EuropskeNoviny.sk
„A nie je to skôr Európa, kto sa otáča chrbtom k ľuďom?“ opýtala sa raz Martina Schulza jedna Dánka počas debaty o tom, prečo sa ľudia otáčajú chrbtom k Európe. O tejto otázke dlhú dobu premýšľal. „Dosť sa ma to dotklo,“ priznal sa nám niekoľko mesiacov neskôr počas rozhovoru. „Možno to nie je pravda, ale aj tak to musíme brať vážne, inak Európska únia padne.“
Martin Schulz, prvý predseda Európskeho parlamentu, ktorému sa podarilo získať tento mandát dvakrát po sebe, si dal za úlohu priblížiť Európu viac k ľuďom. Je presvedčený, že ambíciou Únie by nemalo byť len vytváranie najväčšieho jednotného trhu na svete, ale mala by sa snažiť aj o to, aby zlepšila každodenné životy obyčajných ľudí. Mala by riešiť ich starosti a obavy, aby sa nemuseli hlásiť k slovu euroskeptici a rôzni extrémisti.
Ako zabezpečiť sociálnu spravodlivosť
„Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa v Európe čoraz viac prehlbujú,“ hovorí Schulz. „Čoraz viac ľudí sa dostáva do neistých pracovných pomerov, zatiaľ čo tí najbohatší sa majú stále lepšie a lepšie. Ľudia v tom vidia veľkú nespravodlivosť a my by sme sa mali snažiť o to, aby sme túto situáciu vyriešili.“ Veľké obavy uňho vyvoláva aj vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí. „Môžeme reformovať pracovný trh koľko len chceme, ale pokiaľ nezabezpečíme [hospodársky] rast, tak títo ľudia jednoducho nedostanú svoju šancu a celá generácia sa od Európy odvráti. Riskujeme stratu celej generácie.“
Politiky jednotlivých krajín musia nadobudnúť európsky rozmer
Bývalý predseda európskych Socialistov a demokratov je presvedčený, že neznalosť a odpor ľudí voči Európe nie sú spôsobené nedostatkom informácií. „Samozrejme, vždy môžeme Parlament ešte viac stransparentniť, môžeme otvoriť nové informačné kancelárie, ale pokiaľ budú členské krajiny európske politiky filtrovať ako doteraz, potom sa nám ťažko podarí dostať sa k ľuďom bližšie. Politiky jednotlivých štátov by preto mali nadobudnúť európsky rozmer.“
Na voľbách záleží
Počas tohtoročných eurovolieb niektoré politické strany po prvýkrát navrhli svojich kandidátov na post predsedu Komisie. Jean-Claude Juncker, kandidát strany, ktorej sa v máji podarilo získať najviac parlamentných kresiel, dostal súhlas aj od ostatných politických skupín, aby sa v Parlamente mohol pokúsiť o získanie potrebnej podpory. Za svojho kandidáta si ho vybrala aj Európska rada (hlavní predstavitelia členských štátov). Schulz, ktorý bol kandidátom Strany európskych socialistov, to považuje za zlomový okamih. „Ak by Európska rada nenavrhla Junckera, na ďalšie eurovoľby by sme mohli zabudnúť. V nasledujúcich voľbách už bude jasné, že na nich záleží. Ak všetko zorganizujeme správne, otvorí sa pred nami nová kapitola európskeho parlamentarizmu.“
Silnejší Parlament
Toto rozhodnutie takisto posilnilo úlohu Parlamentu. „Som presvedčený, že rozhodnutie Európskej rady podporiť Junckera, kandidáta Európskeho parlamentu, výrazne posilnilo postavenie Parlamentu. Počas môjho prvého mandátu som sa usiloval o tom, aby mal Parlament takú istú silu ako Komisia alebo Rada. A budem sa o to usilovať aj teraz.“
Užšia spolupráca s Európskou komisiou
Po Junckerovom víťazstve sa Schulz rozhodol znovu kandidovať na post predsedu Parlamentu. „Pôvodne som sa chcel stať predsedom Komisie, no voliči rozhodli inak. Dve najpočetnejšie politické rodiny musia teraz kooperovať, aby tak umožnili úzku spoluprácu medzi Parlamentom a Komisiou. Dáva mi teda zmysel, že jeden z nás sa stane predsedom Komisie a druhý šéfom Parlamentu. Komisia sa vďaka tomu viac priblíži Parlamentu a nadobudne tak na svojej legitímnosti. Konanie Komisie bude tým pádom vo väčšom súlade s činnosťou Parlamentu.“
Výzvy do budúcnosti
Pre svoj nastávajúci predsednícky mandát má Schulz ambiciózne plány. „Chcem posilniť inštitucionálnu úlohu Parlamentu. Parlament by sa mal podľa mňa zamerať na hlavné otázky, ktorými sú banky, nezamestnanosť mladých, ako aj celková nezamestnanosť, klimatické zmeny a energetika,“ hovorí, pričom dodáva: „Parlament je čoraz silnejší a nadobúda na viditeľnosti.“
