EuropskeNoviny.sk
Malá, otvorená a proexportne orientovaná. To sú základné charakteristiky slovenskej ekonomiky, ktoré však majú svoje „pre“ aj „proti“. Pretože to, vďaka čomu v dobrých časoch rastieme, sa v horších časoch môže stať našou Achillovou pätou. Vlani dosiahla otvorenosť našej ekonomiky 189 % HDP a bola tak nielen tretia najvyššia v rámci EÚ, ale aj najvyššia od vzniku Slovenskej republiky.
„Dnes by sme už len veľmi ťažko našli krajinu, ktorá funguje v absolútnej sebestačnosti a izolácii. Práve naopak, snahou predovšetkým vyspelých ekonomík je zvyšovanie miery špecializácie a využívanie medzinárodného obchodu,“ hovorí Dana Špacírová, analytička Poštovej banky.
Zapojenie krajín do medzinárodného obchodu najlepšie ilustruje ukazovateľ otvorenosti ekonomiky, ktorý dáva do pomeru celkový objem exportu a importu tovarov a služieb k hrubému domácemu produktu krajiny za určité obdobie.
Hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska v roku 2013 vyviezli, predstavovala na našom minuloročnom HDP takmer 98 % – ný podiel. Podiel dovozu tovarov a služieb bol o niečo nižší a dosiahol cca 91 % HDP. Celková otvorenosť slovenskej ekonomiky tak v roku 2013 predstavovala 189 % HDP a bola tretia najvyššia v rámci EÚ. Vyššiu mieru otvorenosti ekonomiky ako Slovensko vykázali už len Luxembursko a Írsko. V porovnaní s rokom 2012 sme si o priečku polepšili na úkor Malty, ktorá sa prepadla z 2. až na 5. miesto.
Vysoká otvorenosť slovenského hospodárstva je vítaná v časoch priaznivého ekonomického vývoja. Rastúci dopyt zo zahraničia znamená nielen vyššiu produkciu našich výrobcov, ale aj tvorbu nových pracovných miest. Avšak v časoch, kedy je zahraničný dopyt utlmený horšou ekonomickou situáciou či dokonca recesiou, nám naša vysoká miera otvorenosti môže z rovnakých príčin ľahko podlomiť kolená. V roku 2009, kedy boli v Európe najviac badateľné dôsledky hospodárskej krízy, zaznamenal slovenský zahraničný obchod výrazný prepad a naša ekonomika poklesla o – 4,9 %. Otvorenosť slovenského hospodárstva v roku 2009 dosiahla len 142 % HDP a vrátila sa tak na úrovne z roku 2000. V ďalších rokoch však už náš zahraničný obchod šliapol na plyn a otvorenosť slovenskej ekonomiky každým rokom rástla, pričom v minulom roku 2013 bola historicky najvyššia.
Slovensko bolo aj v roku 2013 najotvorenejšou ekonomikou spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Naši susedia z Maďarska a Českej republiky za nami s otvorenosťou ekonomiky na úrovni 184 % resp. 151 % HDP zaostali. Najmenej otvorenou ekonomikou zoskupenia V4 bolo aj vlani Poľsko s hodnotou ukazovateľa na úrovni 93 % HDP. Nižšia otvorenosť poľskej ekonomiky súvisí predovšetkým s veľkosťou domáceho trhu, ktorý je až 1,5 – násobne väčší ako trh Slovenska, Česka a Maďarska dohromady.
Najvyššiu otvorenosť spomedzi európskych ekonomík dlhodobo vykazuje Luxembursko. Táto malá ekonomika ťaží predovšetkým z obchodu so službami a v roku 2013 predstavoval súčet hodnoty luxemburského vývozu a dovozu viac ako trojnásobok HDP krajiny. Medzi tradične vysoko otvorené ekonomiky ale patria aj ďalšie malé krajiny ako spomínané Írsko, Maďarsko a Malta, ale aj Estónsko, Litva či Belgicko, ktoré vlani vykázali mieru otvorenosti vyššiu ako 170 % HDP.
Na opačnej strane barikády stáli v roku 2013 ekonomiky Francúzska a Talianska, ktorých otvorenosť vlani nedosiahla ani 60 % HDP. Pre porovnanie, zatiaľ čo HDP Francúzska bol v minulom roku až 28 – krát vyšší než HDP Slovenska, tak francúzsky export bol vyšší ako slovenský len 8 – násobne. Ešte menej sa okolitému svetu otvárajú hospodárski obri USA a Japonsko, ktorých otvorenosť vlani dosiahla len 30 % resp. 35 % HDP.
