EuropskeNoviny.sk
TTIP je transatlantická obchodná a investičná dohoda medzi EÚ a USA. V roku 2011 bola vytvorená pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorá na tejto dohode pracovala. Začiatok rokovaní bol oznámený v roku 2013 na zasadnutí G8. Ďalšie z rokovaní sa bude konať v októbri 2014. V súčasnosti sa stále stupňujú hlasy, ktoré vystupujú proti tejto dohode.
Odporcom TTIP prekážajú tajné rokovania. Upozorňujú na negatívne dôsledky na základe informácií, ktoré z rokovaní unikli. Jednou z rokovacích tém bola aj klauzula ISDS. Tá hovorí o riešení sporov medzi štátom investormi. Ide o právo korporácií žalovať štát, pričom by tieto spory riešil zvolený tribunál a nie verejné súdy. Predstavuje to ale hlavný problém pre niektoré štáty, ktoré by týmto stratili suverenitu. Na tému odtajnenia informácií sa konala verejná konzultácia, ale aj hlasovanie Európskej komisie, ktoré ukázalo, že 11 štátov bolo za odtajnenie a 12 proti nemu. Zmluva je podľa niektorých vyjednávaná nedemokraticky a netransparentne.
Podľa Ľuboša Blahu spočívajú základné problémy hlavne v netransparentnosti a v tom, že ju vyjednávajú úradníci. Ďalšími problémami, na ktoré poukazuje je ohrozenie sociálneho a enviromentálneho modelu, či ohrozenie zdravia ľudí.
Eduard Chmelár povedal: „Je potrebné, aby si vládna strana ujasnila, čo vlastne chce a ako k tomu má pristupovať.“ Poukázal na zahmlievanie skutočných príčin rokovaní a tvrdenia, že dohoda prinesie viac pracovných miest. Porovnáva ju s dohodu NAFTA, kedy práve táto dohoda zničila pracovné miesta. Tiež apeluje na tvrdenie zmluvy o odstránení bariér a odstránení ciel. Podľa E. Chmelára sú už dnes clá také nízke, že TTIP nemôže priniesť nejaký výrazne väčší benefit. Za znepokojujúce tiež považuje, že agendu neurčujú štáty ale korporácie, ktoré tvorili až 93% členstva tvoriaceho zmluvu v Bruseli. Hovorí: „Je predpoklad, že pri finálnom návrhu bude zmluva ešte menej transparentná a k samotnej dohode bude mať prístup stále menej ľudí.“
Pri ISDS sa spomína jeden vážny protiargument a to ten, že možnosť zažalovať štáty je tu už teraz. „ISDS je kritizovaný ako vôbec najhorší súdny systém na svete a vytvára množstvo obáv týkajúcich sa toho, že ani vlády, podniky či občania nebudú mať prístup k procesom proti investorom v rámci medzinárodných tribunálov. TTIP negatívne ovplyvňuje rozhodovanie EÚ už teraz,“ povedal E. Chmelár. Napríklad výrazné oslabenie požiadaviek na označovanie mäsa z klonovaných zvierat.
K dohode sa vyjadril aj Štefan Rozkopál, ktorý chodí do Bruselu na zasadania obchodného výboru: „Súhlasím s tým, že nie je dobrá informovanosť o tejto dohode. Súhlasím aj s tým, že ak čerpáte informácie z jedného alebo viacerých podobných zdrojov, tak si môžete vytvoriť takéto názory. Text dohody nikto nevidel, pretože sa ešte len vytvára, tie články sú v procese. O stretnutiach sa z Bruselu zasielajú informácie do Národnej rady, poslancom aj na výbory. Základné pravidlo je, že štandardy obidvoch zoskupení sa nebudú znižovať.“
Europoslanec Richard Sulík o utajenosti dohody hovorí: „Netreba sa čudovať, že odporcovia TTIP v susednom Rakúsku získali medzičasom vyše 600 tisíc podpisov. A tiež nebudem prekvapený, ak práve pod týmto verejným (možno neopodstatneným) tlakom niektorá krajina Dohodu o voľnom obchode s USA ako celok odmietne. A bude po paráde, lebo neuzavrieť dohodu, ktorá zvýši voľnosť v obchode je škoda.“
