Ceny ropy sa zatiaľ držia, striebro prudko súplo

• 

  Iracká kríza ďalej tlie v pozadí, ceny ropy zatiaľ neurobili rozhodujúci krok smerom nahor.

• Ropných polí na juhu krajiny ovládanom Šiitmi sa kríza zatiaľ nedotkla.
• Vzácne kovy na čele so striebrom zaznamenali prudký rast v dôsledku nárastu investícií do bezpečných investičných prístavov a holubičej politiky americkej centrálnej banky Fed.

Komoditným trhom sa už tretí týždeň všeobecne darilo. Energetický sektor, hviezda minulého týždňa, utrpel síce tento týždeň menšie straty, to však bolo dané najmä oslabením u zemného plynu. Ropa a ropné produkty sú naďalej podporované napätou situáciou v Iraku. Hlavným víťazom uplynulého týždňa sú vzácne kovy, ktoré získali podporu z niekoľkých kľúčových udalostí a technického vývoja.

Priemyselné kovy tiež posilnili, pričom pre vysoko kvalitnú meď to bol za posledné štyri týždne prvý ziskový týždeň. Prispela k tomu správa, že zásoby, ktoré monitorujú hlavné burzy s futures v New Yorku, Londýne a Šanghaji, sa znížili na doteraz najnižšiu hladinu od roku 2008. To je dôsledkom toho, že čínsky dopyt zostáva aj naďalej veľmi silný, a tiež dáta z amerického priemyslu ďalej naznačujú sľubný vývoj.

V poľnohospodárskom sektore vládol relatívny pokoj, až na kakao, ktoré sa vyšplhalo na doteraz najvyššiu hodnotu od augusta 2011, a cena cukru sa opäť razantne priblížila maximálnym hodnotám v rámci súčasného intervalu s hladinami 17,5 a 19 centov za libru.

Pozornosť všetkých sa však aj naďalej upiera na trh s ropou. Po prudkom raste, ku ktorému došlo predchádzajúcej týždeň, je ropný trh ďalej silno podporovaný pokračujúcim napätím v Iraku. Irak sa tým bohužiaľ teraz pripojil k už tak početnej skupine krajín produkujúcich ropu, kde bola ropná produkcia buď už obmedzená, alebo kde toto obmedzenie hrozí.

K prerušeniu dodávok z Iraku síce zatiaľ ešte nedošlo, ropný trh a bankári z centrálnych bánk sa však obávajú rastúcich cien ropy a toho, aký vplyv to bude mať na svetovú ekonomiku, ktorá sa ešte len pomaly stavia opäť na vlastné nohy. Irak sa v posledných troch rokoch stal druhým najväčším ropným producentom a vývozcom v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Významne tak predbehol Irán, kde export zostáva aj naďalej obmedzený v dôsledku súčasného sporu so západnými štátmi ohľadom jadrovej dohody.

Aj cez niekoľko významných geopolitických udalostí vládol na ropnom trhu v posledných troch rokoch relatívny pokoj. Tieto udalosti držali ceny ropy hore len po relatívne krátke obdobia, čo prispelo k tomu, že od nástupu Arabskej jari v roku 2011 zostávala cena severomorskej ropy Brent stabilná a neodchyľovala sa príliš od hodnoty 110 dolárov za barel.

Táto bezstarostnosť ohľadom možného nedostatku zásob je do značnej miery daná tým, že došlo k silnému nárastu alternatívnych dodávateľov z krajín mimo kartel OPEC, ako je napríklad Kanada a najmä USA. Práve tento týždeň bola vydaná správa, že produkcia ropy z bridlíc dosiahla v Dakote objem jeden milión barelov za deň. Pred tromi rokmi bola denná produkcia menej ako 300 000 barelov. Tempo produkcie v troch hlavných regiónoch USA so zásobami ropných bridlíc, medzi ktoré patrí aj Dakota, sa z 1,5 milióna barelov za deň zvýšilo na viac ako 4 milióny barelov a toto tempo aj naďalej vzrastá.

Potenciálne obnovenie vývozu ropy z USA, ktorý v súčasnej dobe americká legislatíva nepovoľuje, a zvýšená produkcia v Saudskej Arábii prispeli k stabilite na ropnom trhu, a to aj napriek súčasnému prerušeniu dodávok najmä z Líbye a Iránu. Celková produkcia oboch krajín klesla od roku 2011 o 2,4 milióna barelov za deň.

Irak je v súčasnej dobe rozdelený na tri oblasti: severovýchod ovládaný Kurdmi, západ, ktorý majú v rukách Sunniti, a juh, ktorý je pod nadvládou Šiitov. Prevažná väčšina irackej ropnej produkcie je sústredená do južnej časti krajiny ovládanej Šiitmi, kde export vedie cez prístav v Basre. Objem exportu z Kurdmi ovládaného severu sa teraz pohybuje iba okolo niekoľkých stoviek tisícov barelov za deň. To je dané tým, že prevádzka ropovodu vedúceho z Kirkúku cez Turecko na sever s dennou kapacitou 600 000 barelov je dlhodobo prerušený.

To, že súčasná kríza môže mať ešte veľmi výbušný vývoj, je dané tým, že sa opäť rozhorel konflikt medzi Sunnitmi a Šiitmi. Zvrhnutie režimu Saddáma Husajna, ktorý mal podporu Sunnitov, viedlo k zostaveniu Šiitskej vlády, v ktorej nie je dostatočné zastúpenie Sunnitskej populácie.

Práve tento nedostatok Sunnitských zástupcov vo vláde predstavuje v súčasnej dobe jednu z veľkých prekážok na ceste k nájdeniu trvalého riešenia aktuálnej krízy a bude potrebné sa ňou zaoberať.

Medzitým Irán vyjadril slovnú podporu Šiitom a Sunnitská Saudská Arábia varovala zahraničné mocnosti pred zasahovaním do situácie. To, že do hry vstúpili dvaja hlavní svetoví dodávatelia ropy, viedlo k tomu, že USA opäť zostali vklinené medzi nimi. Možné zapojenie USA do konfliktu bude preto počas nasledujúcich dní a týždňov veľmi pozorne sledované.

Sunnitskí radikáli zatiaľ vtrhli do najväčšej irackej rafinérie, kde boli hlásené škody. To by mohlo viesť k tomu, že sa iracká vláda bude musieť obrátiť na zahraničné štáty, aby si zabezpečila nevyhnutné dodávky ropných produktov ako benzínu a nafty.

Od konca roka 2010 vzrástla iracká ropná produkcia o takmer jeden milión barelov ropy za deň, čo, ako už bolo spomenuté, pomohlo vykompenzovať obmedzené dodávky z Líbye a Iránu. Iracká vláda predstavila veľmi silnú býčiu prognózu, že do konca roka 2014 sa denná produkcia zvýši na 4 milióny barelov a do konca roka 2017 to potom bude 7 miliónov. Na tento plán však teraz padol tieň pochybností vzhľadom k tomu, že Irak zrejme čakajú mesiace, ak nie roky, politickej nestability, podobnej tej, akú zažila Líbya po zvrhnutí Muammara Kaddáfího.

Volatilita na trhu s ropou síce opustila rekordne nízke hodnoty, trh však zatiaľ zostáva relatívne pokojný, pretože južná časť Iraku ovládané Šiitmi nebola konfliktom doteraz nijako poznamenaná. V nasledujúcom týždni by sa súčasné rozmedzie pre severomorskú ropu Brent a americkú ropu WTI malo pravdepodobne udržať na rovnakých hladinách. Riziko vývoja však ďalej zostáva na hornej strane. Prispievajú k tomu aj pokračujúce problémy na Ukrajine, čo aj naďalej vedie k obavám o energetickú bezpečnosť.

Iba ak by sa cena ropy Brent prepadla späť pod hladinu 111 dolárov za barel a cena ropy WTI pod 105 dolárov za barel, mohlo by to naznačovať, že sa napätá situácia začína pomaly uvoľňovať. Akékoľvek reálne ohrozenie dodávok by na druhú stranu mohlo znamenať návrat k maximám z rokov 2011 a 2012, kedy sa cena pohybovala nad hranicou 125 dolárov za barel, a dokonca by mohlo dôjsť aj k ich prekonaniu.

Horeuvedené hladiny podpory sú však tiež veľmi dôležité vzhľadom na to, že vývoj udalostí nie je nikdy jednoznačný. Hedgeové fondy opäť držia na trhu rekordný počet čistých dlhých pozícií a akýkoľvek posun smerom k nájdeniu možného riešenia aktuálnej situácie, ktorý by viedol k prelomeniu spomínaných hraníc, by mohol vyvolať výrazný cenový obrat. Došlo by totiž k likvidácii dlhých pozícií, ako sme tomu už boli svedkami v májových mesiacoch v rokoch 2011 a 2012.

Cenová korekcia by však pomohla znížiť geopolitickú rizikovú prémiu len čiastočne vzhľadom k tomu, že produkcia v Líbyi v súčasnosti nedosahuje ani 15 percent z celkovej kapacity a Ukrajina stále predstavuje potenciálne riziko.

Zlato a najmä striebro tiež začali tento týždeň javiť známky života. Cena zlata vyskočila späť nad hodnotu svojho 200denného kĺzavého priemeru a striebro sa vyšplhalo na trojmesačné maximum.

Základné kamene k tomuto úspechu položilo niekoľko udalostí. Neistota na geopolitickej scéne v súvislosti so situáciou v Iraku a na Ukrajine po prvé napomohla tomu, že sa ceny odrazili od svojich nedávnych miním. Ďalším faktorom bolo vyhlásenie americkej centrálnej banky FED nesené v relatívne holubičom tóne, ktoré bolo vydané po nedávnej schôdzi jej Federálnej komisie pre voľný trh. To viedlo k tomu, že sa obom kovom podarilo prelomiť predchádzajúce hranice odporu a oba kovy tak ožili vďaka momentu a technickým obchodom.

Štvrtým a nemenej významným faktorom potom boli špekulatívne pozície, ktoré na trhu držali taktickí investori ako hedžové fondy a finanční manažéri. K 10. júnu držali títo investori rekordný počet čistých krátkych pozícií u striebra a iba relatívne malé množstvo čistých dlhých pozícií u zlata, a to v dôsledku najväčšieho počtu hrubých krátkych pozícií držaných od januára.

V porovnaní so zlatom podávalo striebro lepší výkon. Pri pohľade na nižšie zobrazený graf vidíme, že práve dochádza k prelomeniu trendovej línie, ktorá je hranicou odporu už od apríla 2011, kedy sa cena striebra takmer dotkla hodnoty 50 dolárov za uncu.

Komentár pripravil Ole S. Hansen, hlavný komoditný stratég Saxo Bank.