EuropskeNoviny.sk
Tak sa nám to podarilo, zase sme zlomili európsky rekord vo volebnej účasti. Len 13,05 % oprávnených voličov pochopilo, že treba zahlasovať za strany, ktoré pôjdu do Bruselu vylepšovať naše životy. Volič pritom nemal ťažké rozhodovanie, väčšina slovenských strán prezentovala štandardizovaný programový balast.
Celková volebná účasť v Eurovoľbách po prvý krát od spustenia volieb v 70. rokoch narástla, aj keď len o desatinku percenta (pripomíname, že Belgicko, Luxembursko, Grécko a Cyprus majú volebnú účasť pod pokutou povinnú, hoci v realite ju nevymáhajú). Viac ako účasť zaujal úspech euroskeptických strán v Británii a Francúzsku, ich čiastočný úspech v Taliansku a príchod várky viac či menej otvorene fašistických europoslancov z Grécka, Maďarska a Nemecka.
Žiadna revolúcia sa ale nekoná. Kresťanskodemokratický klub EPP stratil 62 poslancov, ale s 212 zostáva jednotkou. Sociálni demokrati stratili desať ľudí, ale s 186 poslancami ostali druhí. Pri doplnení týchto dvoch skupín viac ako stovkou liberálov, zelených a regionalistov má „stará garda“ drvivú väčšinu.
Noví poslanci nám asi dožičia prílev šťavnatých videí zo zasadaní, ale veľké zmeny v hlasovaniach sotva nastanú. Tým skôr, že balík euroskeptických poslancov je viac než nekoherentný. UKIP rokuje s talianskym komikom Beppem Grillom a jeho hnutím, k Marine Le Pen je opatrnejší, alianciu s Holanďanom Wildersom odmietol už pred časom a so stranami ako Jobbik, alebo Zlatý úsvit nechce mať nikto nič. Niektorí komentátori sa dokonca domnievajú, že oslabenie britských konzervatívcov Davida Camerona (ktorí na rozdiel od UKIP mali reálny dosah na chod vecí v Bruseli), bude znamenať posilnenie pro-bruselských tendencií.
Nemecká strana Die Partei získala v Nemecku 0,6 % hlasov a jedného europoslanca
Okrem strán obľubujúcich uniformy a vodcov sa do parlamentu dostali aj rovnako excentrické, ale menej nebezpečné strany. Napríklad nemecká strana s názvom Strana (Die Partei) získala v Nemecku 0,6 % hlasov a jedného europoslanca (nemecký ústavný súd nedávno zrušil 5 % aj 3 % volebné kvórum). Oficiálnym programom strany je nahrabať čo najviac peňazí pre seba, čoho chcú dosiahnuť odchodom ich poslanca na dôchodok vždy po mesiaci vo funkcii. Volebným heslom bolo „Merkelová je hlúpa.“ Podľa slov ich šéfa „nie sú najbláznivejšou stranou v Europarlamente.“ Je to dosť možné.
Volebný boj ale ešte nekončí – treba rozhodnúť o novom Prezidentovi komisie, ktorý nahradí odchádzajúceho Barrosa. Zuby už má nabrúsené J-C Juncker, ktorý ohlásil svoje víťazstvo po voľbách (koľkí zo slovenských 13,05 % aktívnych voličov tušili, že ho volia?). Ostatní členovia jeho frakcie EPP ho však rýchlo schladili. Nepáči sa Cameronovi, ku ktorému sa pridal holandský premiér Rutte a rezervovaná ostala aj Merkelová. Návrh, aby sa miesta ujala šéfka MMF Christiane Lagarde zase neprešiel cez Paríž. Socialista Martin Schultz sa tak isto necíti byť mimo hru.
Komisia zatiaľ spokojne funguje aj so starým vedením. Najnovšie žiada navýšiť rozpočet na rok 2014 o 4,7 miliardy eur. Je to už takmer rutinné cvičenie, keď sa schváli rozpočet a prakticky vzápätí sa navyšuje. Bruselskí plánovači neváhajú pripravovať vízie Európy na rok 2030, ale sami majú problém reálne dosiahnuť ciele stanovené len na pár mesiacov dopredu.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
