Európsky parlament a tlmočníci? Medzi špičku patrí aj Slovenka Miroslava Petrovská

petrovská
Miroslava Petrovská pri tlmočení v EP. PHOTO: Flickr/redakcia/archív MP.

Slovenské tlmočnícke oddelenie v Európskom parlamente vzniklo v roku 2003 , teda ešte pred vstupomSlovenska do EÚ. Vedúca slovenského tlmočníckeho oddelenia v Európskom parlamente Miroslava Petrovská predstavila prácu našich tlmočníkov.

Aké typy tlmočníkov zamestnáva Európsky parlament?

– V EP v zásade pracujú špičkoví konferenční tlmočníci, ktorých možno  na základe typu ich pracovného pomeru rozdeliť do dvoch kategórií. Je to tlmočník – zamestnanec  a pomocný konferenčný tlmočník (freelancer). Rozdiel je zjednodušene povedané  v tom, že tlmočník – zamestnanec pracuje v EP na plný úväzok, čo znamená, že je klientom stále k dispozícii a pravidelne pracuje  na plenárnych schôdzach, schôdzach politických skupín, parlamentných výborov, na ktoré je prideľovaný na základe konkrétnych potrieb a požiadaviek organizátorov. Tlmočník – freelancer  naopak, nie je zamestnancom EP na plný úväzok, prichádza doň pracovať na základe kontraktov na presne určené termíny, ale ešte predtým musí získať akreditáciu konferenčného  tlmočníka pre európske inštitúcie. To znamená, že musí úspešne absolvovať náročné testy, kde sa overia nielen jeho jazykové znalosti, ale aj tlmočnícke zručnosti, pretože okrem dokonalého porozumenia cudzím jazykom sa od neho vyžaduje, aby do peknej slovenčiny čo najpresnejšie pretlmočil počutý, v cudzom jazyku prednesený prejav. Ovládanie cudzieho jazyka totiž vôbec neznamená, že z neho vieme automaticky tlmočiť. Až po úspešnom zložení týchto skúšok, sa záujemca stane akreditovaným konferenčným  tlmočníkom a môže začať pracovať pre európske inštitúcie. Tlmočníkov na plný pracovný úväzok máme momentálne v slovenskom tlmočníckom oddelení (v našom žargóne ‘kabíne’ )v EP deväť. Freelanceri, ktorých je približne päťdesiat, k nám chodia pracovať na základe už spomínaných individuálnych objednávok-kontraktova okrem EP im môžu prácu ponúknuť aj  iné európske inštitúcie.

Aké sú najťažšie jazyky pre slovenských tlmočníkov a naopak ktoré sú najjednoduchšie?

– V minulosti sa v EP tlmočilo prevažne z cudzích jazykov do materinského, čiže dokonalé porozumenie cudzieho jazyka je nevyhnutné. V súčasnosti sa však tlmočí aj z materinského jazyka do jazyka cudzieho, pričom takéto tlmočenie sa nazýva retour. Retourové tlmočenie je ešte náročnejšie, pretože si vyžaduje aktívnu znalosť cudzieho jazyka a schopnosť bezchybne sa v ňom vyjadriť. V širšom meradle sa začalo uplatňovať po roku 2004 z jazykov, ktoré nemajú dostatočné pokrytie v iných  kabínach, čo je aj prípad slovenčiny. V slovenskej kabíne preto poskytujeme retourové tlmočenie najčastejšie do angličtiny a nemčiny.

Pokiaľ ide o obtiažnosť jednotlivých  jazykov, tak to je dosť individuálne a  subjektívne. Na prvý pohľad sa môžezdať, že tlmočenie bude jednoduchšie medzi príbuznými jazykmi. To však nemusí byt celkom pravda, lebo tu treba  dávať pozor na  tzv. ‘falošných priateľov’, teda slová, ktoré sa vo dvoch príbuzných jazykoch na seba zvukovo podobajú, ale významovo sa  líšia. Stačí si zobrať takú poľštinu, kde je pomerne veľa rovnako či podobne znejúcich slov ako v slovenčine,  môžu však znamenať niečo úplne iné. Napríklad výraz „zavše“ po poľsky znamená vždy, stále, na rozdiel od slovenského zavše – niekedy, občas. Treba dávať pozor na správne pretlmočenie významu takýchto slov, aby sme neskreslili výpoveď rečníka, pripadne nepovedali pravý opak toho, čo v skutočnosti povedal.

Aké jazyky tlmočíte vy?

– Ja mám vo svojej jazykovej kombinácii 4 jazyky. Tlmočím z francúzštiny, španielčiny portugalčiny a češtiny do slovenčiny, ktorá je mojim aktívnym, materinským jazykom. V nasej  terminológii sa tento hlavný aktívny  jazyk nazýva aj jazykom A. Okrem toho  mám ešte druhý  aktívny, takzvaný B jazyk, portugalčinu,  do ktorej som oprávnená tlmočiť zo slovenčiny, teda robiť retour.

Koľko jazykov sa v Európskom parlamente tlmočí?

– V Európskom parlamente sa v súčasnosti tlmočí z a do 24 jazykov. Sme jedinou inštitúciou na svete, ktorá poskytuje takéto široké jazykové pokrytie. Pre zaujímavosť, týchto 24 jazykov medzi sebou dáva dohromady 552 možných jazykových kombinácií. Ak sledujete plenárnu schôdzu, či už priamo v sále alebo online, počujete do slovenčiny tlmočené prejavy rečníkov, ale možno neviete, že sa za tým skrýva dokonalá interakcia medzi jednotlivými jazykmi a ich kombináciami, ktoré si možno v kabíne navoliť tak, aby sme boli schopní pretlmočiť prejav, prednesený v ktoromkoľvek z oficiálnych jazykov EÚ. Zabezpečiť priame pokrytie všetkých jazykov v každej kabíne je prakticky nemožné, preto sa používa aj tzv. tlmočenie z relais alebo druhej ruky. Ako to v praxi funguje vysvetlím na príklade: na schôdzi jedného z výborov mame v slovenskej kabíne priamo pokrytú angličtinu, nemčinu, francúzštinu, taliančinu a španielčinu,  takže rečníkov, ktorí hovoria týmito jazykmi tlmočíme priamo. Nemáme však pokrytie gréčtiny, či litovčiny. V prípade, že prehovorí grécky alebo litovsky poslanec, sledujeme, do ktorého z jazykov, ktorými v kabíne disponujeme je tento rečník tlmočený priamo, rýchlo sa naň prepneme a tlmočíme prejav gréckeho poslanca napríklad z francúzštiny, do ktorej ho kolegovia tlmočia  priamo. Väčšinou si to poslucháči ani nevšimnú.

Ako vyzerá bežný deň tlmočníka? Mnoho ľudí si možno povie, že taká práca je na prvý pohľad stereotypná.

– Naša práca vôbec nie je stereotypná. Tlmočník nikdy nechodí do práce o ôsmej a nevracia sa o šiestej, ale musí byť v kabíne vždy, keď ho klient potrebuje. Ak začne schôdza o deviatej ráno a skončí o pol jednej, tak tlmočník od začiatku do konca  musí byť k dispozícii a tlmočiť. V kabíne sú zvyčajne prítomní traja tlmočníci, ktorí pokrývajú isté, podľa možnosti čo najširšie jazykové spektrum. V Štrasburgu môžu niekedy plenárne schôdze  trvať až do polnoci a tlmočník je samozrejmev kabíne a tlmočí. Takže náš pracovný čas je naozaj netypický. Je to však práca veľmi zaujímavá a odmenou pre tlmočníka je aj to, že môže naživo vidieť a tlmočiť známe osobnosti. Ja osobne som napríklad tlmočila na plenárnych schôdzach, kde bolo prítomných šesť nositeľov Nobelových cien, Dalajláma, či Paul McCartney.

Čo všetko musí tlmočník vedieť?

– Keď tlmočíte, strašne veľa sa dozviete. Musíte sa pripravovať na schôdze, napríklad ak je schôdza o životnom prostredí a hovorí sa o špecifických problémoch, musíte mať predstavu o čom sa hovorí a naštudovať si k tomu terminológiu. Mám rada toto povolanie, pretože je dynamické, náročné, ale aj zaujímavé a človeku dokáže priniesť aj uspokojenie, ako napokon každá práca ktorej sa venujeme s láskou a naplno.

Ďakujeme za rozhovor, so slovenskou tlmočníčkou v Európskom parlamente Miroslavou Petrovskou sa rozprával Viktor Kudzia.

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

mladez

Juvenes Translatores 2019: Zapojte sa do súťaže mladých prekladateľov!

Európska komisia vyhlásila 13. ročník každoročnej súťaže Juvenes Translatores pre študentov stredných škôl z celej …