Jyrki Katainen
Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť. PHOTO: © European Union 2014 EP.

Hospodárska prognóza 2014: budeme sa mať lepšie?

Jyrki Katainen
Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť. PHOTO: © European Union 2014 EP.

Európska komisia vo svojej jesennej hospodárskej prognóze očakáva na zvyšok tohto roka slabý hospodársky rast ako v EÚ, tak aj v eurozóne. Predpokladá sa, že rast reálneho HDP celkovo dosiahne v EÚ 1,3 % a v eurozóne 0,8 % v roku 2014. Očakáva sa, že v priebehu roku 2015 sa v dôsledku zlepšenej situácie v oblasti zahraničného a domáceho dopytu rast v EÚ zvýši na 1,5 % a v eurozóne na 1,1 %. Posilnenie finančného sektora (po komplexnom posúdení Európskou centrálnou bankou a po ďalšom pokroku smerom k bankovej únii) ako aj nedávne štrukturálne reformy by mali priniesť ovocie a zvýšiť hospodársku činnosť v roku 2016 na 2,0 % v EÚ a v eurozóne na 1,7 %.

Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, uviedol: Hospodárska situácia a situácia na trhu práce sa nezlepšujú dostatočne rýchlo. Európska komisia je odhodlaná využiť všetky dostupné nástroje a zdroje na zvýšenie hospodárskeho rastu a zlepšenie zamestnanosti v Európe. Predložíme investičný plán vo výške 300 miliárd EUR zameraný na naštartovanie a udržanie hospodárskeho oživenia. Urýchlenie investícií je základným pilierom hospodárskeho oživenia.

Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, povedal: Nejestvuje jediná a jednoduchá odpoveď na výzvy, ktorým čelí európska ekonomika. Musíme byť aktívni v troch oblastiach: ide o dôveryhodné fiškálne politiky, ambiciózne štrukturálne reformy a tak prepotrebné investície – verejné aj súkromné. My všetci – v Bruseli, v hlavných mestách členských štátov a v regiónoch – musíme prevziať svoj diel zodpovednosti s cieľom dosiahnuť vyšší rast a priniesť skutočný impulz pre zvyšovanie zamestnanosti našich občanov.“

Hospodárske oživenie, ktoré sa začalo v druhom štvrťroku 2013, zostáva krehké; ekonomická dynamika je v mnohých členských štátoch naďalej slabá. Dôvera je nižšia ako na jar; odráža zvýšené geopolitické riziká a menej výhodné svetové hospodárske vyhliadky. Napriek priaznivým finančným podmienkam je výhľad na rok 2015 charakterizovaný pomalým hospodárskym oživením. Toto je odrazom postupného zmierňovania dedičstva krízy s ešte stále vysokou nezamestnanosťou, vysokou zadlženosťou a nízkym využitím kapacít. Nedávne komplexné posúdenie ECB znížilo neistotu ohľadom stavu/zdravia bankového sektora; prebiehajúce uľahčenie podmienok financovania by malo takisto prispieť k oživeniu hospodárskej činnosti. V roku 2016 by posilnenie domáceho a zahraničného dopytu a zachovanie veľmi pružnej menovej politiky v spojení s nízkymi nákladmi na financovanie malo ďalej posilniť rast.

V roku 2014 sa očakáva, že miery rastu v členských štátoch sa opäť/ešte stále budú pohybovať v širokom rozmedzí: od – 0,7 % (Chorvátsko) do 4,6 % (Írsko). Predpokladá sa však, že rozdiely v raste sa budú v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vyrovnávať. V rokoch 2015 a 2016 by mali zaznamenať všetky krajiny EÚ pozitívny rast. Vtedy by už mal byť citeľnejší účinok už uskutočnených štrukturálnych reforiem, ktorý sa dostavuje s časovým sklzom.

Pomalý návrat mierneho hospodárskeho rastu

Oživenie hospodárstva EÚ sa zdá byť nízke v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami a takisto, pokiaľ berieme do úvahy historické príklady prekonávania finančných kríz (aj keď takéto prekonávania sú obvykle pomalé a krehké). Počas prognózovaného obdobia by mal domáci dopyt v čoraz väčšej miere ťažiť z uvoľnenej menovej politiky, pokroku dosiahnutého pri znižovaní dlhového zaťaženia súkromného sektora a všeobecne neutrálnych zámerov fiškálnej politiky. Súkromné investície by sa mali pozvoľna vzchopiť – aj vďaka zlepšeným vyhliadkam v oblasti dopytu a účinkom vyrovnávania rozdielov; aj keď tento proces bude sprvoti pribrzdený dostatkom voľných kapacít. Súkromná spotreba by sa v rokoch 2015 a 2016 mala mierne zvýšiť – a to v dôsledku nízkych cien komodít a rastu disponibilných príjmov, keďže situácia na trhu práce sa bude postupne zlepšovať. Očakáva sa, že verejná spotreba prispeje k rastu len nepatrne. Na pozadí miernej expanzie svetového obchodu prispeje čistý vývoz k rastu HDP v nasledujúcich rokoch pravdepodobne iba minimálne.

Viac..  Predaj nových áut v EÚ vzrástol vo februári o 10,1 %

Podmienky na trhu práce sa zlepšujú len pomaly

Pracovných miest vzniklo neveľa a miera nezamestnanosti sa z vysokej úrovne znížila iba mierne. Keďže sa očakáva, že hospodársky rast bude postupne silnieť, významnejšie zlepšenia na trhu práce by sa mali objaviť na konci prognózovaného obdobia. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2016 na 9,5 % v EÚ a 10,8 % v eurozóne.

V roku 2014 pokračoval v členských štátoch EÚ v dôsledku nižších cien komodít a značne nevyužitých hospodárskych kapacít trend k nižšej inflácii. Očakáva sa, že inflácia zostane v roku 2014 naďalej veľmi nízka. Keďže hospodárska činnosť sa postupne posilňuje a mzdy rastú, inflácia by sa mala zvýšiť, a to aj vďaka nedávnemu znehodnoteniu eura. Predpokladá sa, že inflácia bude v EÚ na úrovni 0,6 % v roku 2014, 1,0 % v roku 2015 a 1,6 % v roku 2016. Inflácia podľa HISC (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) sa v tomto roku v eurozóne odhaduje na 0,5 %, v roku 2015 na 0,8 % a v roku 2016 sa má zvýšiť na 1,5 %.

Znižovanie deficitu verejných financií by malo pokračovať. Pomer deficitu k HDP by sa mal ako v EÚ, tak aj v eurozóne ďalej znižovať aj tento rok (aj keď pomalšie ako v roku 2013); konkrétne dosiahne v EÚ 3,0 % a v eurozóne 2,6 %. Očakáva sa, že počas nasledujúcich dvoch rokov bude pokles deficitu verejných financií pokračovať vďaka posilnenej hospodárskej činnosti. Predpokladá sa, že zámery fiškálnej politiky budú v rokoch 2014 a 2015 blízko k neutrálnej pozícii. Očakáva sa, že pomer dlhu k HDP dosiahne na budúci rok maximálnu úroveň: v EÚ 88,3 % a v eurozóne 94,8 % (podľa definície Európskeho systému účtov 2010).

V prognóze naďalej prevládajú negatívne riziká

Riziká ohrozujúce vyhliadky rastu ešte stále prevládajú – a to vzhľadom na geopolitické napätia, nestabilitu na finančných trhoch a riziko vyplývajúce z neúplného vykonávania štrukturálnych reforiem. Inflačné riziká zostávajú vyvážené.

O ram

Odporúčame pozrieť

Cipollone: Inflácia v eurozóne môže v polovici roka 2025 dosiahnuť cieľ ECB

Európska centrálna banka (ECB) je stále viac presvedčená, že inflácia v eurozóne klesne späť na …

Consent choices