EuropskeNoviny.sk
Fungovanie štátov na dlh už akosi zľudovelo. „Deficitné hospodárenie vzniká, keď výdavky za určité obdobie prevyšujú dosiahnuté príjmy“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Hromadením deficitov dochádza k tvorbe a postupnému nárastu dlhu, ktorý je potrebné financovať. Na tieto účely štát vykonáva finančné operácie na domácom i zahraničnom trhu, predovšetkým v podobe vydávania štátnych cenných papierov, teda dlhopisov a pokladničných poukážok.
Deficit verejných financií či verejný dlh najčastejšie vyjadrujeme ako podiel na HDP danej krajiny. Predstaviť si, čo sa za týmito pojmami skrýva, ale nemusí byť vždy jednoduché. Preto sme sa na problematiku zadlženosti štátu pozreli aj z pohľadu ľudí a verejný dlh každej krajiny EÚ sme prepočítali na jedného jej obyvateľa. Údaje o výške verejného dlhu v jednotlivých krajinách únie ku koncu 1. kvartálu 2014 zverejnil uplynulý týždeň Eurostat.
Verejný dlh Slovenska sa v ku koncu prvého štvrťroka 2014 vyšplhal na úroveň
58,4 % HDP. Ide o historicky najvyšší verejný dlh vyjadrený ako podiel na HDP našej
krajiny. Maastrichtská hranica stanovená na úrovni 60 % HDP je teda už takpovediac na
dosah. Z hľadiska spustenia tzv. dlhovej brzdy však bude podstatné, aký dlh vykáže
Slovensko na konci roka. Ak by totiž neklesol pod 57 % HDP, vláda by musela v roku
2015 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.
Hoci náš verejný dlh postupne narastá, naďalej sa nachádzame medzi tými menej zadlženými krajinami únie. Nižší dlh v pomere k HDP ako my malo „iba“ 10 krajín spomedzi európskej 28 – čky.
Názornejší pohľad na verejný dlh nám poskytuje jeho prepočet na obyvateľa, teda
to, čo by za štát musel teoreticky zaplatiť každý z nás. Kým dlh nášho štátu
predstavoval na konci prvého tohtoročného kvartálu 7,8 tis. EUR na hlavu, tak
v eurozóne to bolo až 27,7 tis. EUR. Európska únia ako celok bola na tom iba o niečo
lepšie, keďže dlh na jedného obyvateľa únie predstavoval 22,8 tis. EUR.
Najvyšší dlh v prepočte na obyvateľa na konci prvého štvrťroku vykázalo
Belgicko a to až vo výške 36,2 tis. EUR. Viac než 35 tis. EUR [hypoteticky] dlžil za svoj štát aj každý Talian a viac než 30 tis. EUR každý jeden Francúz. Najvyšší dlh na jedného obyvateľa však tradične vykazuje Írsko. Predpokladáme, že inak by tomu nebolo ani teraz, avšak údaje za krajinu neboli zatiaľ zverejnené. Najmenej štát dlží v prepočte na obyvateľa v Bulharsku, kde na hlavu pripadá dlh na úrovni „iba“ 1,1 tis. eur.
Menej ako dvetisíc eur na obyvateľa dlžilo na konci prvého tohtoročného kvartálu svojim veriteľom už iba Estónsko. Spomedzi krajín V4 pripadá na jedného obyvateľa vyšší verejný dlh ako u nás len v Maďarsku. Na každého Maďara pripadal na konci prvého kvartálu dlh štátu na úrovni 8,2 tis. EUR. Poliaci a Česi nesú na pleciach za svoj štát menšie bremeno ako my. Dlh pripadajúci na jedného Poliaka predstavuje 5,1 tis. EUR a na jedného Čecha 6,2 tis. EUR.
