Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 27. týždňa

ECB

„Európska centrálna banka [ECB] síce vo štvrtok menovú politiku nemenila, ale vniesla viac svetla do plánovaných operácií TLTRO, teda cielených dlhodobejších refinančných operácií určených na naštartovanie úverovania komerčnými bankami,“ uviedla Dana Špacírová, analytička Poštovej banky. Banky si na základe metodiky a usmernení ECB môžu vypočítať, o aké sumy sa môžu v programe TLTRO uchádzať a aké podmienky musia splniť. ECB by komerčným bankám mohla požičať podľa Draghiho slov 1 bilión eur a nafúknuť tak svoju bilanciu až o polovicu. Tá totiž aktuálne dosahuje niečo vyše dvoch biliónov eur. Zaujímavejšie však vyznela iná správa. Mario Draghi a jeho kolegovia sa po vzore ostatných veľkých centrálnych bánk rozhodli začať so zverejňovaním zápisníc zo svojich zasadaní. Od začiatku budúceho roka sa tak s niekoľkodňovým oneskorením dozvieme, o čom centrálni bankári rokovali, kto sa prikláňal k akému názoru a v akom pomere hlasov padlo rozhodnutie o nastavení menovej politiky. Stretávať s guvernérom ECB na tlačových konferenciách sa však budeme menej často. ECB totiž rozhodla aj o tom, že zasadnutia zaoberajúce sa menovou politikou sa budú počnúc januárom 2015 uskutočňovať raz za 6 týždňov namiesto súčasných pravidelných mesačných stretnutí.

EUROZÓNA

Podľa rýchleho odhadu inflácie v eurozóne, ktorý minulý týždeň zverejnil Štatistický úrad EÚ [Eurostat], medziročná miera inflácie v júni dosiahla úroveň 0,5 %, čo predstavovalo stagnáciu na rovnakej úrovni ako v máji. Rast cien v menovej únii tak stále zostáva
veľmi nízky, čo podporuje očakávania, že ECB bude aj naďalej udržiavať voľnú menovú politiku. Na druhej strane ale rýchlejšia jadrová inflácia by mohla znamenať, že inflácia v eurozóne už dosiahla svoje dno, a teda že ECB by nemusela pristúpiť k ďalším krokom uvoľňujúcim menovú politiku.

RUSKÁ FEDERÁCIA

EÚ hrozí Rusku ďalšími sankciami, konkrétne už ich tretím kolom a to v prípade, ak nedôjde k ukončeniu bojov na východe Ukrajiny. Nemecký minister financií Schläuble minulý týždeň vyhlásil, že ak to bude potrebné, aj Nemecko je pripravené sprísniť
sankcie voči Moskve. Podľa Schläubleho pritom jeho krajina nebude brať ohľad na ekonomické záujmy, nemecké firmy však varujú, že nové sankcie im môžu spôsobiť veľké škody. Medzinárodný menový fond [MMF] v správe o stave ruskej ekonomiky, zverejnenej v priebehu uplynulého týždňa uviedol, že sankcie voči Rusku viedli k zastaveniu ekonomického rastu v krajine a k zmrazeniu investícií. Fond zároveň varoval, že sankcie by mohli Rusko dokonca zatlačiť do hospodárskej izolácie. MMF odhaduje rast ruskej ekonomiky v tomto roku len o 0,2 %.

NEMECKO

O nemeckom pláne dosiahnuť v roku 2015 vyrovnaný rozpočet a nevytvárať tým nový dlh sa hovorí už dlho. V priebehu minulého týždňa však vládny kabinet kancelárky Angely Merkelovej schválil rozpočtový plán, podľa ktorého by naozaj malo Nemecko hospodáriť budúci rok s vyrovnaným rozpočtom. Verejným financiám v krajine pritom pomáhajú hlavne nízka nezamestnanosť, slušný hospodársky rast a teda aj vysoké daňové príjmy. Nízke úrokové sadzby v eurozóne zároveň umožňujú znižovať náklady na obsluhu nemeckého dlhu. Nemecko ako jedna z mála krajín EÚ doteraz nemala uzákonenú minimálnu mzdu, ktorá by bola platná pre všetky sektory hospodárstva. Čoskoro však tomu už bude inak. Dolná komora nemeckého parlamentu totiž minulý týždeň schválila zavedenie celoštátnej minimálnej mzdy. Jej výška bola stanovená na úroveň 8,5 EUR za hodinu. Tento zákon však musí ešte odsúhlasiť aj horná komora parlamentu. Podľa Sociálnodemokratickej strany Nemecko, ktorá zákon o minimálnej mzde navrhla, ide o veľmi dôležitý nástroj, ktorý má pomôcť vyrovnať sociálne rozdiely v krajine.

CYPRUS

MMF v priebehu uplynulého týždňa pochválil Cyprus za pokroky v rámci svojho programu reforiem. Tento 3 – ročný program, na základe ktorého krajina získala finančnú pomoc od medzinárodných veriteľov, zahŕňa fiškálne reformy, privatizáciu aj ozdravenie bankového sektora. Zároveň však fond upozornil na to, že výhľad krajiny zhoršuje veľké množstvo nesplácaných úverov a kríza spojená s Ruskom a Ukrajinou. Rusko je totiž pre Cyprus hlavným obchodným partnerom. Ďalším rizikom sú nesplácané úvery, ktorých hodnota podľa zverejnených údajov dosahuje až 140 % cyperského HDP.

ŠVÉDSKO

Švédska centrálna banka Riiksbank minulý štvrtok rozhodla o pomerne prekvapivom znížení úrokových sadzieb. Základná úroková sadzba vo Švédsku bola znížená o pol percentuálneho bodu na úroveň 0,25 % a depozitná úroková sadzba klesla po rozhodnutí škandinávskych centrálnych bankárov na zápornú úroveň – 0,50 %. Negatívna depozitná sadzba nie je vo Švédsku úplnou novinkou, predstavená bola už aj v roku 2009. Pomerne rýchlo sa však vrátila do kladnej úrovne s dôvetkom, že tento krok sa veľmi neosvedčil a už sa zrejme nevyužije. Prešlo 5 rokov a hľa, negatívnu depozitnú sadzbu majú Švédi opäť.