EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DE ŠTATISTIKY EUROPOSLANCOV PONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ŠKOLSTVO / Školné a granty pre študentov sa v Európe výrazne líšia!
Vassiliouvá
Androulla Vassiliouvá, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež. PHOTO: European Union 2014 - source:EP.

Školné a granty pre študentov sa v Európe výrazne líšia!

Vassiliouvá
Androulla Vassiliouvá, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež. PHOTO: European Union 2014 – source:EP.

Táto výročná správa siete Eurydice obsahuje porovnávací prehľad systémov poplatkov a pomoci pre študentov (grantov a úverov). Týka sa 33 európskych krajín (členských štátov EÚ, ako aj Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Čiernej Hory a Turecka) a poskytuje aj informácie špecifické pre jednotlivé krajiny vrátane:

školného (rozlíšeného podľa stupňa vysokoškolského štúdia – prvého alebo druhého), rozdeleného podľa rokov (v prípade študentov dennej aj externej formy štúdia), pričom sa uvádza aj informácia o tom, či medzinárodní študenti platia iné poplatky v porovnaní s domácimi študentmi/študentmi z EÚ. Školné zahŕňa všetky náklady účtované študentom vrátane nákladov na registráciu, prijatie a certifikáciu,

pomoci vo forme grantov rozlíšených podľa toho, či ide o granty založené na potrebách alebo granty založené na zásluhách,

troch ďalších prvkov v prípade, keď sú hlavnou charakteristikou pomoci poskytovanej študentom: úvery (ak existuje národný systém študentských úverov a úver si zoberie viac ako 5 % študentov), daňové úľavy pre rodičov a rodinné prídavky,

krátkeho opisu plánovaných reforiem verejných systémov školného a pomoci, o ktorých momentálne diskutujú jednotlivé vlády.

Zo samostatnej správy, ktorú Európska komisia zverejnila v júni, vyplynulo, že hoci zavedenie školného zvyčajne vedie k zvýšeniu celkových zdrojov vyčlenených na vysokoškolské vzdelávanie, nové príjmy získané z poplatkov sa neinvestujú vždy spôsobom, ktorý by priamo zlepšil podmienky pre študentov (ako napríklad zvýšenie počtu pracovných miest pre profesorov).

Správa takisto poukázala na to, že školné nemá celkový negatívny vplyv na počet záujemcov o vysokoškolské vzdelávanie, a to dokonca ani v prípade študentov z nižších sociálno-ekonomických skupín, pokiaľ zmena v školnom nie je výnimočne veľká. Zvýšenie školného však k poklesu záujmu o zápis môže viesť v prípade starších študentov. Uvedená správa zdôraznila, že pri vyrovnávaní potenciálne negatívnych dôsledkov školného alebo jeho zvyšovania na zápis na univerzity a vysoké školy zohrávajú granty a/alebo úvery rozhodujúcu úlohu, a to najmä v prípade zraniteľných skupín.

Sieť Eurydice

Sieť Európskej komisie Eurydice poskytuje informácie a analýzy o európskych systémoch a politikách vzdelávania. Tvorí ju 40 národných úradov v 36 krajinách zúčastnených na programe EÚ Erasmus+ (členské štáty EÚ, Bosna a Hercegovina, Island, Lichtenštajnsko, Čierna Hora, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko). Sieť koordinuje a riadi Výkonná agentúra EÚ pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru v Bruseli, ktorá vypracúva štúdie a poskytuje celý rad rôznych online zdrojov.

Úroveň školného, grantov a úverov pre študentov sa v Európe aj naďalej výrazne líši. K tomuto záveru dospela správa, ktorú dnes zverejnila sieť Európskej komisie EURYDICE. Táto správa, ktorá sa týka 33 európskych krajín, poukazuje na to, že systémy školného zostali na celom kontinente pomerne stabilné až na niekoľko podstatných výnimiek. Jedinou krajinou, ktorá nedávno zrušila školné (a to len krátko po jeho zavedení v roku 2007), je Nemecko.

Svoj systém financovania v roku 2014 radikálne zmenilo Estónsko, ktoré školné prepojilo so študijnými výsledkami: poplatky musia platiť len tí študenti, ktorí v štúdiu zaostávajú (teda nedosahujú požadovaný počet kreditov ročne). Podobný systém prepojenia školného a nedostatočných výsledkov uplatňujú aj iné krajiny vrátane Českej republiky, Španielska, Chorvátska, Maďarska, Rakúska, Poľska a Slovenska.

Viac..  Záujem o štúdium v zahraničí stúpa. Na čo všetko sa študenti musia pripraviť?

Najvyššie školné v Európe sa platí v Spojenom kráľovstve (v Anglicku), ktoré v roku 2012 uskutočnilo zásadnú reformu systému vysokoškolského vzdelávania. Školné sa neplatí hneď, ale až po ukončení štúdia, keď zárobok študentov presiahne určitú stanovenú prahovú hodnotu. Tento model je v Európe jedinečný. Pomerne vysoké školné platia študenti vopred v Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Holandsku a Slovinsku.

„Európa potrebuje naliehavo zlepšiť prístup mladých ľudí k vysokoškolskému vzdelávaniu. Výrazne sa tak zvýšia nielen ich šance nájsť si dobré zamestnanie, ale podporí sa aj naša ekonomika, ktorá potrebuje inováciu a kreativitu, ktorú prinášajú talentovaní absolventi škôl,“ vyhlásila Androulla Vassiliouvá, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež. „Keď sa členské štáty rozhodnú zaviesť školné, mali by mať vždy zavedené opatrenia (vrátane grantov) na zabezpečenie rovnocenného prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu pre všetkých, a najmä pre študentov zo znevýhodneného prostredia.“

Správa s názvom „Národné systémy poplatkov a pomoci pre študentov v rámci vysokoškolského vzdelávania v Európe v rokoch 2014/2015“ (National student fee and support systems in European Higher Education 2014/2015) poukazuje na zásadné rozdiely v počte študentov, ktorí platia školné v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania financovaných z verejných zdrojov. Mnohé krajiny ako Cyprus, Dánsko, Nemecko, Grécko, Malta, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo (Škótsko), Nórsko a Turecko školné nevyberajú vôbec. Na druhej strane musia platiť školné všetci študenti bakalárskeho štúdia v deviatich krajinách [v Českej republike, Holandsku, Portugalsku, na Slovensku, v Spojenom kráľovstve (v Anglicku, vo Walese a v Severnom Írsku), na Islande a v Lichtenštajnsku].

Vo väčšine európskych krajín dostáva pomoc vo forme grantov len menšina študentov. V deviatich krajinách dostávajú granty všetci študenti (Cyprus, Dánsko, Malta, Fínsko) alebo väčšina študentov [Luxembursko, Holandsko, Spojené kráľovstvo (Škótsko), Švédsko, Nórsko]. Jedinou krajinou, ktorá neponúka systém verejných grantov, je Island. O tejto otázke sa však momentálne diskutuje.

V rámci 35 systémov vzdelávania (niektoré krajiny ako napríklad Belgicko alebo Spojené kráľovstvo majú viac než jeden systém) sa granty udeľujú na základe finančných potrieb niektorým alebo všetkým študentom denného štúdia (Dánsko, Fínsko a Švédsko ponúkajú univerzálne granty študentom za predpokladu, že splnia základné požiadavky na študijné výsledky), zatiaľ čo v rámci 23 systémov sa granty udeľujú na základe zásluh spojených s hodnotením akademických výsledkov. Takmer všetky tieto systémy kombinujú granty založené na potrebách s grantmi založenými na zásluhách.

Približne v polovici dotknutých krajín zohrávajú pri poskytovaní pomoci študentom významnú úlohu verejne dotované študentské úvery. Podobne asi v polovici krajín niektoré aspekty poskytovania pomoci závisia od celkových rodinných okolností, pričom pomoc sa nevypláca priamo študentom, ale ich rodičom v podobe daňových úľav alebo rodinných prídavkov.

O ram

Odporúčame pozrieť

stefanec

Ivan Štefanec: Potrebujeme zásadne zmeniť informovanosť o EÚ na školách

Videoblogy europoslancov, poslancov a analytikov nájdete TU http://bit.ly/videoblogy Zdieľaj článok na Facebooku Viac..  Členské štáty …