EuropskeNoviny.sk
Eugen Jurzyca, bývalý minister školstva, Ing. – ekonóm, študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.
Navrhujete zdroje z eurofondov použiť na krytie platov pre učiteľov. Jednalo by sa o celoplošné použitie? Aj základné a vyššie školy? Pedagógovia, ktorí pracujú v materských školách by vyšli skrátka?
– V súčasnosti nie sú „na stole“ detaily tohto návrhu, iba jeho základná myšlienka. Predpokladám však, že ak by sa začala realizovať, mohla by sa z eurofondov financovať časť platov učiteľov na materských až stredných školách, teda na úrovniach, na ktorých môžeme vzdelávanie a výchovu považovať väčšinou za verejný statok.
Keďže eurofondy prideľujú ministerstvá, disponovali by ste len zdrojmi Ministerstva školstva…
– Áno, ide len o zdroje MŠVVaŠ SR. Podľa mňa by ale časť eurofondov využitá pre zvýšenie platov učiteľov priniesla spoločnosti viac úžitku. Návratnosť investícií do vzdelania, čiže jeho efektívnosť síce dnes nevieme merať dokonale, ale určite lepšie, než vieme merať návratnosť investícií priemerného projektu financovaného z eurofondov.
Tieto zdroje by slúžili na navýšenie ich doterajšieho príjmu?
– Áno. Predpokladám, že zdroje z eurofondov by slúžili na navýšenie príjmu pedagógov. Zhoršujúce sa výsledky žiakov našich škôl v medzinárodnom porovnaní spolu s relatívne vysokou efektívnosťou nášho školstva a s nízkymi platmi našich pedagógov v porovnaní so zahraničím naznačujú, že zvýšenie kvality škôl nebude zásadne možné bez zvýšenia platov. Naše verejné financie nedovoľujú zvyšovať výdavky na vzdelanie ani teraz, ani v ďalších rokoch. Pokiaľ neurobíme vážne systémové zmeny! Nielen my na Slovensku, ale aj Európska únia. V takejto situácii som navrhol niekoľko spôsobov, ako by Slovensko bolo schopné udržať, prípadne zvýšiť kvalitu školstva. Navrhujem, aby EÚ prehodnotila niektoré svoje princípy pre poskytovanie prostriedkov z eurofondov a umožnila ich použitie na financovanie platov pedagógov. Nejde teda o návrh, v ktorom by momentálne išlo o detaily, ale o strategickú dohodu s EÚ.
Čo sa stane, keď sa tieto peniaze minú?
– V predchádzajúcom programovom období EÚ vyčlenila pre Slovensko vyše 11 miliárd eur a pre momentálne začínajúce obdobie už 15 miliónov eur. Nezdá sa teda, že EÚ smeruje ku znižovaniu eurofondov. Ak by bol tento návrh realizovaný, hrozilo by, že o pár rokov Únia ukončí projekt eurofondov a učiteľom zo dňa na deň dramaticky klesnú príjmy. Aj v dnešnej dobe učitelia peniaze z eurofondov dostávajú. Problém je, že tieto prostriedky sú viazané na často veľmi komplikované a byrokraciou zaťažené projekty, ktoré na jednej strane síce pomáhajú zvyšovať príjmy učiteľov a riešiť problémy školstva, na druhej strane im však uberajú z času a energie, ktorá by mala byť venovaná pedagogickej činnosti. Ak by sa teda predsa len stalo, že niekedy po roku 2020 by EÚ ukončila projekt eurofondov, naši učitelia by prišli o časť príjmov tak či tak. Dôležité je, či medzitým budú môcť za tieto peniaze učiť alebo nie a či z nich dostanú podstatnú časť oni, alebo administrátori „okolo“ fondov.
Ako chcete presadiť zmenu prvotného nasmerovania financií na Slovensko v Európskom parlamente? Tam sa predsa tvoria pravidlá…
– Uvedomujem si, že presadenie takéhoto návrhu nie je jednoduché a nebude ani rýchle. Cieľ však považujem za správny a realizovateľný, preto sa budem snažiť dosiahnuť ho. Napríklad v marci tohto roka som uviedol tento návrh aj do analýzy o možnostiach zvýšenia kvality a efektívnosti nášho školstva pre Európsku komisiu.
S koho podporou počítate pri tomto pláne?
– Okrem zverejňovania návrhu a podporných argumentov sa postupne snažím vysvetľovať návrh našim poslancom, a to aj v Európskom parlamente. V diskusiách sa snažím argumentovať tým, že na území s voľným pohybom osôb a s voľným pohybom pracovnej sily je minimálne časť vzdelávania financovaná zväčša spoločne. Pre samosprávy v rámci štátu by nebolo financovanie bezplatných základných a stredných škôl efektívne vzhľadom na to, že ich absolventi sa môžu zamestnať kdekoľvek v rámci územia určeného štátnymi hranicami. Pre Slovensko je takýmto spoločným územím dnes predsa EÚ. Je dobré, že veľa našich študentov odchádza na štúdium do zahraničia, je dobré aj to, že sú potom mnohí z nich schopní nájsť si tam lepšie platenú prácu než u nás. Je to však aj problém z hľadiska financovania nášho vzdelávania a návratnosti verejných investícií doňho vložených.
Podľa dostupných údajov v roku 2010 študovalo 12,2 % slovenských vysokoškolákov v iných členských štátoch EÚ a dokonca viac ako 40% stredoškolsky vzdelaných mladých ľudí žije v zahraničí…
– Je evidentné, že naša krajina stráca veľkú časť svojich najvzdelanejších mladých ľudí, väčšiu, než iné krajiny. S nimi „odchádzajú“ aj dotácie do vzdelania. Jedným z riešení tohto problému je obmedzenie voľného cestovania za prácou, ktoré si zvolilo Maďarsko. Som presvedčený, že to nie je správna cesta. Oslabuje základné princípy, na ktorých je vybudovaná EÚ. Lepším riešením je rešpektovať, že EÚ dnes je a dlho bude spoločným územím a preto by mala tomu prispôsobiť aj financovanie verejných statkov, napríklad aj vzdelávania. Únia aj Slovensko by tak konečne naplno mohli profitovať z voľného pohybu pracovnej sily aj študentov.
Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal bývalý minister školstva Eugen Jurzyca.
