Najväčšími dlžníkmi v Únii sú Luxemburčania. Koľko si požičiavame my?

Záujem Slovákov o bankové úvery postupne rastie. V prvej polovici roku 2014 požičali banky Slovákom vo forme nových úverov dovedna 3,91 mld. EUR, z čoho viac ako štvrtinu tvorili spotrebné úvery. Celkový stav úverov pre obyvateľstvo na konci júna dosiahol 20,65 mld. EUR a medziročne sa tak zvýšil o 11,0 %. Magická hranica 20 mld. EUR bola pritom pokorená už počas apríla. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska.

Najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver, je bývanie.
V prípade úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania.
Spotrebné úvery zase využívame na menšie úpravy bytov či domov alebo na nákup
zariadenia a spotrebičov. Po novom úvere však často siahame aj preto, aby sme si
ním výhodne refinancovali už existujúci dlh, prípadne aby sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou.

Nízka základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [ECB] ako i nízke úrovne
sadzieb na medzibankovom trhu spôsobili v poslednom období pokles úrokov pri
úverových produktoch na rekordné minimá. V júni 2014 dosiahla dohodnutá
priemerná úroková sadzba na nových úveroch na bývanie úroveň 3,43 % a pri
spotrebiteľských úveroch 12,61 %.

Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverov na bývanie by mohol byť zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch. Výška úrokov na úverových, ale aj vkladových produktoch, je ale ovplyvnená okrem samotných trhových sadzieb aj obchodnou politikou bánk či konkurenčným bojom medzi nimi.

Podľa údajov ECB a prepočtov analytického tímu Poštovej banky mal na konci júna
2014 dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 4 908 EUR. Hoci stav
úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme
stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na 100 EUR v banke
obyvateľom vložených u nás pripadá 77 EUR z banky klientom požičaných. Na
základe oboch ukazovateľov patríme v EÚ medzi najmenej zadlžené národy.

Menej ako my banke dlžia v prepočte na dospelú hlavu už iba obyvatelia
šiestich ekonomík EÚ. Len približne 1 500 EUR dlhujú svojim bankám v priemere
dospelí Rumuni a Bulhari. Dlh „dospeláka“ zo susedného Maďarska dosahuje
v priemere 2 752 EUR. Nižšia úverová suma ako u nás ale pripadá v prepočte na
dospelého človeka aj v Litve, Lotyšsku a Poľsku.

Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania. V tejto krajine na jednu
osobu vo veku 18 a viac rokov pripadá úver z banky v objeme až 88 628 EUR, teda
18 – krát viac ako u nás. Luxemburčania v priemere dlžia banke viac než dvakrát
toľko, ako druhí najväčší bankoví dlžníci, ktorými sú Švédi. Viac ako 30 tisíc eur má
ale z banky požičaných aj priemerný dospelý obyvateľ Holandska a Cypru.

Nižší objem úverov ako vkladov aktuálne evidujú dve tretiny európskych ekonomík. Najnižší pomer vychádza v Belgicku a to 41 EUR z banky požičaných na 100 EUR v banke vložených. Život na dlh naopak najviac vonia ľuďom vo Švédsku, kde na 100 EUR v banke uložených pripadá až 212 EUR z banky požičaných.