EuropskeNoviny.sk
EUROZÓNA
Aktuálna bilancia Európskej centrálnej banky [ECB] odhalila, že do programu skupovania krytých dlhopisov [CBPP] sa ECB nepohrnula s veľkou vervou, skôr naopak. Počas predposledného októbrového týždňa ECB nakúpila kryté dlhopisy v objeme len 1,7 mld. EUR. Toto číslo následne potvrdila aj samotná ECB. Táto suma sa nám síce nemusí zdať nízka, avšak pri pláne ECB zväčšiť svoju bilanciu o 1 bil. EUR by jej to takýmto tempom trvalo viac ako 10 rokov. Na druhej strane iné dáta ECB odhalili, že úverovanie podnikov a domácností v septembri v eurozóne pokleslo medziročne o – 1,2 %. Naskytá sa preto otázka, či sa kroky ECB naozaj uberajú správnym smerom.
ŠVÉDSKO
„Švédska centrálna banka [Riksbank] minulý utorok zaskočila trhy svojím rozhodnutím znížiť základnú úrokovú sadzbu v krajine o – 0,25 p. b. na nulu“, vysvetľuje Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Švédsku korunu toto rozhodnutie zrazilo na 4 – mesačné minimum voči euru [koruna sa oslabila o celých 1 300 pips] a dokonca 4 – ročné minimum voči americkému doláru. Komentáre z prostredia severskej centrálnej banky sa zamerali predovšetkým na slabý cenový rast a očakávania, že sadzby v krajine zrejme zostanú na nule až do roku 2016. Práve švédska centrálna banka dáva svojim zahraničným kolegyniam čerstvý príklad neúspechu v riadení menovej politiky, z ktorej sa možno poučiť. Riksbank sa podobne ako ECB zameriava predovšetkým na boj s nízkou infláciou či dokonca defláciou, veľkú pozornosť venuje fiškálnej stabilite a zrýchlenie inflácie v roku 2011 nesprávne vyhodnotila ako impulz k okamžitému zásahu a utiahnutiu menovej politiky prostredníctvom vyšších úrokových sadzieb. Tento krok sa následne ukázal ako predčasný a Riksbank je so sadzbami späť na nule. V súčasnosti pritom viaceré centrálne banky [vrátane britskej BoE a amerického Fed-u] poškuľujú po možnosti zvýšiť úrokové sadzby. Švédsky príklad však ukázal, že predčasné utiahnutie menovej politiky môže ekonomiku dostať do ešte horšieho stavu, než v akom bola predtým.
CYPRUS
Írsko sa v závere uplynulého roka 2013 stalo prvou krajinou, ktorá oficiálne a úspešne ukončila záchranný program a postavila sa na vlastné nohy. Tento príklad sa chystá nasledovať aj Cyprus, aspoň podľa slov jeho premiéra H. Georgiada. Ten označil výsledky stresového testovania pre cyperské banky za úspech a krajine nahráva aj o niečo lepší ekonomický vývoj. Pripomenieme ale, že k nemu čiastočne prispela aj zmena metodiky výpočtu HDP. Írsku sa podarilo vrátiť na dlhopisový trh veľmi rýchlo a podobnú budúcnosť si sľubuje aj Cyprus. Už pred dvomi týždňami predstavitelia Cypru avizovali, že by radi na trhu umiestnili ďalšiu várku svojich štátnych dlhopisov. To uplynulý štvrtok potvrdil aj Georgiades, hoci s dôvetkom, že sa tak stane za priaznivých trhových podmienok.
MAĎARSKO
Masové protesty v Maďarsku zabrali. Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok ráno v štátnom rádiu oznámil, že krajina nezavedie spornú celosvetovú novinku v podobe zdanenia internetu. Tieto zámery otvorene kritizovala aj európska komisárka pre digitálnu agendu. Už dnes pritom Maďarsko zdaňuje telefonáty či textové správy a len za prvých 9 mesiacov tohto roka z týchto daní natieklo do maďarského rozpočtu viac ako 40 mld. HUF. Daň z internetu mala byť ďalším nástrojom maďarskej vlády k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu. Po prvej vlne protestov vládni predstavitelia návrh pozmenili tak, aby operátori za fyzické osoby zaplatili mesačne maximálne 700 HUF a firmy 5 000 HUF. Následne návrh stiahli úplne. Orbán ale uviedol, že otázka dane z internetu by sa mala opäť otvoriť v priebehu budúceho roka 2015.
JAPONSKO
Japonská centrálna banka [BoJ] v piatok prekvapila trhy, keď rozhodla o navýšení objemu stimulov z ročných 60 – 70 bil. JPY na 80 bil. JPY v záujme naštartovať japonskú ekonomiku a najmä infláciu. Obchodníci zareagovali na tieto správy nákupmi rizikovejších aktív, pričom japonský Nikkei získal v piatok na sile takmer 5 % a dostal sa na najvyššiu úroveň od roku 2007. Zisky si v piatok pripisovali aj európske a americké akciové indexy. BoJ zároveň zvýšila objem nakupovaných vládnych dlhopisov a to až do takej miery, že samotná centrálna banka by mohla do konca roka skúpiť všetky lokálne dlhopisy, ktoré ešte krajina vydá. BoJ svojimi krokmi kupuje čas pre japonskú vládu, ktorej čelný predstaviteľ, premiér Abe, ešte pred niekoľkými mesiacmi prestavil tzv. program tri šípy, zameraný na boj s japonskou stagfláciou. Prvé dva šípy v podobe voľnej menovej politiky BoJ a vyšších fiškálnych výdavkov vlády boli „vystrelené“ už dávnejšie, no tretí šíp v podobe štrukturálnych reforiem a deregulácie naráža na odpor opozície i miestnych podnikateľov, ktorí sú proti odstráneniu obchodných bariér.
RUSKO
Ruská centrálna banka v piatok zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 150 b. b. na 9,50 % v záujme podporiť rubeľ a zabrániť pokračujúcemu odlivu kapitálu z krajiny. Krok centrálnej banky rubľu pomohol k posilneniu o celú figúru, avšak tento stav trval len približne dve minúty a rubeľ sa nielenže dostal tam, kde bol pred zasadnutím, ale ďalej sa oslabil. Ruská mena si dokonca v piatok zaknihovala voči doláru prepad o viac ako – 3 % a bol to pre ňu najhorší deň od roku 2011. Len pripomenieme, že z dôvodu geopolitického napätia je ruský rubeľ v tomto roku najmenej výkonnou menou spomedzi rozšíreného koša významných mien sveta a voči doláru od začiatku roka stratil na sile už – 16,4 %.
