Kto nahradí Van Rompuya, lámu si hlavu európski lídri

Van Rompuy
Herman Van Rompuy, prezident EÚ. PHOTO: Flickr.

Neformálnemu stretnutiu členov Európskej rady v Bruseli dominovali dve ústredné témy – zhodnotenie výsledkov eurovolieb a situácia na Ukrajine. Po skončení utorkového summitu to povedal predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico.

Pozitívne orientovaní

„Napriek tomu, že do Európskeho parlamentu sa dostali aj europoslanci, ktorí sú orientovaní inak ako európsky a proeurópsky, konštatujeme, že 70 percent všetkých zvolených europoslancov v Parlamente je orientovaných vo vzťahu k Európskej únii pozitívne,“ uviedol premiér k eurovoľbám.

Na druhej strane si Európska rada podľa jeho slov uvedomila, že ak by podcenila 30 percent europoslancov, ktorí majú diametrálne odlišný názor na fungovanie únie, tak o päť rokov by sa tento počet mohol výrazne zvýšiť.

Pokiaľ ide o pozíciu šéfa Európskej rady a Európskej komisie, musí dôjsť ku konzultáciám medzi Európskym parlamentom a Európskou radou. Lídri únie dospeli k záveru, že súčasný predseda Rady dostane mandát, aby viedol tieto konzultácie o tom, ako sa bude tvoriť pozícia predsedu Komisie.

Fico pritom zdôraznil, že vláda Slovenskej republiky rešpektuje výsledok eurovolieb a víťazstvo Európskej ľudovej strany a „v žiadnom prípade nechceme byť súčasťou nejakej blokujúcej menšiny, ktorá by bránila pánovi Jean-Claudeovi Junckerovi stať sa šéfom Európskej komisie“.

Čo sa týka zastúpenia Slovenskej republiky v novej Komisii, jediným kandidátom je podľa premiéra jej súčasný podpredseda Maroš Šefčovič. Na margo nízkej účasti v eurovoľbách na Slovensku Fico skonštatoval, že už „politike nerozumie“.

Sám za seba spomenul intenzívnu predvolebnú kampaň a „plné haly“, ktoré sa však v konečnom dôsledku na účasti neodrazili. Prečo je vzťah slovenského voliča k európskym inštitúciám tak vlažný, si nevie vysvetliť.

Téma Ukrajina

V otázke Ukrajiny sa lídri únie zhodli na zachovaní „rozumného prístupu“ k ekonomickým sankciám proti Rusku. Táto možnosť podľa nich stále existuje, na zavedenie sankcií by však musela byť prekročená „červená línia“. Keďže však nedávne ukrajinské prezidentské voľby boli rešpektované celým svetom vrátane Ruska, zatiaľ na to nie je dôvod.

To zodpovedá aj našim národným záujmom, lebo tvrdé ekonomické sankcie voči Moskve by „výrazne poškodili slovenskú ekonomiku“, upozornil premiér.

Hodnotenie rusko-ukrajinských vzťahov týkajúcich sa plynu je podľa neho ťažké, keďže nás Ukrajina v roku 2009 oklamala „brutálnym spôsobom“. Za najpodstatnejšie teraz však považuje, aby došlo k nejakej dohode medzi Gazpromom a príslušnými ukrajinskými spoločnosťami. Premiér verí, že ak by aj v najbližšej dobe došlo k zastaveniu plynu pre Ukrajinu, tranzit bude pokračovať aj ďalej.

Svetoví lídri

Premiéri a prezidenti krajín Európskej únie sa v utorok večer nerozhodli o tom, koho nominujú do funkcie nového predsedu Európskej komisie. Herman Van Rompuy, ktorý stretnutiam lídrov dvadsaťosmičky predsedá, ale dostal mandát rokovať s frankciami europarlamentu nielen o personálnej problematike, ale predovšetkým o náplni práce budúcej komiesie v nasledujúcich piatich rokoch.

„Máme za úlohu prísť s návrhom, ktorý bude môcť Európsky parlament nakoniec prijať. Tejto úlohy nás nikto nezbavil,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ako členka „politickej rodiny Európskej ľudovej strany“ vraj súhlasí s kandidatúrou niekdajšieho premiéra Jeana-Clauda Junckera ako nástupcu po José Barrosovi.

V Lisabonskej zmluve ale stojí, že návrhu na šéfa Komisie musia predchádzať konzultácie členských krajín a prihliada sa aj na výsledky volieb do Parlamentu. „Neviem, ako by niekto dva dni po voľbách mohol povedať, že sa už o veci nemá diskutovať,“ zdôraznila Merkelová. Odmietla tiež, že by po voľbách mal existovať „automatizmus“, kedy členské krajiny musia rešpektovať stranícke nominácie.

Viac..  Rozšírenie a reforma EÚ: Poslanci žiadajú odvážne rozhodnutia

Pripomenula naopak, že medzi lídrami členských krajín sú tiež politici, ktorí nepatria ani k jednej z dvoch víťazných európskych frakcií, teda ľudovcov alebo socialistov. Pripustila tiež, že kandidátov na vrcholnú funkciu v exekutive únie môže byť viac. Do prázdninovej pauzy európskych inštitúcií by ale podľa nej mali o veci rozhodnúť.

Van Rompuy v dvoch rovinách

Aj podľa českého premiéra Bohuslava Sobotky bude Van Rompuy rokovať v dvoch rovinách. „Pokiaľ sa v Európskom parlamente vytvorí nejaká akcieschopná väčšina, bude nepochybne jej názor významný,“ povedal predseda českej vlády. Pripomenul, že veľké frakcie pred voľbami ponúkali celoeurópskych kandidátov.

Prví na ťahu sú ľudovci, ktorí si aj napriek stratách vo voľbách zostali najsilnejšou frakciou. Druhou rovinou potom budú Van Rompuyove diskusie s premiérmi, aby našiel potrebnú kvalifikovanú väčšinu medzi členskými krajinami. Sobotka pripomenul, že tiež zástupcovia krajín majú jasný demokratický mandát, nie je priestor na kompetenčné spory, ale naopak je nutné hľadať rovnováhu medzi inštitúciami únie.

„Zdôrazňujem potrebu, aby sme diskutovali nielen o menách,“ upozornil Sobotka. Mimoriadne dôležitá je totiž podľa neho práve otázka budúcich priorít novej Európskej komisie. Mnoho ľudí podľa Sobotky vyjadrilo vo voľbách nespokojnosť s fungovaním Európskej únie. „Nie je možné ignorovať nespokojnosť ľudí, ktorá sa prejavila tiež tým, že volili často extrémne alebo protieurópsky orientované strany,“ domnieva sa český premiér.

Skutočné problémy

Nové priority by tak podľa neho mali odrážať skutočné problémy, ktoré v súčasnosti v Európe existujú. Narážal najmä na tvorbu rastu a pracovných miest, zaistenie konkurencieschopnosti priemyslu, energetickú politiku a voľný pohyb tovaru a pracovných síl v únii. Tiež Van Rompuy na tlačovej konferencii podotkol, že okrem rokovaní s novým europarlamentom a lídrami jeho novo ustanovených politických frakcií bude udržovať dvojstranný kontakt s členskými krajinami ohľadne nominácii aj stratégie do budúcnosti.

Rokovať plánuje tiež s Junckerom. Sama EPP v Európskom parlamente potrebnú väčšinu nemá a Juncker tak bude musieť hľadať podporu predovšetkým u európskych sociálnych demokratov. „Diskutovali sme tiež o výsledkoch európskych volieb. Situácia sa v každej krajine líši, je to zmes kontinuity a zmeny,“ domnieva sa Van Rompuy. Členské štáty s ohľadom na voľby musia podľa neho jasne povedať, kam sa má únia uberať.

Zmienil sa nielen o často opakovanej potrebe tvorby pracovných miest, o raste a podpore konkurencieschopnosti, ale tiež o potrebe ochrany slobody, boji s kriminalitou či nelegálnej migrácii.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.

O ram

Odporúčame pozrieť

volby

Do eurovolieb ide 308 kandidátov cez 23 strán a jednu koalíciu, žreb určil ich čísla

O mandáty v Európskom parlamente sa môže na Slovensku uchádzať 23 politických strán a jedna …

Consent choices