EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Vladimír Maňka: Podnikatelia môžu skrachovať, aj keď vykazujú zisk
maňka
Vladimír Maňka, europoslanec. PHOTO © European Union 2014/redakcia, red.

Vladimír Maňka: Podnikatelia môžu skrachovať, aj keď vykazujú zisk

maňka
Vladimír Maňka, europoslanec. PHOTO © European Union 2014/redakcia, red.

O návrhu rozpočtu na rok 2015, ktorý bol predstavený počas plenárneho zasadnutia europoslancov, ale aj o nevyplatených miliardách za zrealizované projekty hovorí Vladimír Maňka, pôsobiaci v Európskom parlamente od roku 2004. V minulosti bol primátorom mesta Zvolen, poslancom NR SR a predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja.

 

Nedávno v europarlamente rokovali o rozpočte EÚ. Ako to s ním vyzerá?

Hlavy štátov EÚ a poslanci Európskeho parlamentu schválili stratégiu EÚ do roku 2020 pod názvom Stratégia EÚ 2020. V nej sú stanovené priority, ktoré  prinesú zamestnanosť, hospodársky rast, vyššiu životnú úroveň a kvalitnejší život pre našich obyvateľov. Až 60 % rozpočtu EÚ je určené na dosiahnutie cieľa Stratégie EÚ 2020. Rada, ktorú predstavujú predstavitelia jednotlivých štátov, sa však rozhodla financie krátiť.  Ak EÚ nedá peniaze na svoje vlastné ciele, ktoré sa zaviazala plniť, nemôže chcieť, aby Európa išla dopredu takým tempom, ako obyvatelia aj na Slovensku očakávajú.

Chápem Radu, že sa snaží šetriť. Ale šetrenie nemôže vyzerať tak, že EÚ neposkytne financie na projekty, ktoré sa zaviazala zaplatiť. Starostovia, primátori, podnikatelia tieto projekty zrealizovali a očakávajú, že svoje peniaze dostanú načas. Nie je zaplatených viac ako 23 miliárd eur ešte z obdobia pred rokom 2014. Môže sa stať, že starosta alebo primátor, ktorý realizoval projekt, prestane platiť svojim dodávateľom. Môže to spôsobiť štrukturálne deformácie ako na Slovensku, tak aj v iných členských štátoch.

Dnes na Slovensku, aj v celej EÚ len 4 % firiem má dostatok vlastných zdrojov na rozvoj svojich podnikov. Ak do takéhoto prostredia vstúpi fenomén, že meškajú platby, podniky sa dostanú do druhotnej platobnej neschopnosti a môžu skrachovať, aj keď majú na papieri zisk. Peniaze na účte sú často dôležitejšie ako zisk. Zástupcovia Rady v parlamente ako keby sa dohodli – tvrdia „áno, všetko budeme riešiť, všetko bude v poriadku“, ale už teraz to v poriadku nie je, keďže sa hromadia nezaplatené peniaze.  V rozpočte na rok 2015 chýba ďalších 2,1 miliardy eur na zaplatenie záväzkov, ktoré sa EÚ zaviazala uhradiť. To znamená, že za veci, ktoré sa zrealizovali, nebudú platby.

Ako sa vôbec mohlo stať, že teraz chýba vyše 23 miliárd eur a na budúci rok ďalších 2,1 miliardy eur?  S týmito peniazmi sa predsa musí rátať…

Presne tak, keď máte podpísanú zmluvu, že EÚ peniaze uhradí, tak s nimi prijímatelia rátajú. Inak by sa ani nepúšťali do projektu. Keď som bol županom, postavilI sme dva mosty medzi Maďarskom a Slovenskom a vyše roka nám za faktúry neplatili. Bol to obrovský problém, pretože tie peniaze chýbali. Aj preto má napríklad Nitriansky samosprávny kraj problém pustiť sa do realizácie podobných projektov, čo je celkom pochopiteľné.

Viac..  Jaroslav Chlebo: Migrácia ako ľudské právo? Z nášho pohľadu absurdná vízia

Ako chcete túto situáciu riešiť?

Taká kritická situácia ešte v EÚ nebola. Riešime to teraz v Bruseli vo Výbore pre rozpočet, ktorého som členom. Členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ si nemôžu robiť, čo chcú a svojvoľne si umelo znižovať svoj príspevok do rozpočtu EÚ v závislosti, či sa im darí alebo nie. To je v rozpore s politickými záväzkami, ktoré na seba prevzali na najvyššej úrovni. Niektorí si ani neuvedomujú, že práve financovanie na úrovni EÚ môže byť zdrojom úspor pre rozpočty členských štátov.

Konečným a definitívnym riešením je nájsť systém financovania, ktorý by nebol závislý od dobrej vôle hláv štátov alebo od ekonomickej situácie štátov. Volá sa to systém vlastných zdrojov, ktorý má zabezpečiť zdroje, aby sme ich nemuseli pýtať od členských štátov. To cítim ako našu veľkú úlohu v nasledujúcich piatich rokoch, aby sme systém vlastných zdrojov dotiahli do konečnej podoby.

Ide teda o problém, ktorý sa nabaľuje, starostovia si musia brať úvery a úroky budú splácať bežní ľudia, obyvatelia. Iba preto, že niekto sľúbil, že peniaze budú a nie sú. Kto je zodpovedný za vznik takejto situácie?

Zodpovedné sú štáty, ktoré prispievajú do rozpočtu EÚ. Tieto štáty zastupuje Rada. Parlament tlačí na Radu, aby tieto peniaze poskytla a Rada sľubuje, že keď budú peniaze chýbať, podporí pozmeňujúci návrh, ktorý schváli chýbajúce peniaze. Ale vidíme, že to nie je pravda. Takéto pozmeňujúce návrhy má Rada na stole. Nepodpísala ich a len sa vykrúca a sľubuje.

Z európskych peňazí sa dá financovať mnoho vecí, aj u nás na Slovensku. Napriek tomu, v čerpaní to je úplne tragické až katastrofálne. Ako si to vysvetľujete?

V čase, keď sme vstúpili do EÚ, pre nové členské štáty platilo skrátené finančné obdobie 2004 – 2006. Vtedy na konci obdobia bola situácia podobná dnešnej. Nakoniec sme ale takmer všetky peniaze vyčerpali.

Takmer všetky členské štáty urobili pri čerpaní eurofondov pochybenia. V takýchto prípadoch je takýto členský štát postihovaný tým, že Komisia mu kráti eurofondy. Prakticky žiadny štát v poslednom finančnom období (2007-13) nedokáže vyčerpať všetky pridelené finančné prostriedky.

Na začiatku tohto roka sa podarilo premiérovi Ficovi vyrokovať v Rade možnosť pre Slovensko o rok predĺžiť možnosť čerpania eurofondov zo starého finančného obdobia. To Slovensku môže priniesť 500 miliónov eur navyše. Túto dohodu premiéra s Radou sme po zložitých rokovaniach presadili aj v Európskom parlamente ako výnimku pre Slovensko.

Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Vladimír Maňka.

O tib

Odporúčame pozrieť

Stefanec

Ivan Štefanec: Vláda nemôže posúvať vyrovnané hospodárenie donekonečna

Podľa europoslanca a vedúceho slovenskej delegácie pri Európskej ľudovej strane Ivana Štefanca (KDH) je ďalšie odsunutie …