Nesplácané úvery v prípade gréckych bánk dosahujú viac než tretinu úverového portfólia

Grécke banky sú na tom očakávateľne oveľa horšie. Nesplácané úvery dosahujú viac než tretinu úverového portfólia a banky to prežili len vďaka obrovskej injekcii z EFSF. Samotná krajina je v očakávaní tretieho balíka pomoci. Cyprus chce začať vyjednávať o reštrukturalizácii dlhu.

Že by problémy mohol mať aj gigantický bankový sektor Talianska je lepšie ani nepomyslieť. Táto krajina má s ekonomickými peripetiami slušné skúsenosti a vie sa vykrútiť z hocičoho. Ale aj majster tesár si postupne môže odseknúť všetky údy a minuloročný kolaps Monte Paschi, tretej najväčšej banky Talianska, obavy len potvrdil. Miestne banky držia 165 miliárd zlých úverov a minulý rok utŕžili stratu 20 miliárd eur, hoci tento rok dokázali navýšiť kapitál o viac než 10 miliárd eur. Talianske banky zároveň poškuľujú aspoň po pätine objemu nových LTRO pôžičiek od ECB.

A tým sa dostávame k druhému problému. Kým prvá, viac než bilión eur hodná séria pôžičiek LTRO mala za cieľ stabilizovať dlhopisový trh, druhý biliónový program má rozhýbať úverovanie európskeho biznisu bankami.

Banky sú už pár rokov napchaté likviditou od ECB, ale tá sa v ekonomike akosi neprejavuje

Banky sú síce už pár rokov napchaté likviditou od ECB, ale tá sa v ekonomike akosi neprejavuje. Teda prejavuje, len nie v súkromnom sektore. Banky superlacné peniaze radšej používajú na nákup štátnych dlhopisov a súkromnému sektoru sa vyhýbajú ako upír cesnačke. Po prvé preto, lebo majú rizika naloženého až po krk. Po druhé preto, lebo je to proste výhodné. Štátny dlhopis nesie pekný výnos a dá sa založiť v ECB ako fajnový kolaterál. Na rozdiel od korporátnych úverov je vnímanie rizika štátnych dlhopisov regulátorom podstatne posunuté v ich prospech.

Mario Draghi minulý týždeň povedal, že takýto carrytrade nové Targeted LTRO podstatne sťaží. Nie je však jasné ako, keďže stanovuje len povinnosť udržať úverovanie súkromnému sektoru, nie ho zvyšovať. Dokonca porušenie ešte aj tohto jemného pravidla je „trestané“ len skrátením splatnosti úverov.

V novej bruselskej zostave si na dva kľúčové posty (komisár pre ekonomiku a šéf Eurogroup) brúsia zuby Francúz Moscovici a Španiel de Guindos. Ak by aj neprešli, nová „eurovláda“ sotva príde s výraznými reformami. Takže ako vždy, uvidíme čo s bankami porobí trh.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.