Argentína tento týždeň vyhlásila bankrot!

argentina
PHOTO: Flickr.

Koncom júla sa o vzrušenie ekonomického sveta postarala Argentína. Táto krajina v roku 2001 zbankrotovala a s 92 % veriteľov sa dohodla na odpise časti dlhu. Problém je, že časť z toho zvyšku sa obrátila na súd a chcela vyplatiť všetko, nie len časť. Keďže dlhopisy boli podľa amerického práva (podľa argentínskeho práva by o ne moc záujem nebol), rozhodoval súd v USA a ten rozhodol, že Argentína má vyplatiť všetko.

Síce ide len o 1,5 miliardy dolárov, ale toto rozhodnutie môže spôsobiť lavínu ďalších žalôb a postaviť Argentínu pred dilemu, ako vrátiť požičaných 20 miliárd dolárov, ktoré sú samozrejme už dávno rozflákané. Keďže sa tamojšia vláda nedokázala dohodnúť s veriteľmi na kompromisnom riešení, krajina tento týždeň vyhlásila bankrot. Argentínčanov tak pravdepodobne čakajú ťažké časy.

Víťazstvo „supov“, ako argentínska prezidentka Kirchnerová nazýva investorov, snažiacich sa dostať sľúbené nazad, môže mať implikácie aj na eurozónu, najmä na Grécko. Tam najsilnejšia (zatiaľ opozičná) strana SYRIZA zastáva podobný názor ako Kirchnerová. Problémom je, že tými supmi by v prípade problémov Grécka boli všetci daňovníci eurozóny, ktorí vlastnia väčšiu časť gréckeho dlhu.

Podľa odporúčaní MMF by sa dlh Grécka do roku 2022 mal dostať „významne pod 110%“

Dlh Grécka je 174,1% HDP. Podľa odporúčaní MMF by sa ale do roku 2022 mal dostať „významne pod 110 %“. Žiaden zázrak, jednoducho odpísaním časti dlhu. Už aj Grécka parlamentná rozpočtová kancelária varovala, že krajina potrebuje tretí balík pomoci, a že problémy bankového sektora pretrvávajú. Ohľadom bánk s ňou súhlasil aj grécky minister financií, ktorý považuje nadchádzajúce stres testy pod vedením ECB za riziko pre krajinu.

Viac..  Vladimír Bilčík: Rusko sa pokúšalo zasahovať do práce Európskeho parlamentu prostredníctvom špiónov. VIDEOBLOG

Krajina sa utešuje tým, že po šiestich rokoch recesie je na rok 2014 predpovedaný 0,7 % rast HDP. Heléni mali najtvrdšie prebudenie z euro sna. Ich ekonomika sa zmenšila od začiatku krízy o celú štvrtinu. Na rozdiel od mnohých iných krajín spravili aj viaceré bezprecedentné kroky. Napríklad výdavky na mzdy v štátnej správe klesli z 24,5 miliárd na 16 miliárd eur ročne a počet zamestnancov sa znížil o 20 % na 675 000. Tieto čísla vyblednú, keď si ich dáme do slovenských súvislostí.

Na našich 340 000 verejných zamestnancov dávame ročne 4,6 miliardy eur. Ak vezmeme do úvahy počet obyvateľov, výdavky Grécka len na mzdy štátnych zamestnancov sú aj po drastických škrtoch dvojnásobné oproti Slovensku, ktoré Grécko spoluzachraňovalo.

Krajine tento rok končí pomoc z dočasného eurovalu (z MMF až v roku 2016). Čo bude ďalej, nikto nevie. Iní členovia PIIGS sú na tom lepšie. Írsko chce dokonca predčasne splatiť pôžičku z MMFpeniazmi, ktoré si požičia na trhu. Trhové úrokové sadzby na írske štátne dlhopisy (mierne nad 2 %) sú totiž hlboko pod úrokmi, ktoré sú na írskych úveroch z MMF (zhruba 5 %).

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.

O ram

Odporúčame pozrieť

Europoslanci prijali nové pravidlá na ochranu spotrebiteľov pred privysokým dlhom

Európsky parlament uskutočnil záverečné hlasovanie o opatreniach na ochranu spotrebiteľov pred pohľadávkami z kreditných kariet, …

Consent choices