EuropskeNoviny.sk
V Štrasburgu sme sa rozprávali s našim europoslancom Vladimírom Maňkom o málo známej téme. Najnovšia štúdia z dielne Európskeho parlamentu hovorí o tom, ako by sme mohli v rámci Európskej únie získať takmer 1000 mld. eur ročne.
Európska únia má tzv. Európske výskumné centrum. Málo sa o tom hovorí, čo je jeho úlohou?
– Ide o samostatný útvar výskumných služieb Európskeho parlamentu pre Európsku pridanú hodnotu. V júli tím expertov z tohto útvaru ukončil štúdiu, ktorá hovorí, že ak urobíme opatrenia v určitých oblastiach, môžeme v EÚ získať 990 miliárd eur pridanej hodnoty navyše. To znamená až 7,5% HDP môžeme pridať navyše do Európskej ekonomiky. Napríklad jednotný digitálny trh v Európe má veľký potenciál vytvoriť až 340 miliárd eur pridanej hodnoty ročne, čo znamená 4% HDP pre EÚ a niekoľko miliónov nových pracovných miest. V tomto období prebieha na pôde Európskeho parlamentu diskusia na tému Obchodnej dohody so Spojenými štátmi americkými. Táto dohoda s USA môže priniesť vysoký efekt pre malé a stredné podniky v oblasti obchodu a služieb a zlepšiť podmienky pre nové investície. Keď dohodu medzi USA a EÚ plne implementujeme, pridaná hodnota pre Európsku ekonomiku bude 68 -120 miliárd eur ročne. Pre každú domácnosť v Európe to môže priniesť okolo 530 eur ročne. Pre USA prinesie okolo 750 tisíc nových pracovných miest a pre EÚ ešte viac.
Čo konkrétne ale riešia tieto výskumné služby?
Zameriavajú sa na oblasti, v ktorých ak sa bude Európsky parlament angažovať, môžu priniesť vysokú pridanú hodnotu v raste európskej ekonomiky, zamestnanosti a kvalite života obyvateľov EÚ, teda aj Slovenska. Lepšou spoluprácou a koordináciou v EÚ dokážeme na jednej strane ušetriť finančné prostriedky, na strane druhej v Európe podporiť hospodársky.
Na čom všetkom sa dá takto ušetriť?
– Napríklad na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike môžeme ročne ušetriť minimálne 26 miliárd eur. Ale aj na integrovanom trhu s energiami najmenej 59 miliárd eur ročne. Aj pre Slovensko by to znamenalo ďalšie zníženie ceny energií. Ale aj ak budeme účinnejšie bojovať proti násiliu voči ženám. Ročne by sme len v tejto oblasti vedeli ušetriť až 7 mld. eur. Určite si aj vy položíte otázku „Ako nám riešenie tohto problému môže ešte aj priniesť finančné prostriedky?“ Ušetrili by sme na prevencii, na polícií, súdnictve, právnych službách. Obete násilia sú podľa prieskumu vylúčené z pracovného procesu, čím vzniká dvojitá strata. Pre poškodené, ale aj pre ich zamestnávateľa. V jednotlivých oblastiach sa všetky položky podrobne analyzujú. Porovnávajú sa aj s analýzami, ktoré si zostavujú niektoré štáty v Európe alebo svete. Výsledky sú takmer identické. V Británii, Austrálii, ale aj iných krajinách sa niektoré veci vyskúšali, potvrdila sa aj úspora.
Pre lepšiu predstavu, vieme tieto výsledky s niečím porovnať?
– Samozrejme. Aby sme získali lepší obraz, zostavujú sa aj porovnania. Napríklad pri konzervatívnom odhade prinesie digitálny trh 340 mld. eur ročne, pričom HDP Dánska predstavuje 256 mld. eur. V oblasti spoločného trhu vieme získať až 300 mld. eur, pričom výdavky na obranu celej Európskej únie v roku 2011 dosiahli 193 mld. eur. Vyplýva nám z toho, že by sme tieto výdavky na obranu vedeli pokryť zo zisku spoločného trhu. Ale aj v samotnej obrane máme rezervy. Pri skoordinovaní spoločnej obrany a ochrany Európskej únie by sme ušetrili okolo 15 %.
Ak sa vrátime o rok, dva späť, mali sme tu krízu. Kríza zmenila veľa vecí a zaužívaných princípov, menili sa aj prognózy?
– Analýzy podobného ducha sa robia už dlhé roky. Zostavovali sa aj predtým, ako sme sa stali členmi Európskej únie. Štúdia, o ktorej hovoríme bola ukončená len nedávno. Analýzy odporúčajú Európskej komisii, Európskej rade a Európskemu parlamentu, akou cestou ísť. Čo je potrebné urobiť, aby sme dosiahli najväčší efekt. Myslím si, že v boji s krízou Európska komisia a niektoré členské štáty v posledných rokoch urobili chybu. Išli cestou, do ktorej nás tlačili i niektoré média. Hovorili: „Doba je zlá, nemíňajme peniaze, šetrime.“ Pritom práve opak je pravdou. Ak by sme všetci prestali investovať, kupovať,…prestalo by sa aj vyrábať. A zastali by všetky „motory“. Nezamestnanosť by sa znásobila. Treba preto investovať do oblastí s vysokou pridanou hodnotou, vysokou návratnosťou. Napríklad, keď som sa stal predsedom samosprávneho kraja, zadĺženosť bola taká vysoká, že sme si nemohli požičať ani euro. Vo všetkých oblastiach sme si urobili analýzy, aby sme vedeli do čoho máme investovať, z čoho budeme mať najvyšší efekt. Ušetrili sme na administratívnych nákladoch. Potom sme investovali do oblastí, ktoré vykazovali rýchlu finančnú návratnosť. Za štyri roky sme sa stali najmenej zadĺženým samosprávnym krajom. Zároveň sme mali najväčší objem investícii na obyvateľa spomedzi všetkých samosprávnych krajov. Ak si požičiate 5 milión eur z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, zateplíte z toho 7 škôl a internátov, ušetríte ročne viac ako 50% na energiách a ako bonus za splnenie podmienok vám banka vráti milión eur, nie je to tá správna cesta aj k úsporám aj k zamestnanosti, aj k ochrane životného prostredia? Tak isto som postupoval, keď som bol primátorom Zvolena. Ročná dlhová služba (splácanie dlhov) na začiatku prekračovalo zákonný strop. Napriek tomu sme ušetrili na byrokracii a investovali sme. Za päť rokov sme znížili dlhovú službu 27-násobne. Dosiahli sme najväčšie investície na obyvateľa zo všetkých miest na Slovensku. Vytvorili sme zároveň nové pracovné miesta na základe toho, že sme išli do vysoko návratných a potrebných investícií. Stali sme sa najlepšie hospodáriacim mestom na Slovensku. Takéto pravidlá musia platiť aj pre Európsku úniu. Pre nové sedemročné finančné obdobie sme prijali nové pravidlá. Aby sa neinvestovalo do nezmyslov, ktoré neprinášali potrebnú pridanú hodnotu. V minulých rokoch bolo aj toto predmetom ostrej kritiky. V prvom rade by sme sa mali pozerať koľko pracovných miest vytvoríme, akú to má pridanú hodnotu a akú návratnosť.
Ak hovoríme o optimalizácii inštitúcií a služieb v rámci Európskej únie, aký dopad to má na legislatívu?
– Európska komisia musí do Európskeho parlamentu predkladať návrhy, ktoré prinesú efekt. Ak by to nerobila, budeme im my z Európskeho parlamentu predkladať iniciatívne riešenia, ktoré prinesú potrebnú legislatívu. Nový preseda Európskej komisie pán Juncker vo svojom vystúpení už spomenul niektoré detaily. Napríklad boj proti daňovým únikom a daňovým podvodom, ale aj boj proti daňovým rajom. Pred krízou cez daňové raje pretieklo až 50 % všetkých svetových finančných operácií. Tieto peniaze chýbali pri riešení boja s krízou a nezamestnanosťou. Pán Juncker spomenul, že chce ísť cestou, kde zisk sa bude zdaňovať tam, kde sa vytvorí. V Európskej únii daňové úniky prestavujú až 2000 eur na jedného obyvateľa. Ročne ide o 1000 miliárd eur daňových únikov. Keby sme tieto peniaze mali, dokázali by sme za osem a pol roka splatiť všetky dlhy všetkých krajín Európskej únie.
Ďakujeme za rozhovor, rozprávali sme sa a na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Vladimír Maňka.
