Domov / ŠKOLSTVO / Európska komisia privítala správu o význame investícií do vzdelávania

Európska komisia privítala správu o význame investícií do vzdelávania

Európska komisia
Európska komisia, Brusel. PHOTO: Flickr.

Európska komisia víta uverejnenie správy Education at a glance 2014 – výročnej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o stave národných vzdelávacích systémov a výzvach, ktorým čelia. Zdôrazňuje sa v nej rastúci význam investícií do vzdelávania pre budúci rast a zamestnanosť v EÚ a pre inkluzívnejšiu európsku spoločnosť.

Správa zahŕňa 34 členských krajín OECD vrátane 21 členských štátov EÚ (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko). V správe je ako partnerská krajina OECD zahrnuté aj Lotyšsko, hoci nie je členom OECD.

„Táto správa je hlavným zdrojom poznatkov a faktov pre tvorcov politík; prispieva k väčšiemu pochopeniu výziev, ktorým čelíme. Takisto poukazuje na to, že medzi členskými štátmi EÚ ešte stále existujú veľké rozdiely v úrovni zručností jednak medzi čerstvými absolventmi, ako aj staršími vekovými skupinami. Správa je v súlade s politikou Komisie: zvyšovanie kvality vzdelávania a úrovne zručností je rozumná investícia a veľmi účinný spôsob, ako bojovať proti nerovnostiam v našich spoločnostiach,“ uviedla európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliouová.

Hlavné zistenia o EÚ v správe Education at a glance 2014:

  • Možnosti vzdelávania v Európe sa naďalej výrazne zvyšujú. Podiel dospelej populácie s terciárnym vzdelaním sa v uplynulom desaťročí vo väčšine krajín EÚ postupne zvyšoval (na úroveň 29 %), aj keď EÚ stále zaostáva za priemerom štátov OECD (33 %). Podiel osôb s vyšším sekundárnym vzdelaním zostal stabilný, zatiaľ čo podiel tých, ktorí majú nižšie ako vyššie sekundárne vzdelanie, sa znížil. Správa potvrdzuje analýzu Komisie, že ak bude súčasný trend pokračovať, dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 (konkrétne cieľa zabezpečiť, aby aspoň 40 % mladých ľudí malo ukončené terciárne vzdelanie, a aby menej ako 10 % žiakov ukončilo školskú dochádzku pred dosiahnutím vyššieho sekundárneho vzdelania) je na dosah.
  • Z vysokej úrovne vzdelania a zručností môžu ťažiť jednotlivci i spoločnosť ako celok. Absolvent vyššej úrovne vzdelania s najvyššou mierou gramotnosti – meranou OECD prostredníctvom Prieskumu zručností dospelých – zarába v priemere o 45 % viac než obdobne vzdelaná dospelá osoba s najnižšou mierou gramotnosti. Vo všetkých krajinách OECD vo všeobecnosti platí, že zamestnaní sú skôr ľudia s vyšším vzdelaním; čím vyššia je úroveň vzdelania, tým vyšší je priemerný príjem. Spoločnosť ako celok týmto takisto získava vďaka nižším verejným výdavkom na sociálnu pomoc a vďaka daniam: priemerne je čistá návratnosť verejných výdavkov na osobu s terciárnym vzdelaním dvakrát až trikrát vyššia než investovaná suma.
  • Podobná úroveň dosiahnutého vzdelania nie vždy znamená podobnú úroveň zručností. Medzi úrovňou zručností ľudí s podobným vzdelaním existujú v EÚ výrazné rozdiely: čerství absolventi vyššieho sekundárneho vzdelávania v krajinách, ako sú Holandsko a Fínsko dosahujú rovnaké alebo vyššie výsledky v gramotnosti ako absolventi vysokoškolského vzdelávania v Írsku, Taliansku, Spojenom kráľovstve a Španielsku.
  • Počas prechodu zo školy do zamestnania je dôležité mať tie správne zručnosti. V nedávnej štúdii, ktorú zverejnila Európska komisia, sa zdôraznilo, že odborné znalosti sú mimoriadne dôležité, avšak interpersonálne zručnosti, ako napríklad schopnosť komunikovať a pracovať v tíme, sú čoraz dôležitejšie, a že pracovné skúsenosti nadobudnuté počas štúdia zvyšujú zamestnateľnosť absolventov vysokoškolského vzdelávania.
  • Populácia učiteľov starne. V krajinách EÚ má v priemere 37 % stredoškolských učiteľov aspoň 50 rokov. 45 % alebo viac je ich v Rakúsku, Estónsku, Nemecku a Holandsku a 60 % v Taliansku. Podčiarkuje to dôležitosť zachovania alebo zvýšenia atraktivity učiteľského povolania, ktoré bolo predmetom nedávno uverejnenej podrobnej štúdie Komisie, ktorá obsahovala odporúčania na zlepšenie úvodnej i následnej odbornej prípravy učiteľov, ako aj podpory na začiatku ich kariéry.
  • Súkromné investície do terciárneho vzdelávania sa zvyšujú. Podiel súkromných výdavkov na terciárne vzdelávanie v krajinách EÚ sa zvýšil zo 14 % v roku 2000 na 21 % v roku 2012, najmä v dôsledku zvýšenia školného alebo zavedenia nových školných poplatkov v niektorých krajinách. Podiel súkromných výdavkov je stále výrazne nižší, ako je priemer štátov OECD na úrovni 30 %, pričom medzi krajinami EÚ existujú veľké rozdiely v rozmedzí od 6 % v Dánsku a vo Fínsku až do 65 % v Spojenom kráľovstve. V štúdii, ktorú nedávno uverejnila Komisia, sa dospelo k záveru, že systémy podpory pre študentov (granty a/alebo pôžičky) sú mimoriadne dôležité na kompenzáciu vplyvu školného na zápis študentov.
Viac..  Škola musí vrátiť desiatky tisíc eur ministerstvu školstva. Nezrovnalosti odhalil audit EK

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

jurzyca

Europoslanec Jurzyca: Volil som Ursulu von der Leyen, no jej prejav bol pre mňa sklamaním

Slovenský europoslanec Eugen Jurzyca v rozhovore hovorí o personálnom obsadení dôležitých európskych štruktúr ale aj …