EuropskeNoviny.sk
ÍRSKO
Ratingová agentúra S&P v piatok zdvihla ratingové hodnotenie Írska na úroveň A – s pozitívnym výhľadom. Hodnotenie írskej úverovej spoľahlivosti sa tak podľa agentúry vrátilo na „áčkovú“ úroveň, na ktorej bola krajina naposledy hodnotená na konci roku 2010. Podľa S&P pritom Írsko nikdy nespadlo do tzv. špekulatívneho pásma a to ani v období, keď čerpalo medzinárodnú pomoc.
„Na konci minulého roku Írsko ako prvá krajina opustilo záchranný program Trojky a začalo sa financovať výlučne za trhových podmienok. Aj tento dôvod stál za rozhodnutím S&P zvýšiť krajine rating,“ hovorí Dana Špacírová, analytička Poštovej banky.
Agentúra ďalej vyzdvihla vysoký prílev PZI do ekonomiky, expanziu exportu a prebytok bežného účtu platobnej bilancie. Pozitívny výhľad by sa mohol pretaviť do ďalšieho zvýšenia ratingu krajiny v prípade, že sa potvrdí ekonomická obnova a zníži deficit verejných financií. S&P tiež vyzvala írske banky k ďalšiemu ozdravovaniu svojich bilancií.
MAĎARSKO
V piatok nelenila ani ratingová agentúra Fitch, ktorá sa bližšie pozrela na úverovú spoľahlivosť našich južných susedov. Maďarský rating agentúra ponechala na úrovni BB+ so stabilným výhľadom. Nenaplnili sa tak očakávania niektorých maďarských predstaviteľov, ktorí volali po vylepšení výhľadu ratingu na pozitívny. Maďarsko tak zostáva hodnotené v špekulatívnom pásme najmä z dôvodu vysokej miery zadlženia [aj v cudzích menách] či znovuzvolenia kontroverznej strany Fidesz, ktorá tak bude pokračovať v menej štandardných politikách v odvetviach bankovníctva či energetiky.
Maďarský minister hospodárstva Varga potvrdil zámery vlády zaviesť v dohľadnej dobe nové dane vrátane daní z reklamy. Sadzba novej dane z reklamy by sa mala pohybovať od 0 % do 20 % v závislosti od výšky príjmov dotknutých spoločností. Nová daň by tak mohla negatívne zasiahnuť najmä najväčších poskytovateľov reklamného priestoru, ktorými sú celoštátne média. Okrem toho Maďarsko zvažuje zníženie sadzby dane z príjmov fyzických osôb zo súčasných 16 % na menej ako 10 %. Všetko však bude podľa ministra závisieť od ďalšieho vývoja ekonomickej situácie.
LITVA
Európska komisia vo svojej najnovšej konvergenčnej správe odporučila, aby sa Litva od začiatku budúceho roka stala členom eurozóny. Po Estónsku a Lotyšsku by sa tak členom menového bloku mala stať aj posledná pobaltská ekonomika. Litva splnila všetky podmienky pre prijatie eura, teda tzv. Maastrichtské kritériá. Formálne rozhodnutie o prijatí Litvy do eurozóny padne v júli, kedy bude stanovený aj konverzný kurz tamojšej meny litovského litasu voči euru. Ten by ale nemal byť prekvapením, nakoľko kurz litasu je na euro už roky naviazaný [formou tzv. pegu] a stanovený na stredovej úrovni 3,4528 EURLTL.
JAPONSKO
Japonský premiér Abe je za to, aby sa v Japonsku v čo najkratšom možnom čase znížila sadzba korporátnej dane. V Japonsku aktuálne platí efektívna daňová sadzba pre firmy na úrovni 36,5 % a je tak v porovnaní s globálnym štandardom pomerne vysoká. Priemerná sadzba korporátnej dane v krajinách EÚ sa nachádza na úrovni okolo 25 %, pričom napríklad v Bulharsku dosahuje len 10 %. Japonsko by chcelo korporátne dane zreformovať do konca tohto roka, pričom sadzba by sa mala znížiť najskôr na 30 % a následne na 25 %. Zníženie daňového zaťaženia pre firmy je súčasťou Abeho programu nazvaného „tri šípy“, ktorý obsahoval napríklad aj aprílové zvýšenie sadzby DPH.
