EuropskeNoviny.sk
Trh práce v EÚ sa postupne zotavuje a po prvý raz od roku 2011 rastie HDP, zamestnanosť i príjem domácností. Dlhodobá nezamestnanosť sa však neustále zvyšuje a situácia domácností s nízkymi príjmami sa nezlepšuje. Toto sú niektoré z hlavných záverov Európskej komisie, ku ktorým dospela vo svojej Štvrťročnej správe o zamestnanosti a sociálnej situácii.
Správa upozorňuje aj na pretrvávajúce problémy žien z hľadiska ich nezamestnanosti a nedostatočného zamestnávania a ponúka aktuálne informácie o najnovších trendoch v oblasti mobility pracovníkov, ktoré poukazujú na vyššiu mieru zamestnanosti mobilných pracovníkov a čoraz vyššiu úroveň ich vzdelania.
Komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor v tejto súvislosti uviedol: „Mnohí ľudia a najmä tí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, majú stále veľké problémy nájsť si prácu. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014 sa zdôrazňuje, že členské štáty musia vyvinúť viac úsilia na podporu vytvárania pracovných miest a výraznejšie bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, najmä prostredníctvom aktívnych politík trhu práce a zvýšenia sociálnych investícií. Dať mladým ľuďom reálnu šancu uspieť na pracovnom trhu implementovaním systému záruk pre mladých ľudí je prvoradou prioritou, no výraznejšie pomôcť treba aj dlhodobo nezamestnaným osobám“.
Ako vyplýva zo štvrťročnej správy, k najnovším pozitívnym signálom patrí skutočnosť, že vznikajú pracovné miesta v súkromnom sektore, najmä v službách, a že nezamestnanosť naďalej klesá, aj keď pomaly. Napriek tomu je súčasná úroveň zamestnanosti (približne 224 miliónov zamestnaných ľudí) stále nižšia ako v období pred krízou (približne 230 miliónov zamestnaných ľudí v polovici roka 2008) a miera nezamestnanosti je aj naďalej takmer na historicky najvyššej úrovni (10,4 % v apríli 2014 v porovnaní s doposiaľ najvyššou úrovňou 10,9 % zaznamenanou v prvej polovici roka 2013).
V mierach nezamestnanosti jednotlivých členských štátov existujú veľké rozdiely, pričom problémom zostáva kvalita pracovných miest, keďže rast zamestnanosti je spôsobený hlavne zamestnávaním na dobu určitú, príp. na čiastočný úväzok. Najviac však znepokojuje fakt, že dlhodobá nezamestnanosť v krajinách s najvyššou mierou nezamestnanosti stále narastá.
Situácia na trhu práce zostáva aj naďalej veľmi ťažká pre skupinu mladých ľudí do 25 rokov, v ktorej miera nezamestnanosti dosiahla v apríli 2014 hodnotu 22,5 %, pričom z rastu zamestnanosti mohli doteraz najviac ťažiť starší pracovníci (vo veku od 55 – 64 rokov). Mladí ľudia sú zároveň najviac postihnutí nízkou mierou využívania ich pracovnej sily, čo ich odrádza od hľadania si zamestnania.
Na podporu prechodu zo školy do zamestnania Komisia navrhla členským štátom Odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa skvalitnenia verejných služieb zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, podpory učňovskej prípravy a okamžitej implementácie systému Záruka pre mladých ľudí.
Ženy stále pracujú menej
Aj keď rodové rozdiely sa za posledné roky v EÚ znížili, najnovšie dostupné údaje ukazujú, že nezamestnanosť u žien klesá pomalšie ako u mužov. Okrem toho je v prípade všetkých vekových skupín žien tendencia podstatne vyššej miery nedostatočného zamestnávania (musia proti svojej vôli pracovať na čiastočný úväzok), pričom v jednotlivých krajinách pretrvávajú veľké rozdiely v miere zapojenia žien do trhu práce a v dĺžke ich pracovného času.
Komisia mnohým členským štátom prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny navrhla aj to, aby podporovali ženy pri hľadaní práce, najmä poskytovaním kvalitných a cenovo dostupných služieb starostlivosti o dieťa a znižovaním finančne demotivačných činiteľov. Zvyšujúca sa účasť žien na trhu práce je kľúčová na dosiahnutie cieľa zamestnanosti stanoveného v Stratégii EÚ 2020 (75 % zamestnaných osôb vo veku od 20 do 64 rokov).
Mobilní pracovníci: viac možností zamestnať sa a vysoká úroveň vzdelania
Najnovšie trendy v oblasti mobility pracovníkov v EÚ potvrdzujú, že mobilní občania EÚ majú vyššiu mieru zamestnanosti ako miestni obyvatelia, pričom nevyužívajú výhody sociálneho zabezpečenia viac ako domáci. Z analýzy vyplynulo, že napriek zníženiu mobility v EÚ, ku ktorému došlo v období rokov 2010 – 2011, sa v rokoch 2012-2013 začala opäť vzmáhať, aj keď s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami. Najmä v krajinách, ktoré boli najviac zasiahnuté hospodárskou krízou, došlo k veľkému zvýšeniu odlevu pracovných síl do iných členských štátov, ako aj do krajín mimo EÚ.
V porovnaní s rokmi pred krízou (2004 – 2008) sa počet pracovníkov z južných krajín, ktorí sa presťahovali za prácou v rámci EÚ, zvýšil (+ 38 %), zatiaľ čo presuny pracovných síl z Poľska (- 41 %) a Rumunska (- 33 %), dvoch krajín s najväčším pohybom pracovnej sily, sa znížili. Mobilní pracovníci z južných krajín v súčasnosti predstavujú 18 % celkových presunov migrantov v rámci EÚ v porovnaní s predchádzajúcou úrovňou 11 %, zatiaľ čo väčšina migrantov v rámci EÚ z rokov 2009 – 2013 stále pochádza z členských štátov strednej a východnej Európy (58 %), a to aj napriek poklesu (zo 65 % v rokoch 2004 – 2008).
Mobilní pracovníci v EÚ majú viac ako kedykoľvek predtým namierené do Nemecka, Rakúska, Belgicka a severských krajín, už menej do Španielska a Írska, zatiaľ čo Nemecko a Spojené kráľovstvo sú dve najvyhľadávanejšie cieľové krajiny.
Pokiaľ ide o vekové zloženie migrantov v rámci EÚ, ide naďalej zväčša o mladých ľudí, hoci podiel vekovej skupiny vo veku od 15 do 29 rokov klesol (zo 48 % na 41 %). A napokon, u mobilných pracovníkov v EÚ je oveľa väčšia pravdepodobnosť vyššej úrovne vzdelania (41 % s vysokoškolským vzdelaním v rokoch 2009 – 2013) ako kedysi (27 % v období rokov 2004 – 2008).
Právo na voľný pohyb pracovníkov v EÚ bolo zakotvené v základnej zmluve pred viac ako 50 rokmi a je jedným z pilierov jednotného trhu. Na to, aby bol výkon tohto práva jednoduchší, Komisia navrhla novú smernicu, ktorá bola prijatá v apríla 2014 Radou ministrov EÚ, aby sa odstránili existujúce prekážky, ktorým čelia mobilní pracovníci, akými sú nedostatočná znalosť pravidiel EÚ tak medzi verejnými, ako aj súkromnými zamestnávateľmi a problémy získať informácie, pomoc či nárok na nápravu v hostiteľských členských štátoch.
Komisia zároveň navrhla ďalšie skvalitnenie celoeurópskej siete na hľadanie zamestnania EURES, aby poskytovala viac pracovných miest a viac profesijných životopisov tým, ktorí ponúkajú alebo hľadajú pracovnú silu v inom členskom štáte.
