EuropskeNoviny.sk
Na európskom realitnom trhu ani v druhom kvartáli 2014 nedošlo k žiadnym výrazným zmenám z hľadiska cenového vývoja nehnuteľností. Malý dôvod na radosť, z pohľadu predávajúcich, predsa len existuje. „Po prvom kvartáli tohto roka, v ktorom bol zaznamenaný prvý medziročný nárast za ostatné tri roky, môžeme na základe údajov Eurostatu konštatovať, že ani druhý kvartál neostal nič dlžen“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky.
Štatistika totiž hovorí, že ceny nehnuteľností v rámci celej Európskej únie medziročne vzrástli o 1,7 %. Prognóza tak ostáva aj naďalej rovnaká, a teda výraznejšie oživenie na trhu s nehnuteľnosťami neočakávame ani v nadchádzajúcich mesiacoch. Napriek relatívne nízkym cenám, ktoré stále nedosahujú úroveň spred obdobia prasknutia realitnej bubliny, si mnoho Európanov vrátane Slovákov nemôže dovoliť nové bývanie, zväčša vplyvom neistej situácie na trhu práce.
Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v 2. štvrťroku 2014 podľa Eurostatu medziročne vzrástli o 1,2 %. V medzikvartálnom porovnaní tak došlo k 1,6 % – nému nárastu cien.
Tento nárast predstavuje jemné oživenie slovenského realitného trhu, avšak cenový rast ešte stále nepokoril tempo z posledného kvartálu 2013, kedy medziročný nárast dosiahol podľa Eurostatu
úroveň 2,2 %. Podľa metodiky Národnej banky Slovenska [NBS] ceny nehnuteľností na Slovensku v 2. kvartáli 2014 zaznamenali medziročný pokles o – 1,5 %. Nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej metodiky. Štatistika NBS sa vo väčšej miere opiera o priemerné ponukové ceny.
Vďaka tomu, že podľa metodiky NBS je cena v eurách za 1 m2 slovenských bytov a domov
najnižšia od 3. kvartálu 2007, sú nehnuteľnosti pre Slovákov dostupnejšie ako v predkrízovom období. Napriek relatívne nízkym cenám však môže väčšina Slovákov o sťahovaní sa do nového len snívať. „Vďačíme“ za to najmä neľahkej situácii na trhu práce, keďže Slovensko dlhodobo bojuje s vysokou mierou nezamestnanosti.
Zamiešať kartami môžu aj nové odporúčania NBS, podľa ktorých banky budú poskytovať finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností do výšky 100 % ich ceny už len v obmedzenej miere. Na druhej strane sa tak ale minimalizuje riziko vzniku realitnej bubliny. Svetlým bodom pri rozhodovaní sa o kúpe nehnuteľností sú nízke úrokové sadzby z úverov na bývanie, ktoré by vzhľadom na očakávanú menovú politiku v eurozóne mohli na týchto úrovniach pretrvať ešte dlhší čas.
Najvýraznejší medziročný cenový pokles nehnuteľností o takmer desatinu bol v druhom kvartáli evidovaný v Slovinsku. To v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom vymenilo na čele Chorvátsko, ktoré tentokrát zaznamenalo len miernejší pokles cien o – 2,9 %. Medziročnému poklesu cien sa však neubránili ani ďalšie ekonomiky EÚ. Taliansko zaznamenalo takmer 5 % – ný pokles a v ďalších piatich ekonomikách prepad osciloval v rozmedzí od – 0,2 % do – 3,8 %.
Naopak, nespokojnosť s vyššími cenami zrejme pociťujú záujemcovia o kúpu nehnuteľností v 16 krajinách únie, za ktoré boli výsledky zverejnené. Vrásky na čele môžu mať najmä kúpychtiví Estónci, keďže v tejto pobaltskej ekonomike sa ceny bývania medziročne zvýšili až o 14,5 %. Estónsko si však prešlo krízou na realitnom trhu spojenou s prepadom cien nehnuteľností o desiatky percent a tak aj napriek cenovému rastu z posledných kvartálov sú estónske byty a domy stále o cca – 15 % lacnejšie ako pred krízou.
V Európskej únii ako celku boli v 2. štvrťroku 2014 nehnuteľnosti o 1,7 % drahšie ako v rovnakom období roka 2013. Na európskom realitnom trhu tak dochádza k postupnému obratu. Jedná sa o vážený priemer, v ktorom majú najväčšiu váhu najsilnejšie európske ekonomiky. V porovnaní s letom 2008, kedy ceny nehnuteľností v EÚ dosiahli svoj vrchol, boli v úvode roka 2014 európske byty a domy o cca – 5 % lacnejšie.
