ECB špeciál: S čím prišli centrálni bankári a čo to pre nás znamená?

ecb
Európska centrálna banka. PHOTO: Flickr.

Európska centrálna banka vo štvrtok 5. júna vstúpila do neprebádaných vôd a znížila depozitnú úrokovú sadzbu do negatívneho teritória na úroveň – 0,1 %. S účinnosťou od 11. júna sa v eurozóne znížila na nové historické minimum 0,15 % aj základná úroková sadzba. Po vypuknutí globálnej hospodárskej krízy pristúpili k záporným depozitným sadzbám v Európe len dve škandinávske banky, a to Švédska a Dánska. Obe ich však po krátkom čase vrátili naspäť do kladných úrovní, keďže ich krok nepriniesol želané a merateľné výsledky. ECB sa stala prvou „veľkou“ centrálnou bankou svetového významu, ktorá sa k podobnému kroku odhodlala. Americký Fed na to v čase krízy odvahu nenabral.

ECB hovorila o možnom znížení depozitnej sadzby do záporu už od minulého roka a to najmä v súvislosti so svojou snahou naštartovať medzibankový trh. Ak by totiž komerčné banky museli za svoje úložky v ECB platiť, mali by logicky radšej uprednostniť ich umiestnenie na medzibankovom trhu či poskytnutie podnikateľským subjektom vo forme úverov. A k tomu by teraz malo dôjsť, no len v prípade, že banky budú ochotné kvôli úspore za poplatok ECB podstúpiť riziko, že požičané sa im nemusí vrátiť. Znižovaním úrokových sadzieb sa opatrenia ECB vo štvrtok neskončili.

“Guvernér ECB Mario Draghi na tlačovej konferencii po zasadnutí oznámil aj ďalšie nástroje na uvoľnenie menovej politiky, medzi nimi aj zastavenie sterilizačných operácií, cielené dlhodobé úverovanie a prácu na nákupoch cenných papierov krytých aktívami”, hovorí Dana Špacírová, analytička Poštovej banky.

ECB v minulosti nakupovala štátne dlhopisy v rámci dnes už neaktívneho programu SMP. Banka drží dlhopisy nakúpené v rámci tohto programu do splatnosti. To znamená, že hoci už dva roky dlhopisy na sekundárnom trhu neskupuje, stále drží tie, ktoré nezmaturovali a to v hodnote takmer 165 mld. EUR. Keďže zámerom ECB bolo neovplyvniť programom SMP úroveň likvidity, v pravidelných týždenných operáciách peniaze z trhu v zodpovedajúcom objeme sťahovala prostredníctvom sterilizačných operácií. Práve tým sa operácie ECB líšili od kvantitatívneho uvoľňovania v podaní Fed-u. Sterilizovať sa však už na pôde ECB nebude a tieto prostriedky o pár dní „pribudnú“ na medzibankovom trhu.

Mario Draghi a jeho kolegovia vo štvrtok prišli aj s novou skratkou, ktorú sa oplatí zapamätať si – TLTRO, teda cielené dlhodobejšie refinančné operácie. Komerčné banky si budú môcť od ECB požičať za mimoriadne nízky úrok [pri aktuálnom nastavení sadzieb to bude 0,25 percenta] prostriedky až na 4 roky za podmienky, že tieto peniaze presunú do reálnej ekonomiky prostredníctvom úverov pre nefinančné podniky. Centrálnej banke to však budú musieť dokázať. Celkovo by sa v septembri a decembri 2014 malo z ECB ku komerčným bankám dostať 400 mld. EUR. Následne v priebehu marca 2015 až júna 2016 si budú komerčné banky môcť od ECB požičať ďalšie prostriedky v závislosti od toho, koľko úverov poskytli podnikom. Podobne ako pri 3 – ročných LTRO úveroch z prelomu rokov 2011 a 2012, banky dostanú možnosť úvery predčasne splatiť po dvoch rokoch od ich poskytnutia. Cieľom ECB je prostredníctvom týchto operácií naštartovať zamrznutý úverový trh v eurozóne.

Viac..  Europoslanec Bilčík: O peniazoch na boj s koronavírusom rozhodneme výnimočným hlasovaním na diaľku

Ani tu sa však opatrenia ECB nemusia končiť. Guvernér Mario Draghi si sám položil aj zodpovedal otázku. „Skončili sme? Odpoveď je nie“. Ak teda ECB vyhodnotí, že zavedené opatrenia dostatočne nepomôžu, bude v rámci svojho mandátu v zavádzaní neštandardných nástrojov pokračovať.

Čo znamenajú opatrenia ECB pre nás, obyvateľov eurozóny? Dramatické znižovanie úrokových sadzieb na úverových či depozitných produktoch nečakajme. Zníženie úrokových sadzieb ECB bolo totiž len kozmetické. Netreba tiež zabúdať na fakt, že výška úrokov na úverových, ale aj vkladových produktoch, je ovplyvnená okrem samotných trhových sadzieb aj obchodnou politikou jednotlivých bánk či konkurenčným bojom medzi nimi. Na základe politiky ECB a slov guvernéra Maria Draghiho však môžeme očakávať, že prostredie nízkych úrokov v eurozóne pretrvá ešte dlhý čas. Predpokladáme, že ECB k zvyšovaniu sadzieb nepristúpi skôr ako koncom budúceho roka 2015. Hoci znížené úrokové sadzby ECB začnú byť efektívne až v stredu 11. júna, krok centrálnych bankárov sa do trhových úrokových sadzieb premietol už v piatok. Sadzby Euribor sa znížili naprieč všetkými tenormi, teda od jednodňovej až po 12 – mesačnú sadzbu a to o cca – 7 b. b.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

peniaze

Vlani bolo v EÚ a vo svete stiahnutých 559 tisíc falošných eurobankoviek

BRATISLAVA- V krajinách Európskej únie a v iných častiach sveta bolo vlani z obehu stiahnutých …