EuropskeNoviny.sk
Za posledný rok pribudlo Slovákovi v banke v priemere 138 EUR. Má v nej však takmer 17 – krát menej ako Luxemburčan. Prostredie nízkych úrokových sadzieb teší vždy viac dlžníkov než tých, ktorí majú tendenciu sporiť. Lacnejšie úvery na nehnuteľnosti či spotrebu totiž môžu motivovať k zadlženiu sa aj tých, ktorí by si za iných okolností na vysnený byt, auto či spotrebič radšej nejaký čas šetrili.
Dokazuje to aj vývoj úverov a vkladov v slovenskom bankovom sektore. Zatiaľ čo stav úverov sa ku koncu júna 2014 medziročne zvýšil o 11,0 %, tak stav vkladov za rovnaké obdobie vzrástol len o 2,9 %. Priemernému Slovákovi tak za posledný rok na účtoch pribudlo približne 138 EUR. Je ale dnes naozaj nevhodný čas na sporenie? Hodnota vkladov domácností v slovenskom bankovom sektore dosiahla na konci júna 26,3 mld. EUR. Až 34 % z tejto sumy, teda 8,9 mld. EUR, skončilo na bežných účtoch. Práve tie zaznamenali v medziročnom porovnaní najvýraznejší nárast až o celých 20 % a to predovšetkým na úkor termínovaných vkladov od 1 do 2 rokov. Vyplynulo to z údajov Národnej banky Slovenska.
„Bežné účty síce neponúkajú zaujímavé úročenie, no umožňujú klientom mať
svoje peniaze vždy po ruke“, uviedla Dana Špacírová, analytička Poštovej banky. Dostanú sa k nim jednoducho prostredníctvom bankomatov, pobočiek, pôšt, ale aj vo vybraných obchodoch. Bežné účty dnes oproti minulosti ponúkajú aj nové výhody a to najmä rôzne odmeny za ich aktívne
využívanie.
Aj napriek tomu je však zhodnotenie prostriedkov na bežných účtoch
výrazne nižšie ako v prípade termínovaných vkladov. Hoci úrokové sadzby na termínovaných vkladoch sú v súčasnosti nižšie ako napríklad pred dvomi rokmi, neznamená to, že sporiť sa neoplatí. K zhodnocovaniu našich úspor totiž prispieva aj skutočnosť, že ceny na Slovensku v tomto roku nerastú.
Po zohľadnení inflácie tak naše vklady v bankách reálne zarábajú. A to vždy neplatilo ani v čase, keď boli úrokové sadzby na vkladových produktoch vyššie ako dnes.
Pre porovnanie, v januári 2012 predstavovala priemerná úroková sadzba na novom
termínovanom vklade do 1 roka 2,3 %. Miera inflácie však v roku 2012 dosiahla až
3,6 %. To znamená, že po očistení o cenový rast sme reálne nezarobili.
Dnes je situácia iná. Hoci úroková sadzba pre ročný termínovaný vklad je nižšia a dosahuje v priemere 1,6 %, inflácia nám z úrokov neukrajuje nič. Podľa údajov Európskej centrálnej banky a prepočtov analytického tímu Poštovej banky mal na konci júna 2014 Slovák v banke uložených v priemere 5 156 EUR. Menej peňazí ako my majú v banke uložených v prepočte na hlavu už iba obyvatelia siedmich ekonomík EÚ. Len približne 1 400 EUR dosahujú bankové úspory priemerného Rumuna.
Menej ako 2 500 EUR na hlavu majú ale v banke uložených aj obyvatelia Maďarska a Lotyšska. S priemernou výškou úspor na obyvateľa za nami zaostali aj Bulhari, Litovčania, Poliaci a Estónci. Spomedzi našich susedov z V4 tak majú v prepočte na hlavu v banke uložených viac peňazí len Česi a to 6 685 EUR.Najvyššie úspory v únii majú Luxemburčania. V tejto krajine na jednu osobu pripadá bankový vklad vo výške až 85 282 EUR, teda 16,5 – krát viac ako u nás.
Luxemburčania majú zároveň v bankách uložených až trikrát toľko peňazí, ako druhí najväčší sporitelia, ktorými sú ich susedia z Belgicka. Viac ako 20 tisíc eur má ale v banke uložených aj priemerný obyvateľ Cypru, Rakúska, Holandska, Nemecka, Veľkej Británie a Malty.
