Rusko stráca dôveru investorov

rusko vlajky
PHOTO: Flickr.

Súčasné napätie na Ukrajine má dopad na ruskú ekonomiku, no ako upozorňuje hlavný ekonóm Coface Yves Zlotowski, pokles ekonomiky má aj hlbšie korene. Najväčšie riziko pre Rusko preto vidí v dlhodobej stagnácii a klesajúcich investíciách.

Zraniteľnosť vonkajšej finančnej situácie Ruska vidieť na zmene salda bežného účtu. Navonok sa táto pozícia zdá byť pevná, no zhoršuje sa. Súčasný ruský prebytok účtu sa už zredukoval z 5,1 % HDP na 1,6 % v roku 2013.  „Vzhľadom na zníženie domácej spotreby a obmedzenia dovozu sa nedá očakávať, že bude pre tento rok prebytok vyšší ako 2 %,“ upozorňuje hlavný ekonóm Coface Yves Zlotowski o dopadoch súčasného napätia na Ukrajine a sankcií EÚ a USA na Rusko, ako aj celkového stavu ruskej ekonomiky.

Zníženie dlhodobého prebytku bežného účtu súvisí aj s intenzitou dopytu. Kríza v eurozóne, ktorá je hlavným odbytiskom napríklad pre ruský uhľovodíky, spôsobila čisté zníženie rastu vývozu (+1,5 % objemu v roku 2013 v porovnaní s vyše 4 % rastom v roku 2012). Vyšší rast dovozu ako vývozu za viac ako 5 rokov oslabuje dlhodobé výkony bežného účtu.

Výmenný kurz od začiatku roka tiež padol. Spočiatku išlo o reakciu na druhú vlnu oslabenia mien rozvíjajúcich sa krajín v dôsledku devalvácie argentínskeho pesa v januári 2014. „Následne však rubeľ zasiahla aj ukrajinská kríza a anexia Kremľa Ruskom. Od konca roka 2013 tak stratilo Rusko na rezervách takmer 47 miliárd. Desatinu z toho tvorili náklady na obranu výmenného kurzu,“ konštatuje Zlotowski. Ruská centrálna banka disponovala k augustu rezervami vo výške 423 miliárd dolárov, čo je ekvivalent importu za 9 mesiacov.  Banka presadzuje rozšírenie koridoru výmenného kurzu, no práve zhoršenie situácie na Ukrajine spôsobilo, že k 1. septembru stál dolár 37,296 rubľa. Len v období od júna do septembra stratil 9,2 %.

„Čo je však veľmi dôležité, pozorujeme masívny odlev kapitálu zo súkromného sektora. Po odleve 48 miliárd dolárov v prvom kvartáli tohto roka sme videli za druhý kvartál odlev ďalších 26 miliárd dolárov. Časť z toho sú však náklady na obsluhu vonkajšieho dlhu, kde nemožno hovoriť o odleve kapitálu z dôvodu nedôvery rezidentov,“ konštatuje Zlotowski. Zaujímavé sú preto z tohto hľadiska aj historické dáta. Tie totiž podľa neho ukazujú už zintenzívnenie odlevu po kríze v rokoch 2008-2009, z čoho sa dá vyčítať skôr potvrdenie krízy dôvery domácich investorov, než vplyv politickej situácie. Tá totiž bola po roku 2009 oveľa stabilnejšia, než v 90. rokoch. No odlev kapitálu bol oveľa vyšší (v priemere 46 miliárd dolárov v rokoch 2009 až 2013 v porovnaní s 9 miliardami dolárov v rokoch 2004 až 2006). Tieto údaje tak ukazujú, že ide o štrukturálny problém. Trend tiež ilustruje  krátkodobú stratégiu investorov, ktorí sa zdráhajú investovať do reálnej domácej ekonomiky. Hlavne pre to, že je tu slabá ochrana podnikateľského prostredia.

Viac..  Moskva vyhostí 20 pracovníkov českého veľvyslanectva, krajinu musia opustiť v priebehu pondelka

Pokiaľ ide o odvetné opatrenia, Rusko už na sankcie EÚ a USA reagovalo zákazom dovozu rôznych potravín. „Moskva by však mohla ešte prijať obmedzenia dovozu v odevno-textilnom sektore či v automobilovom sektore,“ upozorňuje hlavný ekonóm Coface.

Sankcie samotné, ako aj ich psychologické dopady, ešte viac zdôrazňujú problémy, ktoré existovali už na jar tohto roka – odlev kapitálu, obnovenie inflácie, destabilizácia výmenného kurzu či pokles investícií  a zníženie spotreby. Napriek tomu prvé údaje za rok 2014 ukazujú relatívnu odolnosť.  „Sme napríklad ďaleko od následkov, ktoré spôsobil pád Lehman Brothers, kedy sa rast HDP prepadol na -8%. Aj preto je možné, že Rusko dosiahne istú odolnosť v spotrebe a priemyselnej výrobe, aj vďaka štátnej podpore. Napríklad cez opatrenia na zvyšovanie platov vo verejnom sektore a obnovu zákaziek v obrannom priemysle. Indexácia platov a dôchodkov vo verejnom sektore tak ochráni časť populácie pred inflačnými dôsledkami dopadov sankcií,“ dodáva.

Pokiaľ ide o politický scenár a možnú ďalšiu odvetu za sankcie EÚ a USA, je ťažké ich predikovať. S prichádzajúcou zimou by Rusko napríklad mohlo znížiť dodávky plynu, na ktorých je východná Európa veľmi závislá. Pobaltské krajiny sú napríklad závislé na 100 %, Maďarsko, Slovensko a Bulharsko na 80 % a Poľsko či Česko na 50 %. Rusko môže dokonca potrestať „nestrategických“ partnerov aj zdvihnutím ceny plynu.

„Rusko však môže tiež zamrznúť aktíva nerezidentov v ruských bankách. Veľkému riziku sú vystavené európske banky. Podľa údajov Banky pre medzinárodné platby (BIS) sú medzi bankami najviac vystavenými riziku v prvej trojke francúzske, talianske a americké banky, za ktorými nasledujú nemecké,“ dodáva Yves Zlotowski, hlavný ekonóm Coface.

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

Brusel si predvolal ruského veľvyslanca. Dôvodom je krok Moskvy, ktorá zaradila na „čiernu listinu“ osem predstaviteľov únie

Európska únia si predvolala ruského veľvyslanca. Dôvodom je krok Moskvy, ktorá zaradila na „čiernu listinu“ …