Domov / EKONOMIKA / Hospodárska prognóza 2014: budeme sa mať lepšie?
Jyrki Katainen
Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť. PHOTO: © European Union 2014 EP.

Hospodárska prognóza 2014: budeme sa mať lepšie?

Jyrki Katainen
Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť. PHOTO: © European Union 2014 EP.

Európska komisia vo svojej jesennej hospodárskej prognóze očakáva na zvyšok tohto roka slabý hospodársky rast ako v EÚ, tak aj v eurozóne. Predpokladá sa, že rast reálneho HDP celkovo dosiahne v EÚ 1,3 % a v eurozóne 0,8 % v roku 2014. Očakáva sa, že v priebehu roku 2015 sa v dôsledku zlepšenej situácie v oblasti zahraničného a domáceho dopytu rast v EÚ zvýši na 1,5 % a v eurozóne na 1,1 %. Posilnenie finančného sektora (po komplexnom posúdení Európskou centrálnou bankou a po ďalšom pokroku smerom k bankovej únii) ako aj nedávne štrukturálne reformy by mali priniesť ovocie a zvýšiť hospodársku činnosť v roku 2016 na 2,0 % v EÚ a v eurozóne na 1,7 %.

Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, uviedol: Hospodárska situácia a situácia na trhu práce sa nezlepšujú dostatočne rýchlo. Európska komisia je odhodlaná využiť všetky dostupné nástroje a zdroje na zvýšenie hospodárskeho rastu a zlepšenie zamestnanosti v Európe. Predložíme investičný plán vo výške 300 miliárd EUR zameraný na naštartovanie a udržanie hospodárskeho oživenia. Urýchlenie investícií je základným pilierom hospodárskeho oživenia.

Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, povedal: Nejestvuje jediná a jednoduchá odpoveď na výzvy, ktorým čelí európska ekonomika. Musíme byť aktívni v troch oblastiach: ide o dôveryhodné fiškálne politiky, ambiciózne štrukturálne reformy a tak prepotrebné investície – verejné aj súkromné. My všetci – v Bruseli, v hlavných mestách členských štátov a v regiónoch – musíme prevziať svoj diel zodpovednosti s cieľom dosiahnuť vyšší rast a priniesť skutočný impulz pre zvyšovanie zamestnanosti našich občanov.“

Hospodárske oživenie, ktoré sa začalo v druhom štvrťroku 2013, zostáva krehké; ekonomická dynamika je v mnohých členských štátoch naďalej slabá. Dôvera je nižšia ako na jar; odráža zvýšené geopolitické riziká a menej výhodné svetové hospodárske vyhliadky. Napriek priaznivým finančným podmienkam je výhľad na rok 2015 charakterizovaný pomalým hospodárskym oživením. Toto je odrazom postupného zmierňovania dedičstva krízy s ešte stále vysokou nezamestnanosťou, vysokou zadlženosťou a nízkym využitím kapacít. Nedávne komplexné posúdenie ECB znížilo neistotu ohľadom stavu/zdravia bankového sektora; prebiehajúce uľahčenie podmienok financovania by malo takisto prispieť k oživeniu hospodárskej činnosti. V roku 2016 by posilnenie domáceho a zahraničného dopytu a zachovanie veľmi pružnej menovej politiky v spojení s nízkymi nákladmi na financovanie malo ďalej posilniť rast.

V roku 2014 sa očakáva, že miery rastu v členských štátoch sa opäť/ešte stále budú pohybovať v širokom rozmedzí: od – 0,7 % (Chorvátsko) do 4,6 % (Írsko). Predpokladá sa však, že rozdiely v raste sa budú v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vyrovnávať. V rokoch 2015 a 2016 by mali zaznamenať všetky krajiny EÚ pozitívny rast. Vtedy by už mal byť citeľnejší účinok už uskutočnených štrukturálnych reforiem, ktorý sa dostavuje s časovým sklzom.

Pomalý návrat mierneho hospodárskeho rastu

Oživenie hospodárstva EÚ sa zdá byť nízke v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami a takisto, pokiaľ berieme do úvahy historické príklady prekonávania finančných kríz (aj keď takéto prekonávania sú obvykle pomalé a krehké). Počas prognózovaného obdobia by mal domáci dopyt v čoraz väčšej miere ťažiť z uvoľnenej menovej politiky, pokroku dosiahnutého pri znižovaní dlhového zaťaženia súkromného sektora a všeobecne neutrálnych zámerov fiškálnej politiky. Súkromné investície by sa mali pozvoľna vzchopiť – aj vďaka zlepšeným vyhliadkam v oblasti dopytu a účinkom vyrovnávania rozdielov; aj keď tento proces bude sprvoti pribrzdený dostatkom voľných kapacít. Súkromná spotreba by sa v rokoch 2015 a 2016 mala mierne zvýšiť – a to v dôsledku nízkych cien komodít a rastu disponibilných príjmov, keďže situácia na trhu práce sa bude postupne zlepšovať. Očakáva sa, že verejná spotreba prispeje k rastu len nepatrne. Na pozadí miernej expanzie svetového obchodu prispeje čistý vývoz k rastu HDP v nasledujúcich rokoch pravdepodobne iba minimálne.

Viac..  Eugen Jurzyca: Problémom súčasného eurozpočtu je jeho neefektívnosť

Podmienky na trhu práce sa zlepšujú len pomaly

Pracovných miest vzniklo neveľa a miera nezamestnanosti sa z vysokej úrovne znížila iba mierne. Keďže sa očakáva, že hospodársky rast bude postupne silnieť, významnejšie zlepšenia na trhu práce by sa mali objaviť na konci prognózovaného obdobia. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2016 na 9,5 % v EÚ a 10,8 % v eurozóne.

V roku 2014 pokračoval v členských štátoch EÚ v dôsledku nižších cien komodít a značne nevyužitých hospodárskych kapacít trend k nižšej inflácii. Očakáva sa, že inflácia zostane v roku 2014 naďalej veľmi nízka. Keďže hospodárska činnosť sa postupne posilňuje a mzdy rastú, inflácia by sa mala zvýšiť, a to aj vďaka nedávnemu znehodnoteniu eura. Predpokladá sa, že inflácia bude v EÚ na úrovni 0,6 % v roku 2014, 1,0 % v roku 2015 a 1,6 % v roku 2016. Inflácia podľa HISC (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) sa v tomto roku v eurozóne odhaduje na 0,5 %, v roku 2015 na 0,8 % a v roku 2016 sa má zvýšiť na 1,5 %.

Znižovanie deficitu verejných financií by malo pokračovať. Pomer deficitu k HDP by sa mal ako v EÚ, tak aj v eurozóne ďalej znižovať aj tento rok (aj keď pomalšie ako v roku 2013); konkrétne dosiahne v EÚ 3,0 % a v eurozóne 2,6 %. Očakáva sa, že počas nasledujúcich dvoch rokov bude pokles deficitu verejných financií pokračovať vďaka posilnenej hospodárskej činnosti. Predpokladá sa, že zámery fiškálnej politiky budú v rokoch 2014 a 2015 blízko k neutrálnej pozícii. Očakáva sa, že pomer dlhu k HDP dosiahne na budúci rok maximálnu úroveň: v EÚ 88,3 % a v eurozóne 94,8 % (podľa definície Európskeho systému účtov 2010).

V prognóze naďalej prevládajú negatívne riziká

Riziká ohrozujúce vyhliadky rastu ešte stále prevládajú – a to vzhľadom na geopolitické napätia, nestabilitu na finančných trhoch a riziko vyplývajúce z neúplného vykonávania štrukturálnych reforiem. Inflačné riziká zostávajú vyvážené.

O ram

Avatar

Odporúčame pozrieť

Dombrovskis, Gentiloni

Od zavedenia eura zaznamenávame najdlhšie obdobie trvalého rastu. Tento trend má pokračovať

Európska komisia uverejnila hospodársku prognózu zo zimy 2020, podľa ktorej by malo európske hospodárstvo pokračovať …