Sme krajina paradoxov. Dobrý, ale chudobný národ

Prognóza našej ekonomiky nie je zlá a dokonca aj čísla sú za posledný polrok priaznivé. Vo svete je záujem o naše dlhopisy a náš rozpočet patrí k tým vzornejším v eurozóne. Stále však nie sme krajina zázrakov. Skôr sme krajina paradoxov. Oficiálne sa nám darí, ale stále sme chudobní Slováci.

Ekonomika vraj rastie a klesá nezamestnanosť. O Slovensko majú záujem aj investori, ľudia to ale vidia inak. „Slovensko pritom, keď šupne na pomyselný investorský stôl dlhopisy, tak sa po nich len tak zapráši. Hospodárstvo rastie aj lepšie ako hocikde inde v eurozóne.

„Ľudia si budú môcť lepšie nachádzať prácu a nebudú sa musieť o ňu báť,“ hovorí minister financií Peter Kažimír. „Dostávame sa na 12 percentnú nezamestnanosť,“ dodáva premiér Robert Fico.

Zostatok z výplaty

Čo je síce lepšie ako 14 percent, ale inak to v ľudskej reči znamená vyše 380 tisíc ľudí bez práce. Ak by ste na východe chceli ľuďom zdvihnúť tlak, tak sa spýtajte, koľko im zostane z výplaty.

Bežní Slováci len potvrdzujú to, čo vyrátali aj hlavy múdre, ekonomické, mazané. Slovenské rodiny to nemajú ľahké, aj keď je práca a pláca. „Až 60 percent výdavkov Slováci vynakladajú na také základné potreby, ako bývanie, potraviny, energie, alebo aj na splátky pôžičiek,“ vymenováva analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Dokážeme kúzliť

Ale sme šikovní, Mamka Pôstková je v nás. Aj z mála dokážeme kúzliť. „Až 40 percent slovenských domácností si vie nejaké to euro usporiť,“ dodáva Glasová.

Máme dobre našliapnuté, čo s radosťou prezentovala aj vláda pri rozpočte tento týždeň. Dobre našliapnuté sa však môže zmeniť na dobre prešliapnuté. Svetová ekonomická klíma veľmi nepraje.

Veľa kríz naraz

„Na burze som od roku 1990. V živote som nevidel toľko kríz naraz. Ebola, Islamský štát, ukrajinská kríza, neutíchajúca hrozba krízy v únii. Keď to všetko skombinujete, je toho kúsok priveľa,“ povedal obchodník frankfurtskej burzy Robert Halver.

Ešteže sme sa nikdy nemali tak dobre, že by nemohlo byť vlastne horšie, keby sa náhodou aj makroekonomike prestalo dariť.

Porovnanie so Švajčiarskom

Na čistý mesačný švajčiarsky plat musí priemerne zarábajúci Slovák odpracovať až takmer 8 mesiacov. Vo svojej analýze na to upozorňuje Poštová banka. Podľa najnovších údajov Eurostatu a prepočtov analytikov banky dosiahla v roku 2013 priemerná hrubá mzda na Slovensku 835 eur a priemerná čistá mesačná mzda zamestnaného Slováka bola vlani 645 eur.

Vo Švajčiarsku pritom tvorila v minulom roku priemerná hrubá mesačná mzda až takmer 6 tisíc eur, čo v čistom predstavovalo 4 946 eur mesačne.

Najmenej spomedzi 31 porovnávaných krajín podľa analýzy mesačne zarobia Bulhari, ktorých čistá mesačná mzda dosahuje v priemere len 300 eur. Menej ako 400 eur v čistom mesačne zarobil aj priemerný Rumun.

Menej zarobia Poliaci

„Hviezdnymi zárobkami sa nemôžu pochváliť ani zamestnanci v Litve a Lotyšsku, kde priemerná čistá mesačná mzda dosahuje rádovo len okolo 500 eur,“ uvádza sa v analýze Poštovej banky. Menej ako na Slovensku sa zarába aj v susednom Poľsku a Maďarsku, kde priemerná mzda síce podobne ako u nás v prepočte presahuje 800 eur, no v čistom si naši susedia nájdu na účtoch výrazne menej ako my.

Priemerný čistý zárobok zamestnaného Maďara vlani dosahoval 536 eur, u Poliaka to bolo 619 eur. „Hlavne maďarskí zamestnanci čelia totiž oproti tým slovenským vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu,“ upozorňuje Poštová banka.

Náklady na život

Na druhej strane, v Českej republike sú platy v prepočte na eurá rádovo o 100 eur vyššie ako u nás. Priemerná čistá mesačná mzda v Česku vlani dosiahla 740 eur. V rebríčku nad nami, no s čistou mzdou do tisíc eur, sa ešte ocitli aj Estónsko a Slovinsko.

Spomedzi našich susedov majú najvyššie platy Rakúšania. Priemerná čistá mesačná mzda v Rakúsku vlani dosiahla 2 283 eur. Spomedzi krajín Európskej únie sa v čistom najviac zarába v Luxembursku, a to až 3 119 eur. Hoci v hrubom zarábajú najviac Dáni, vyššie daňovo-odvodové zaťaženie ich v rebríčku čistých miezd posúva v rámci EÚ na štvrtú priečku s čistou mzdou na úrovni 2 731 eur.

„Nezabúdajme, že pri porovnávaní miezd je potrebné vždy brať do úvahy aj druhú stranu mince, a tou sú cenová úroveň v krajine a náklady na život. A tie sú v západných ekonomikách tradične vyššie ako u nás,“ dodávajú analytici Poštovej banky.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk/Richard Juriš.