Domov / ĽUDIA / Európska únia je najväčším svetovým darcom humanitárnej pomoci

Európska únia je najväčším svetovým darcom humanitárnej pomoci

humanitarna pomoc
PHOTO: Ilustračné Flickr.

Každý rok 19. augusta si pripomíname Svetový humanitárny deň na pamiatku obetí útoku na ústredie OSN v Bagdade (Irak) v roku 2003, pri ktorom zahynulo 22 ľudí vrátane osobitného zástupcu OSN v Iraku, Sergia Vieiru de Mella.

Európska únia – zahŕňajúca Komisiu a členské štáty – je najväčším svetovým darcom humanitárnej pomoci. Činnosť EÚ v tejto oblasti má nesmiernu podporu občanov Európskej únie: podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra deväť z desiatich občanov pokladá financovanie humanitárnej pomoci zo strany EÚ za dôležité.

V roku 2013 pomohla Európska komisia 124 miliónom ľudí vo viac než 90 krajinách a aj tento rok pokračuje v poskytovaní pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Pomáha obetiam konfliktov v Sýrii, Stredoafrickej republike a Južnom Sudáne, obetiam prírodných katastrof v Ázii, ľuďom trpiacim nedostatkom potravín v Saheli, ako aj zraniteľnému obyvateľstvu v tzv. zabudnutých krízach, ako je situácia kolumbijských utečencov alebo obetí konfliktu v Kačjine v Mjanmarsku/Barme.

Komisia poskytuje svoju humanitárnu pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú, v rámci partnerstva s viac než 200 humanitárnymi organizáciami vrátane mimovládnych a medzinárodných organizácií, Organizáciou Spojených národov a spoločnosťami Červeného kríža. Prostredníctvom solidarity občanov Európskej únie prinášajú tisíce humanitárnych pracovníkov obetiam konfliktov a prírodných katastrof pomoc a nádej. Na záchranu životov je nevyhnutný neobmedzený a bezpečný prístup k obetiam.

Počet útokov rastie

V súčasnosti dochádza k útokom na humanitárnych pracovníkov častejšie než kedykoľvek predtým. V roku 2013 bol zaznamenaný rekordný počet útokov, v ktorých bolo napadnutých 454 humanitárnych pracovníkov. Viac než jedna tretina z nich (155 osôb) v týchto útokoch prišla o život (údaje podľa aidworkersecurity.org k 15. júlu 2014).

Hlavným cieľom útokov sú miestni zamestnanci, iba jedna zo šiestich obetí bola podľa údajov za rok 2013 medzinárodným humanitárnym pracovníkom.

Čoraz viac pracovníkov sa dostáva do nebezpečných situácií a ohrozenia násilným konfliktom. Práca humanitárnych pracovníkov je čoraz nebezpečnejšia, a preto hrozí, že ženy, deti a muži v núdzi budú dostávať menšiu pomoc alebo ju nedostanú vôbec. Tisícky zraniteľných ľudí môžu zostať bez pomoci, ktorá často znamená záchranu života, v prípade, že humanitárne organizácie budú z dôvodu neistoty nútené v nebezpečných regiónoch prerušiť alebo úplne zastaviť svoju činnosť.

Na čele tabuľky je Afganistan, v ktorom došlo v rozmedzí rokov 1997 až 2013 k 400 útokom, čo je dvakrát viac ako v krajine s druhým najvyšším počtom útokov, v Sudáne (196).

 

 

 

Nedávne útoky na humanitárnych pracovníkov

V Afganistane dochádzalo od polovice roka 2010 k útokom na humanitárnych pracovníkov každý mesiac. V júni tohto roka prišlo počas odmínovacích prác o život osem pracovníkov mimovládnych organizácií a ďalší traja boli pri likvidácii mínových polí zranení.

V decembri 2013 zabil v Somálsku ozbrojený útočník štyroch lekárov (troch Sýrčanov a jedného Somálčana), ktorí boli na ceste do nemocnice. Počas útoku boli zabití dvaja osobní strážcovia a ďalší dvaja lekári (Sýrčan a Somálčan) boli zranení.

V štáte Jonglei v Južnom Sudáne zabila v januári ozbrojená skupina pri rabovaní priestorov OSN a MVO troch miestnych humanitárnych pracovníkov.

Viac..  Novým predsedom Európskej rady pre výskum bude profesor Mauro Ferrari

Hoci sa Stredoafrická republika nenachádza v uvedenej tabuľke medzi prvými desiatimi krajinami, v posledných rokoch sa stala pre humanitárnych pracovníkov jednou z najnebezpečnejších krajín. Od polovice roka 2013 sa bezpečnostná situácia zhoršila. V apríli tohto roka zabili ozbrojení členovia skupiny ex-Seleka troch humanitárnych pracovníkov počas stretnutia so zástupcami komunity, na ktorom sa malo diskutovať o zdravotnej starostlivosti a prístupe. O život prišlo aj ďalších pätnásť osôb. Išlo o vedúcich predstaviteľov miestnej komunity.

Útoky na humanitárnych pracovníkov pokračujú aj v Sýrii. Od roku 2011 bolo zabitých takmer 60 humanitárnych pracovníkov. Útoky na sanitky a vozidlá OSN, ako aj únosy humanitárnych pracovníkov spôsobujú, že vo všetkých častiach Sýrie pretrvávajú veľké obavy o bezpečnosť humanitárneho personálu a operácií.

Podľa správ prišlo za jeden mesiac konfliktu v Gaze o život jedenásť humanitárnych pracovníkov z organizácie UNRWA. Došlo tiež k útokom na humanitárne zariadenia, ktoré mali za následok smrť mnohých civilistov. Nedostatočná bezpečnosť bráni poskytovaniu humanitárnej pomoci.

Medzinárodné humanitárne právo

Humanitárni pracovníci sú nestranní – pomáhajú tým, ktorí potrebujú pomoc, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, vierovyznanie, pohlavie, etnický pôvod alebo politickú príslušnosť.

Útoky na humanitárnych pracovníkov sú porušením medzinárodného humanitárneho práva (MHP), ktorévymedzuje zodpovednosť štátnych a neštátnych subjektov počas ozbrojeného konfliktu, pokiaľ ide o základné otázky týkajúce sa práva na humanitárnu pomoc, ochrany civilného obyvateľstva vrátane zdravotných a humanitárnych pracovníkov, ochrany utečencov, žien a detí. MHP je záväzné pre všetky štátne a neštátne subjekty v konflikte, ale čoraz viac sa porušuje.

Európska únia s odhodlaním podporuje dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Európska komisia financuje odbornú prípravu v oblasti MHP civilného a vojenského personálu zapojeného do operácií krízového riadenia EÚ. V roku 2013 to bola napríklad vojenská misia Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM Mali).

História humanitárnej pomoci EÚ

Európa má dlhú a hrdú tradíciu poskytovania humanitárnej pomoci a je rodiskom viacerých známych svetových humanitárnych organizácií.

Členské štáty EÚ sa vždy aktívne zapájali a veľkoryso darovali nemalé prostriedky na podporu obetí núdzových humanitárnych situácií.

Európska únia ako celok poskytuje humanitárnu pomoc už vyše 40 rokov. V roku 1992 zriadila Úrad pre humanitárnu pomoc Európskeho spoločenstva (ECHO) s cieľom „zabezpečiť rýchlejšiu a účinnejšiu intervenciu“. Vo februári 2010 bolo z úradu ECHO vytvorené Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu a Kristalina Georgieva bola vymenovaná za prvú komisárku pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia.

Počas svojho súčasného mandátu Európska komisia každý rok pomohla viac než 120 miliónom osôb, ktoré sa stali obeťami katastrof spôsobených ľudskou činnosťou alebo prírodných katastrof. Tento cieľ sa podarilo dosiahnuť s menej než 1 % celkového ročného rozpočtu EÚ, čo predstavuje o niečo viac ako 2 eurá na jedného občana EÚ.

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

odpad

V recyklácii odpadu stále zaostávame. Dokážeme splniť ciele EÚ?

BRATISLAVA / Slovensko zaostáva v recyklácii odpadu a jeho hlavným odpadom je zmesový komunálny odpad. …