EUROPSKENOVINE.EUEUZEITUNG.DEŠTATISTIKY EUROPOSLANCOVPONUKA PRÁCE A STÁŽI V EU NOVINY.SK KONTAKT
Domov / ROZHOVORY / Europoslanec Nagy: Brusel bude financovať podnikateľom vstup na trhy druhých členských štátov
nagy
Jószef Nagy, europoslanec. PHOTO: redakcia/dub.

Europoslanec Nagy: Brusel bude financovať podnikateľom vstup na trhy druhých členských štátov

nagy
Jószef Nagy, europoslanec. PHOTO: redakcia/dub.

Čakajú nás nové pilotné projekty, týkať sa budú najmú cezhraničného obchodu. Aké sú to?

Vo Výbore LIBE (pozn. red. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci), v ktorom pôsobím sa mi podarilo presadiť pilotný projekt EPP. Pod názvom „More than neighbours“, v preklade „Viac ako sused“. Projekt by mal pomôcť z politického hľadiska k zbližovaniu susedných krajín. Na základe toho dostal podporu aj z ostaných politických skupín. Preto ako jediný návrh prešiel vo Výbore LIBE. Efekt by to malo priniesť predovšetkým podnikateľom a spotrebiteľom, ktorí sa môžu spoznať cez hranice aj pomocou výrobkov. Ide o výrobky, ktoré sú najmä tradičné, typické pre drobných poľnohospodárskych, či potravinárskych výrobcov. Ak ich predávajú v rámci rôznych predajných sietí, sú nútení z logických a ekonomických dôvodov označovať cudzími jazykmi. Chceli by sme preto podporiť, motivovať, aby sa výrobcovia uchádzali o podporu. Financovanie sa vzťahuje nielen na preklad do druhého jazyka, na podporu dvojjazyčných reklám, či dvojjazyčných nadpisoch. Podnikateľom umožníme vstup na trh cez hranice tak, aby nemali veľké investície.

Druhým projektom, ktorý som predkladal vo Výbore ENVI (pozn. red. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín) na základe zisteného problému s prijatím spoločnej dohody o transatlantickej obchodnej investičnej zóne. O tomto sa veľa nehovorí. Európska komisia na základe toho spúšťa pilotný projekt, ktorý by mal prostredníctvom médií propagovať túto spoluprácu ako pozitívnu. Mal by hovoriť o pozitívnych stránkach, pretože na druhej strane stoja skeptici. Tí hovoria o ohrození pracovných miest alebo existencii niektorých podnikov. Tie momentálne prosperujú, pretože môžu draho predávať. Na druhej strane vidím šancu vo vytvorení trhu s počtom 800 mil. spotrebiteľov. Išlo by o najväčší a najsilnejší trh na celom svete. Európa nemá iné východisko, pokiaľ sa chce ďalej rozvíjať. Prirodzeným partnerom je práve USA. Musíme však uznať, že sú tu problémy aj z enviromentálneho hľadiska. Nie všetko, čo je momentálne na stole je prijateľné pre všetkých. Veľké investície vychádzajú z legislatívnych podmienok. Národné vlády, či miestne zastupiteľstvá by nemohli zasiahnuť do podnikania. Ak by sa tak stalo, mohli by byť sankcionované. Voči tomuto sa však bránia. Treba povedať, že v Európe máme veľký problém s podnikateľským prostredím. Ak sa pozrieme na hodnotenie podnikateľského prostredia v rámci Európy, je to veľmi rozmanité. Nájdeme krajiny, ktoré sú v TOP 5. Taktiež aj krajiny, ktoré sú medzi africkými krajinami. Znamená to, že domáci podnikateľ nemá istotu. Napr. ak si kúpi pozemok a dostane územné rozhodnutie stále nie je isté, či dostane aj stavebné povolenie. Dlhé roky sa to naťahuje. Musíme zjednotiť podnikateľské prostredie, aby bolo kvalitnejšie. Na strane druhej sa však nemôžeme zriecť enviromentálneho hľadiska, z hľadiska ochrany verejného zdravia. Ide o to, aby sme neuzavreli záväzky, ktoré sa nedajú odvolať. Napríklad sto rokov trvalo kým sme obmedzili predaj tabakových výrobkov. Zásadne je to, ako sa vyvarovať tomu, aby veľké firmy nežiadali svoje investície naspäť. Kľúčové by bolo po prvé zmapovať problematické body, napr. ťažba uránu, zlata, využívanie a export vody. Otázky, ktoré sa priamo dotýkajú aj Slovenska. Menia sa podmienky podnikania, pričom mnohí podnikatelia investovali nemalé peniaze a je len otázka času kedy to budú chcieť vrátiť naspäť.

Viac..  Anna Záborská: Slovensko potrebuje vlastnú predstavu o budúcnosti EÚ

Chcel by som, aby sa na konci tohto pilotného projektu objavil súbor kritérií. Kritériá by mal poznať štát i podnikateľ. Malo by byť jasne definované za akých podmienok môže vstúpiť do konkrétneho podnikateľského plánu. Ak ide napr. o ťažbu zlata a zistia sa enviromentálne hrozby pri jeho spracovaní, môže krajina bez pokuty zmeniť alebo požadovať zmenu technológie. Parametre nemôžu byť konkrétne, ale majú byť jasne sformulované tak, aby obidve strany boli spokojné. Mimovládne organizácie, samosprávne organizácie, ministerstvá, ale aj podnikateľský sektor musí prijať parametrizáciu podmienok, za ktorých sú ochotní spolupracovať. Stáva sa to najmä pred voľbami, keď sa na základe populistických krokov inak neškodní projekt pozastaví podľa toho, či sa to niekomu hodí alebo sa vytvorí okolo toho nafúknutý umelý problém.

Hovoríme teda o odbúraní byrokracie a väčšej transparentnosti?

Odbúranie byrokracie, najmä jednotlivých stupňov. Je v tom potom väčší prehľad. Peniaze, ktoré sa na tieto projekty vyčlenia, budú použité všade tam, kde o ne aktívni ľudia požiadajú. Som za to, aby to išlo priamo z Bruselu. Nie vždy národná politika totiž podporuje, aby sme boli dobrými susedmi. Najmä na nižších stupňoch, ministerstvách, župách to môže byť komplikované. Ak by to išlo priamo z Európskej komisie, podobne ako sú live projekty, tak tu vidím šancu. Tieto projekty sú podobné, sú tiež cezhraničné a venujú sa aj ochrane prírody.

Ak sa pozrieme na financovanie týchto projektov. Do akej miery ovplyvňujú rozpočet Európskej únie na rok 2015?

Prvý aj druhú pilotný projekt bol odsúhlasený v odborných výboroch. So zástupcami Európskej komisie som mal už aj rokovanie. Zaujímalo ich financovanie. Rozpočtový výbor na 99 % berie na vedomie odporúčanie odborných výborov. Hovoríme o malých sumách. Projekt „More than neighbours“ stojí 1,5 mil. eur. Pri TTIP projekte uvažujeme o navýšení rozpočtu o 400 000 eur. Plénum Európskeho parlamentu nebude mať problém schváliť tieto peniaze na odporúčanie rozpočtového výboru. Do roku 2015 budú môcť byť peniaze vyčlenené. Takéto projekty trvajú dva roky, po ich skončení sa vyhodnocujú. Či bol projekt života schopný, užitočný a či v ňom treba pokračovať. Buď sa do rozpočtu na ďalší rok zapracuje rozpočtová kapitola alebo sa daný projekt účelovo predĺži na ďalšie tri roky. Pri TTIP projekte by sa vytvorili podskupiny kritérií. Následne by prebehol monitoring a projekt by sa ukončil. Takýto je príbeh dvoj až päťročného projektu.

Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec József Nagy.

autor: dub.

O dub

Odporúčame pozrieť

manka

Vladimír Maňka: CETA je výhodnejšia ako súčasná dohoda s Kanadou

Videoblogy europoslancov, poslancov a analytikov nájdete TU. Zdieľaj článok na Facebooku Viac..  Miroslav Mikolášik: Chceme …