V Bulharsku museli zavrieť tretiu najväčšiu banku v krajine!

Kým sa točí kolotoč výmeny stoličiek, v európskom finančnom sektore vznikajú nenápadné ohníky. V Bulharsku koncom júna museli zavrieť tretiu najväčšiu banku v krajine po behu na dve banky. Bulharsko ako prvá krajina mimo eurozóny minulý týždeň vstúpila do Jednotného mechanizmu dohľadu, ale to aktuálnej situácii moc nepomôže.

V Maďarsku musia banky zaplatiť Orbánovu menovú politiku obrovskými sumami. Najväčšia portugalská banka BES pred pár dňami musela na všetky strany vysvetľovať, že finančné problémy materskej firmy ju neohrozujú. Portugalské dlhopisy v reakcii vyskočili s úrokom opäť nad 4 %, Španielska banka Popular radšej odvolala emisiu dlhopisov a Grécko získalo len 1,5 miliardy eur miesto plánovaných 3 mld. A to sa vlastne dokopy nič nestalo, len si kýchla provinčná európska banka.

V Slovinsku vyhrala voľby strana, ktorá vznikla pred pár týždňami a rovnými nohami skočila do problémov. Krajina bola ešte dva roky dozadu najhorúcejším kandidátom na pomoc z eurovalu. Obrovské problémy svojho bankového sektora dosiaľ udržala na uzde, ale rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ich môže vrátiť späť do hry. Slovinské banky totiž musia zaplatiť 400 miliónov eur vkladateľom z éry federálnej Juhoslávie, ktorí ku svojim peniazom stratili prístup po rozdelení. Pre maličkú krajinu je to solídna suma.

Pred nepokojnými ekonomickými časmi varoval aj šéf Bankfor International Settlements

Uvoľnená menová politika centrálnych bánk vo svete zaplavila trhy likviditou. Dnes je svet v podobnej situácii ako pri páde Lehman Brothers, len s vyšším dlhom.

Svoje o tom vedia v Grécku. V krajine skončila návšteva Trojky, od ktorej si grécka vláda sľubuje odpustenie časti dlhu. Na vyplatenie ďalšej tranže pomoci potrebovali spraviť šesť krokov, zvládli zatiaľ len jeden – privatizáciu štátnej energetickej spoločnosti. S narastajúcou hrozbou predčasných volieb a takmer istým víťazstvom anti-reformenj strany SYRIZA sa zmráka nielen nad odhodlaním gréckych politikov robiť bolestivé reformy, ale aj nad našimi zárukami za grécky dlh…

Ekonomickým fackovacím panákom EÚ sú však už dlhšie Francúzi. Pri príležitosti výročia Revolúcie prezident vyzval krajanov, aby boli na svoju krajinu hrdí a „zbavili sa kultúry sťažovania.“ Bude to ťažké, jeho vláda dáva zámienok na sťažovanie dosť. Najnovšie aspoň stiahli nepopulárny návrh zvýšiť stropy na daň z ubytovania, ktorá by pre niektoré hotely mohla narásť až o 500 %.

Priestoru na zlepšovanie majú kopec. Napríklad francúzsky inštitút IREF zrátal, že personálne náklady francúzskej centrálnej banky sú 1,45 miliardy eur ročne, kým porovnateľnej nemeckej Bundesbanky len 700 miliónov eur. NBS má ročné personálne a sociálne náklady 33 miliónov eur.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.