplnom súlade s príslušnou legislatívou EÚ.
• Ďalší rozvoj technológií v oblasti energetiky.
• Zvyšovanie energetickej efektívnosti. Dôležitým aspektom z tohto hľadiska sú budovy, pretože sú zodpovedné za 40 % celkovej našej spotreby energie a za tretinu využívania zemného plynu.