EuropskeNoviny.sk
Rozpočty sú nakysnuté, ekonomika stagnuje, „niečo“ treba robiť. Napríklad poraziť tú mýtickú príšeru – defláciu. Šéf ECB Draghi chce presvedčiť ďalších členov ECB, aby centrálna banka do svojho programu nákupov ABS (aktívami kryté cenné papiere) zahrnula aj „junk“ papiere a papiere zo štátov PIIGS.
Jediný silný hlas proti sa ozýva z Nemecka. Aj to nie z radov nemeckých vládnych politikov, ktorí síce verbálne oponovali hádam všetky euro-záchranné kroky, ktoré sa v EÚ od roku 2010 spravili, ale reálne nakoniec všetko odsúhlasili. Nevypočuté volanie tak vychádza najmä z úst ekonómov. Hans Werner Sinn, jeden z najvýznamnejších ekonómov moderného Nemecka, v ostatnom komentári pre Financial Times išiel doslova hlavou proti prúdu: „Deflácia nie je hrozbou pre južnú Európu, ale nevyhnutnou podmienkou na znovunastolenie konkurencieschopnosti.“ Nešetrí kritikou najmä na nový plán ECB nakupovať vyššie spomínané ABSká. Pre ekonómov členského štátu, ktorý dal Európe Bundesbanku a tvrdú marku, sú súčasné kroky ECB zlým snom.
Lars Feld sa pustil do plánu niektorých štátov vykúpiť sa u krízy verejnými investíciami
Nielen na monetárnu politiku smeruje kritika nemeckých ekonómov. Člen nemeckého výboru ekonomických expertov Lars Feld sa minulý týždeň pustil aj do plánu niektorých členských štátov vykúpiť sa s krízy verejnými investíciami. „Predstava, že dlh vygeneruje ekonomický rast, je príliš krátkozraká.“ Problémové štáty im neostávajú kritiku dlžné. Talianska a španielska vláda kritizovalinemecký ústavný súd za to, že rozhoduje o „európskych“ záležitostiach, ako je program nákupu dlhopisov Európskou centrálnou bankou (OMT). Ich predstava riešenia je jasná, ich problémy by mali vyriešiť iní. V návrhu Externej akčnej stratégie španielskej vlády je napísané: „konečnou destináciou budovania Európy je politická únia.“
Španielsko má momentálne na starosti skôr rozpájanie ako spájanie. Ústavný súd predbežne zastavilreferendum o samostatnosti Katalánska, ale tento pohyb je už takmer nemožné zastaviť. Prečo o tom tak často píšeme? Katalánsko tvorí 20% španielskej ekonomiky (napr. Škótsko tvorí len 10% britskej) a prípadné odtrhnutie môže pre krajinu znamenať šok. A problémy Španielska sú aj problémy Slovenska, kedže ich bankám garantujeme nemalú sumičku, ktorú si požičali. Aj to je cena za záchranu eura.
Maďarská centrálna banka poskytne 3 miliardy eur zo svojich devízových rezerv
Kroky maďarských vlád (socialistickej aj Orbánovej) viedli k výraznému znehodnoteniu forintu a následnému predraženiu frankových hypoték, ktoré si obyvatelia „prezieravo“ nabrali. Ako obvykle, chybné/populistické kroky politikov zaplatí niekto iný – Orbán tvrdí , že banky. Bude ich to stáť 3,2 miliardy eur. Ale moment! „Maďarská centrálna banka poskytne 3 miliardy eur zo svojich devízových rezerv ako pomoc bankám s kompenzáciami.“ Nie, žiadne triky neexistujú. Na konci vždy aj tak platí obyvateľ – spotrebiteľ – daňovník.
Prehlbujú sa aj hádky o tom, či v pripravovanej obchodnej zmluve medzi EÚ a USA budú zahrnuté klauzuly o ochrane investorov, alebo budú vydaní na milosť a nemilosť rozmaru národných politikov. Hrozba, že najväčšiu obchodnú dohodu histórie sa nepodarí uzavrieť, je reálna.
Na záver sa uvoľníme správami zo Severnej Kórey. Ľudia žiadajú svoju porciu bulváru všade na svete a v krajine s tvrdou kontrolou informácií to dáva šance na vznik rôznych roztodivných historiek. Najnovšie sa šíri pikoška, že vodcu nebolo nejakú dobu na verejnosti vidieť preto, lebo veľmi pribral a pod vlastnou váhou sa mu zlomili nohy.
Veľa srandy po zvyšok týždňa!
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
