EuropskeNoviny.sk
Za 6 rokov „šetrenia“ sa verejný dlh eurozóny zvýšil z necelých 6 biliónov eur v roku 2007 na takmer 9 biliónov eur v roku 2013. Keďže ekonomika eurozóny napredovala pomalšie ako sánky na hline, dlh rástol aj v relatívnych číslach a zo 66,2 % HDP v roku 2007 sa dostal na 92,6 % HDP v roku 2013.
A keďže príliv zavádzajúcich tvrdení o akomsi šetrení nemá konca, podobné čísla máme aj pre verejné výdavky v eurozóne. Kým príjmy štátov sa vďaka spľasnutej bubline, na ktorej boli vystavané, vrátili po roku 2007 späť do reality, výdavky si ďalej rastú. Výdavky vlád eurozóny narástli z 4,16 bilióna eur v roku 2007 na 4,78 bilióna eur v roku 2013. V relatívnych rozmeroch HDP sa verejný sektor zväčšil (áno, škrtmi sa zväčšil, to je záhada, však?) zo 46 % HDP na 49,7 % HDP.
Portugalský Ústavný súd zrušil plánované zníženie platov štátnych zamestnancov
Tieto čísla, o ktorých sa v slušnej spoločnosti nehovorí, pripomíname v pravidelných intervaloch. Udalosti minulého týždňa nám znova raz dali zámienku vytiahnuť ich. Začnime v Portugalsku. Ústavný súd tam pred pár týždňami zrušil časť opatrení, zameraných na zníženie platov štátnych zamestnancov. To narušilo plán portugalskej konsolidácie verejných financií, na čo Brusel odpovedal zmrazením výplaty tranže pomoci, ktorú Portugalsko dostáva od roku 2011.
Kým pred dvoma rokmi by takáto situácia vyvolala zúrivé rokovania, zaklínania a preklínania (ako sa pravidelne stávalo s Gréckom, ktoré bojovalo o každú tranžu), teraz je všetko inak. Dlhopisy polozbankrotovaných krajín (Portugalsko má dlh 130 % HDP) sa vďaka implicitnej garancií ECB na trhoch dnes predávajú s tak nízkymi úrokmi, že sa blížia historickým minimám z čias najväčšej konjunktúry v polovici minulého desaťročia. Portugalská vláda si povedala, že žiadne nové úpravy rozpočtu robiť nebude, a že sa poslednej tranže vzdáva. Kto by reformoval a obetoval preferencie, keď si môže požičať?
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
